Finančný prenájom predstavuje nájomný vzťah medzi prenajímateľom (lízingová spoločnosť, majiteľ) a nájomcom (obstarávateľom, používateľom) založený na oddelení právneho a ekonomického vlastníctva prenajatého predmetu.
Finančný prenájom (hovorovo označovaný lízing) je na území Slovenskej republiky systematicky ponúkaným a pomerne často žiadaným spôsobom financovania obstarania dlhodobého majetku, pretože je vhodným nástrojom obstarania a financovania dlhodobého majetku, prostredníctvom ktorého môžu účtovné jednotky efektívne regulovať svoje obmedzené množstvo finančných prostriedkov, získať potrebný dlhodobý majetok, ovplyvňovať svoje daňové zaťaženie. Finančný prenájom je spojením úverového a nájomného vzťahu s cieľom prefinancovania potrieb obstarávateľa majetku.
Poznámka: Prenájom je nutné odlíšiť od výpožičky, ktorá predstavuje zmluvný vzťah upravený zmluvou o výpožičke, na základe ktorej podľa Občianskeho zákonníka (§ 659 až 662) vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne využívať. Požičiavateľ, t. j. vlastník dlhodobého majetku, je povinný odovzdať vypožičiavateľovi vec v stave spôsobilom na riadne užívanie a vypožičiavateľ je povinný túto vec chrániť pred poškodením, stratou alebo zničením.
Finančný prenájom predstavuje nájomný vzťah medzi prenajímateľom (lízingová spoločnosť, majiteľ) a nájomcom (obstarávateľom, používateľom) založený na oddelení právneho a ekonomického vlastníctva prenajatého predmetu. Právnym vlastníkom počas celej doby trvania finančného prenájmu až do zaplatenia poslednej splátky je prenajímateľ. Ekonomickým vlastníkom je nájomca, pretože prenajatý predmet používa, ako keby bol jeho vlastníkom, t. j. berie ekonomické úžitky. Nájomca znáša prevádzkové riziká, ako aj riziká spojené s voľbou dodávateľa a voľbou predmetu prenájmu.
Právna úprava finančného prenájmu v SR
| Právne normy | Oblasť úpravy prenájmu |
|---|---|
| Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“) | problematika zmluvných vzťahov |
| Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) | |
| Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) | problematika z účtovného hľadiska (účtovné zobrazenie transakcií, ktoré vznikajú v bežnom účtovníctve a vykazovanie v účtovnej závierke) |
| Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) | |
| Opatrenie MF SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. | |
| Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). | problematika z daňového hľadiska |
| Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) |
Právne hľadisko finančného prenájmu
Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník nedefinujú finančný prenájom a rovnako ani podmienky uzatvárania zmluvy o finančnom prenájme. V slovenskej obchodnej praxi lízingové spoločnosti pri uzatváraní nájomných vzťahov využívajú tzv. nepomenované (inominátne) zmluvy. Obchodný zákonník v § 269 ods. 2 uvádza „účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy“ alebo v zmysle Občianskeho zákonníka § 51 „účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona“.
Pod finančným lízingom treba rozumieť kombináciu dvoch základných zmlúv, a to nájomnej zmluvy (uzatvorenej podľa toho, či ide o prenájom hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, prípadne dopravného prostriedku) a zmluvy o kúpe prenajatej veci. Konštrukcia lízingovej zmluvy vychádza z typu zmluvy o kúpe prenajatej veci, ktorú upravuje Obchodný zákonník v § 489 až § 496. Zmluva o kúpe prenajatej veci má povinne stanovenú písomnú formu.
Účtovné hľadisko finančného prenájmu
Samostatný postup účtovania finančného prenájmu vyplýva z ust. § 30a) Účtovanie finančného prenájmu Postupov účtovania v PÚ, ktoréupravujú účtovanie finančného prenájmu na strane prenajímateľa aj na strane nájomcu a definujú aj základný pojmový aparát:
- Finančný prenájom: obstaranie dlhodobého hmotného majetku (DHM) na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci za dohodnuté platby počas dohodnutej doby nájmu tohto majetku. Doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa ZDP (§ 26 ods. 1) a nie menej ako tri roky alebo ak je predmetom prenájmu pozemok, doba trvania nájmu pozemku je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 4, pričom pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu táto podmienka platí na nájomnú zmluvu ako celok. Podľa nášho názoru je nevyhnutné zdôrazniť veľmi dôležitú odvolávku 16b) v § 30 ods. 1 písm. a) v Postupoch účtovania v PÚ, ktorá sa odvoláva na § 2 písm. s druhý bod ZDP. Ak nie sú splnené podmienky pre finančný prenájom podľa ZDP, nie je to finančný prenájom ani pre účtovníctvo.
- Dohodnuté platby: jednotlivé platby uhrádzané nájomcom prenajímateľovi počas dohodnutej doby finančného prenájmu majetku; súčasťou dohodnutých platieb je aj kúpna cena, za ktorú na konci dohodnutej doby finančného prenájmu majetku prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľ