Nadobudnutie tovaru

Slovenská spoločnosť platiteľ DPH kúpila tovar z Číny s dodacími podmienkami DDP. Spoločnosť uhradila preddavkovú faktúru a následne jej bola vystavená riadna faktúra s údajmi SK spoločnosti. Dodávateľ je uvedený na faktúre čínska spoločnosť, bez uvedenia jeho IC-DPH a bez textu, že dodanie je oslobodené od dane v rámci EÚ 2006/112/EU dodanie z Rotterdamu na Slovensko. Dodávateľ uviedol, že clo a poplatky boli uhradené a tovar preclený.SK spoločnosť má prepravné doklady (CMR). Tovar išiel z Holandska (Rotterdam) slovenskou prepravnou spoločnosťou na Slovensko. Aké povinnosti má odberateľ (SK spoločnosť) z hľadiska zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")?

Slovenská firma - platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") si objednala nové motorové vozidlo (od platiteľa z iného členského štátu). Dodávateľ (Cyperská firma CY IČ DPH) vystavil riadnu faktúru dňa 20. decembra 2023. Vozidlo bolo prepravené fyzicky na Slovensko dňa 15. januára 2024. Daňová povinnosť podľa nášho názoru vzniká dňom vyhotovenia faktúry a faktúra mala byť zaradená do DPH priznania v mesiaci 12/2023, lebo do lehoty podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie 12/2023 (do 25. januára 2024) bude vykonaná aj preprava tovaru z členského štátu do tuzemska. Sú tieto úvahy správne?

V tlačive daňového priznania dane z pridanej hodnoty (DPHv21_1) sú riadky na vyplnenie 05 a 06. Ide o riadky z nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa ustanovenia § 11 a § 11a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") so zníženou sadzbou dane. Kedy a v akých prípadoch sa tieto riadky vypĺňajú podľa citovaného zákona?

Vychádzajúc z ustanovenia § 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) platí, že ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur. Žiadosť o registráciu pre daň môže podať takáto osoba aj dobrovoľne, teda aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku 14 000 eur. V spomínaných prípadoch sa však žiadosť o registráciu pre daň nepodáva, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a zákona o DPH.

Zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom. Podmienky takéhoto spätného odpočítania DPH upravuje § 55 zákona o DPH.

Zahraničná osoba má sídlo v Maďarsku a je identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Na území Slovenskej republiky nemá stálu prevádzkareň. Tovar nadobudnutý z Maďarska umiestňuje v prenajatom sklade na Slovensku. Tovar predáva v tuzemsku viacerým podnikateľom, ktorí majú sídlo v Slovenskej republike. Zahraničná osoba neuskutočňuje iné plnenia v Slovenskej republike. Je povinná sa zahraničná osoba registrovať pre DPH podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v Slovenskej republike alebo existuje nejaká iná možnosť vyriešenia prípadu?

Je daná CZ sro A (Platiteľ v CZ), ktorá fakturuje tovar CZ sro B (Platiteľ v CZ), následne spoločnosť B fakturuje tovar CZ sro C (Platiteľ v CZ). Spoločnosť C je organizátorom súťaže na Slovensku, kde výhrami sú vecné výhry (tovar, napr. televízor) a dávajú ich výhercom (Slovenským FO). Spoločnosť A prepravuje tovar priamo k slovenským výhercom. Spoločnosť C fakturuje organizovanie tejto súťaže ako celok srbskej spoločnosti (službu). Toto sa slovenskej DPH netýka. Spoločnosť A má oslobodiť tovar (ekvivalent nášho § 43), následne spoločnosť B by sa mala registrovať (§ 5) na Slovensku z titulu nadobudnutia tovaru a tovar samozdaniť. Pôjde o oneskorenú registráciu, lebo dodanie bolo v 02 a 03/2022. Ale v rámci obdobia oneskorenia sa tiež dá samozdaniť nadobudnutie tovaru, však? Následne spoločnosť B fakturuje tovar so slovenskou DPH spoločnosti C (§ 69 ods. 1) Druhá otázka je, že spoločnosť C by sa neregistrovala podľa § 5 na DPH na Slovensku, tiež by DPH neodpočítala (nenárokovala naspäť), a tým pádom sme v § 8 ods. 3, t. j. pri bezodplatnom odovzdaní výhry nemusí odviesť DPH na Slovensku. Je tento postup správny? 

