Nadmerný odpočet

Podľa platného slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len " zákon o DPH") platí, že ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 tohto zákona a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa spomínaného § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len "úrok z nadmerného odpočtu").

Problematika postupu a spôsobu podania v súvislosti so správou daní je upravená v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Daňový poriadok neupravuje osobitne definíciu "podania". Inštitút podania úzko súvisí s právom a povinnosťami daňového subjektu v súvislosti so správou daní.

V súvislosti so situáciou v dôsledku šírenia nákazy COVID-19 sa podnikatelia viac ako inokedy zaoberajú dopadom DPH na peňažné toky, pričom svoju pozornosť zameriavajú najmä na navrhované opatrenia týkajúce sa možnosti odkladu platby daní.

Princíp práva prednosti Európskej únie založený rozsudkom z 15. júla 1964 vo veci Costa v. ENEL je všeobecne známy. Rovnako je všeobecne známe znenie čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR, podľa ktorého „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“. Tieto princípy sudcovia poznajú. Vedia, že v prípade zistenia rozporu zákona s právnom Európskej únie sa majú zdržať aplikácie konfliktného vnútroštátneho ustanovenia zákona.

V príspevku poukazujeme na vplyv nedodržania niektorých lehôt pri predložení dôkazov preukazujúcich nároky platiteľov v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty, uplatnených na základe zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), resp. smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“).

Nadmerný odpočet ako prevýšenie odpočítavanej vstupnej DPH nad vypočítanou daňou zo zdaniteľných obchodov na výstupe štát platiteľovi DPH nevráti hneď, ako sa občas podnikatelia v praxi domnievajú. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) ustanovuje viacero spôsobov, resp. režimov jeho vrátenia. Článok je zameraný na základné pravidlá vrátenia nadmerného odpočtu a najčastejšie situácie z praxe.

Dňa 6. júla 2017 vydal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozsudok vo veci C-254/16 Glencore Agriculture Hungary Kft (ďalej len „Glencore“).

Návrh novelizovaného zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2017. Národná rada SR má na programe v októbri 2016 rokovanie o vládnom návrhu (tlač číslo 183) novely zákona o DPH.

Dňa 21. októbra 2015 prijal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“ alebo „Súdny dvor“) uznesenie vo veci C-120/15 Kovozber, s. r. o. Uznesenie sa týka podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a úrokov z omeškania pri oneskorenom vrátení nadmerného odpočtu DPH.

S účinnosťou od 1. júla 2015 sa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len “daňový poriadok”) dopĺňa a za § 47 sa vkladá § 47a o čiastkovom protokole. Zavádza sa ním nový právny inštitút tzv. „čiastkového protokolu“, ktorý pre kontrolované daňové subjekty prináša možnosť dostať časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly.

V tomto čísle časopisu prinášame rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý poukazuje na fiktívne obchody v reťazci obchodných spoločností, keď si daňový subjekt následne uplatňoval nezákonné nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty.

Spoločnosť podala riadne daňové priznanie DPH za mesiac jún 2012, v zmysle ktorého jej vznikla vlastná daňová povinnosť vo výške 21 750 eur. Následne pri kontrole dokladov zistila, že vybrané doklady neboli zúčtované v správnom období, výsledkom tejto kontroly bolo zníženie daňovej povinnosti DPH o 50 eur, t. j. vlastná daňová povinnosť je vo výške 21 700 eur. Spoločnosť sa rozhodla nežiadať preplatok na DPH od daňového úradu. Musí spoločnosť podať dodatočné daňové priznanie DPH za mesiac jún 2012, napriek tomu, že daňová povinnosť sa znížila, a subjekt si nenárokuje vrátenie preplatku? Aké sankcie hrozia spoločnosti v prípade, že by nepodala dodatočné daňové priznanie za mesiac jún 2012?

Firma je vlastníkom nehnuteľnosti viac ako 5 rokov a rozhodla sa ju predať. Predaj nehnuteľnosti je po 5 rokov od prvej kolaudácie stavby, ide o dodanie oslobodené od DPH. Platiteľ - predajca sa môže rozhodnúť, že toto dodanie nebude oslobodené od DPH a pri predaji nehnuteľnosti uplatní DPH, ktorú však neodvedie do štátneho rozpočtu, nemá majetok a bude naňho vyhlásený konkurz. Zaujíma ma, čo druhá strana kupujúceho, uplatní si DPH? Nevie o skutočnosti, že predávajúci neodviedol DPH daňovému úradu. Má daňový doklad, kde je suma za predaj nehnuteľnosti + vyčíslená DPH. Kto je v tomto prípade poškodený, a kto vinný? Voči komu budú vyvodené prípadné sankcie? Čo v takom prípade, môže sa uplatneniť odpočítanie DPH?

Firma je platiteľom DPH a prijíma opakovane dodávané služby zo zahraničia – z ČR. Ide o údržbu softvéru. Dodávateľ vystavil faktúru na 1. štvrťrok 2010 s dátumom vystavenia 15. 1. 2010 a s rovnakým dátumom dodania, keďže v Čechách nebola zmena zákona týkajúca sa opakovane dodávaných služieb. Firma uvedenú faktúru obdržala v januári 2010. V akom období má spoločnosť odviesť DPH a uplatniť si zároveň nárok na odpočet dane?

Správca dane ukončil v marci 2009 daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2007 u platiteľa, ktorý bol štvrťročným platiteľom, t. j. jeho zdaňovacie obdobie roku 2007 bolo štvrťročné. V máji 2010 platiteľ zistil, že si na dve faktúry neuplatnil vrátenie nadmerného odpočtu za II. a III. štvrťrok 2007 v celkovej sume po prepočte na eurá 1 840,45 €.