Výška odpočítateľnej dane závisí od charakteru podnikateľskej činnosti platiteľa. Platiteľ dane, ktorý použije nakúpené tovary a služby za účelom uskutočnenia podnikateľskej činnosti s nárokom na odpočítanie dane a súčasne aj za účelom uskutočnenia podnikateľskej činnosti bez nároku na odpočítanie dane (vykonáva tzv. kombinované činnosti), si môže z nakúpených tovarov a služieb uplatniť odpočítanie dane iba v pomernej výške, t. j. kráti odpočítateľnú daň koeficientom podľa § 50 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Po skončení kalendárneho roka je takýto platiteľ dane povinný vykonať ročné zúčtovanie predbežne odpočítanej dane.
Vznik práva na odpočítanie dane a výška odpočítateľnej dane
Jedným zo základných princípov fungovania mechanizmu DPH je, že platiteľ dane má právo odpočítať si daň z tovarov a služieb nakúpených za účelom svojho podnikania, ak spĺňa podmienky stanovené v § 49 až § 55 zákona o DPH, s výnimkou prípadov, pri ktorých zákon o DPH neumožňuje odpočítanie dane (§ 49 ods. 3 a 7 zákona o DPH).
Odpočítaním dane rozumieme odpočítanie dane v plnej alebo v pomernej výške od celkového súčtu súm dane na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie.
Právo na odpočítanie dane si môže vo všeobecnosti uplatniť iba zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná ako platiteľ dane v tuzemsku (tuzemské zdaniteľné osoby registrované podľa § 4 zákona o DPH alebo zahraničné zdaniteľné osoby registrované podľa § 5 a § 6 zákona o DPH). V osobitnom prípade, a to pri dodaní nového dopravného prostriedku do iného členského štátu podľa § 52 zákona o DPH, si môže po splnení podmienok uplatniť odpočítanie dane každá osoba (aj taká, ktorá nie je platiteľom dane).
Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane je vznik práva na odpočítanie dane. Z časového hľadiska sa vznik práva na odpočítanie dane z prijatých plnení (nakúpených tovarov a služieb) u príjemcu tovaru alebo služby viaže na deň, kedy pri ich dodaní (predaji) vznikla daňová povinnosť. Deň vzniku práva na odpočítanie dane u odberateľa je totožný s dňom vzniku daňovej povinnosti u jeho dodávateľa alebo s dňom vzniku daňovej povinnosti u samotného odberateľa (platiteľa dane), ak je naňho prenesená povinnosť platiť daň (pri tzv. samozdanení nakúpených tovarov a služieb). Platí, že ak daňová povinnosť nevznikla, nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane.
Platiteľ dane si môže podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH odpočítať iba daň:
- ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ (dodávateľ) z tovarov a služieb dodaných v tuzemsku,
- ním uplatnenú z tovarov a služieb (samozdanenie), pri ktorých bol povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7, 9 až 12 (ide o tovary a služby, ktoré dodala platiteľovi zahraničná osoba z iného členského štátu alebo tretieho štátu s miestom dodania v tuzemsku alebo ktoré dodal iný tuzemský platiteľ dane pri tzv. tuzemskom sektorovom samozdanení tovarov a služieb, t. j. pri dodaní zlata vo forme suroviny alebo polotovaru, pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu a pri prevode emisných kvót skleníkových plynov),
- ním uplatnenú pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu,
- ním uplatnenú pri dovoze tovaru alebo zaplatenú colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Poznámka: Nárok na odpočítanie dane z prijatých plnení vzniká iba v rozsahu, v akom je daň skutočne splatná podľa zákona o DPH. Odberateľ si teda nemôže uplatniť odpočítanie dane iba na základe toho, že na faktúre od dodávateľa je uvedená daň. Daň sa musí vzťahovať k predmetnej transakcii, ktorá podlieha DPH. Ak napríklad platiteľ dane (dodávateľ) uplatní k cene plnenia daň v rozpore so zákonom (