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je predmetom dane – nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu. Ide o prevzatie článku 2 ods. 1 písm. b) eurosmernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Intrakomunitárne dodanie je oslobodené od dane v záujme budovania jednotného trhu EÚ, preto zrkadlovo musí byť intrakomunitárne nadobudnutie predmetom dane. Toto pravidlo vyvoláva aplikačné problémy vtedy, ak sú dve dodania (nadobudnutia) tovaru a len jedna preprava.

Dňa 12. novembra 2021 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásený zákon č. 408/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“). Ako už vyplýva z nadpisu, v tomto článku bude venovaná pozornosť zákonu č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ktorý bol na základe novely spolu s ďalšími právnymi predpismi predmetom zmien a doplnení.

Režim call-off stock predstavuje situáciu, pri ktorej dodávateľ (platiteľ dane) premiestni svoj tovar, ktorý je stále v jeho vlastníctve z jedného členského štátu do skladu v inom členskom štáte pre vopred známeho odberateľa bez toho, aby na neho hneď previedol vlastnícke právo k danému tovaru, pričom tovar je podľa dohody tomuto odberateľovi dodaný neskôr, až po ukončení prepravy, avšak v zákonom stanovej lehote. Lehota, v ktorej sa tovar má dodať, je maximálne 12 mesiacov od ukončenia prepravy tovaru. Odberateľ má právo odobrať tovar zo skladu podľa vlastného rozhodnutia, pričom k dodaniu tovaru dochádza až v momente vyskladnenia tovaru odberateľom.

Kedy platiteľovi vzniká daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktorý deň sa uvádza, ako deň dodania služby a kedy vzniká daňová povinnosť prenajímateľovi? Odpovede nájdete v článku.

Súdny dvor EÚ nedávno vydal viaceré zaujímavé rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH. V tomto vydaní prinášame komentár k niektorým z nich.

Spoločnosť "A", ktorá je platiteľ DPH kúpila helikoptéru od spoločnosti "B", taktiež platiteľa DPH z členského štátu za 500 000 €. Spoločnosť "B" vyhotovila prvú faktúru na sumu 250 000 € dňa 8. 6. 2021 a následne druhú faktúru na celkovú sumu 250 000 € dňa 7. 7. 2021. Helikoptéra bola fyzicky prepravená na Slovensko dňa 15. 7. 2021, kedy bol vyhotovený aj preberací protokol. Za ktoré obdobie má spoločnosť "A" povinnosť urobiť tzv. samozdanenie?

      Spoločnosť A je česká firma, platiteľ dane v Českej republike (neregistrovaný na Slovensku k DPH), ktorá predáva tovar slovenskej firme B (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) formou klasického medzinárodného predaja tovaru. Tovar sa prepravuje fyzicky z Českej republiky na Slovensko. Takže firma B je priamym odberateľom firmy A. Následne firma B predáva tento tovar finálnym slovenským zákazníkom, ktorí môžu byť platiteľmi DPH, aj neplatiteľmi DPH. Spoločnosť A vystavuje finančné dobropisy priamo finálnym slovenským zákazníkom, t. j. poskytuje zľavu osobám iným ako svojim priamym odberateľom. Na týchto dobropisoch pre finálnych zákazníkov by bol odkaz na výrobné číslo tovaru, číslo predajného dokladu firmy B, suma faktúry firmy B a poznámka, že podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň, aby nedošlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platiteľ opraví základ dane pri znížení ceny tovaru alebo služby, ku ktorému dôjde po vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 25 ods. 3 tohto zákona sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane. Zároveň podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň, pričom oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1. Zákon o DPH definuje základ dane pri dodaní tovaru a služby v § 22. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Z uvedeného výslovne nevyplýva, že oprava základu dane sa vzťahuje len na prípady, ak príjemca zľavy je tou istou osobou, ako je príjemca plnenia. Preto ak spoločnosť A poskytne na základe splnenia určitých kritérií finálnym zákazníkom zľavu z tovaru, mala by spoločnosť A znížiť pôvodný základ dane z predaného tovaru o hodnotu poskytnutej zľavy, zníženú o daň. Takýto postup podporujú aj viaceré rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky C-317/94, Elida Gibbs Ltd a C-427/98, Komisia vs. Nemecko. Oprava základu dane u Spoločnosti A nebude mať vplyv na odpočítanie dane u spoločnosti B, nakoľko títo nie sú do poskytnutia zľavy zainteresovaní. Finálny zákazník, ktorý získa zľavu priamo od Spoločnosti A, bude mať povinnosť (za predpokladu, že ide o platiteľa DPH) opraviť odpočítanú DPH. Tento postup vyplýva i z princípu zachovania neutrality DPH. Slovenský zákon o DPH neukladá v predmetnom prípade českej Spoločnosti A povinnosť vystaviť doklad o oprave základu dane pre firmu B. Spoločnosť A nevystaví dobropis pre firmu B, a preto sa jej nemení ani CZ súhrnný výkaz. Tiež z tohto dôvodu ani firme B sa nemení SK DPH priznanie. Je uvedený postup v súlade so zákonom o DPH?      

Na obchodovanie s použitým tovarom sa po splnení podmienok uplatňuje osobitný režim zdaňovania podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“), ktorý je založený na zdanení tzv. „marže“, resp. „prirážky“ obchodníka (platiteľa dane). Táto osobitná úprava uplatňovania dane predstavuje zjednodušený režim zdaňovania, pri ktorom sa daň neodvádza z celkovej predajnej ceny tovaru, ale iba z kladného rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou tovaru.

Zdanenie tovaru colným orgánom pri jeho dovoze z členských krajín EÚ bolo po vstupe SR do EÚ nahradené zavedením inštitútu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu. Zdanenie nadobudnutia tovaru v tuzemsku je zabezpečené cez mechanizmus ustanovený zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), v ktorom sú premietnuté opatrenia prijaté šiestou smernicou Rady 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia [od 1. 1. 2007 prepracovaná a nahradená smernicou Rady 2006/112/ES (ďalej len „smernica“)]. Obchodovanie s tovarom v rámci EÚ je preto administratívne aj finančne jednoduchšie.

Pojmom „nadobudnutie tovaru“ sa rozumie nákup tovaru z iného členského štátu. Nadobudnutie tovaru v Slovenskej republike je predmetom zdanenia daňou z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Nadobúdateľom tovarov z iných členských štátov Európskej únie môže byť aj obec. V príspevku uvádzame prípady, kedy sa obec môže alebo musí registrovať pre DPH na účely registrácie z titulu nadobúdania tovarov.

Slovenská spoločnosť doviezla nové motorové vozidlo zo Švajčiarska. Preclenie vozidla sa uskutočňovalo v Maďarsku v júni 2019. Slovenská spoločnosť bola zastupovaná v colnom konaní maďarskou spoločnosťou DPD. Následne bolo vozidlo prepravené z Maďarska na Slovensko v júli 2019, kde bola vykonaná kontrola originality vozidla. Ide v prípade slovenskej spoločnosti o nadobudnutie vozidla na Slovensku alebo v Maďarsku? Musí slovenská spoločnosť zaznamenať premiestnenie vozidla z Maďarska na Slovensko v daňovom priznaní k DPH, vznikne jej daňová povinnosť pri premiestnení vozidla (podľa § 69 zákona o DPH)? Predpokladáme, že zástupca v colnom konaní nebude musieť zaznamenať premiestnenie vozidla v maďarskom súhrnnom výkaze.

Jeden môj klient nakúpil ojazdené automobily v Nemecku od súkromných osôb, ktoré predal na Slovensku. V prípade, že dosiahne limit 14 000 eur, musí sa registrovať pre DPH, aj keď kupuje automobily od súkromných osôb?

Slovenský platiteľ DPH prijal od zahraničného platiteľa DPH faktúru so zahraničnou DPH. Faktúra bola za tovar. Aké povinnosti má slovenský platiteľ DPH? Má uvedený tovar tzv. samozdaniť? Ako má faktúru zaúčtovať a vykázať v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze? Môže slovenský platiteľ DPH požiadať o vrátenie DPH z tejto faktúry?