Nemocenské dávky

Starosta obce bude mať operáciu kolena, bude na PN. Neprítomnosť starostu bude cca 2 mesiace. V tom prípade bude spôsobilý na výkon funkcie starostu? Zástupca starostu bude vykonávať bežný chod činnosti obce. Zástupca starostu v určitom rozsahu má poverenie na zastupovanie, avšak nie na všetky úkony. Starosta obce môže doma počas pracovnej neschopnosti alebo vychádzky počas PN podpísať Rozhodnutie obce, alebo Kúpno-predajnú zmluvu obce nemá to vplyv na poberanie nemocenskej dávky, neporušíme liečebný režim a zákon?

Dňa 30. 3. 2021 bola schválená novela č. 130/2021 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „novela“), na základe ktorej sa práceneschopným poistencom môže od 1. 5. 2021 predĺžiť poberanie dávky nemocenské. Poistenci mohli doteraz túto dávku poberať maximálne 52 týždňov, po novom ju môžu dostávať dlhšie, najviac o ďalší rok.

Postupovala Sociálna poisťovňa pri výpočte denného vymeriavacieho základu (DVZ) pri výpočte nároku na PN správne, ak pri výpočte použila predpokladaný DVZ? Matka bola na svojej prvej rodičovskej dovolenke (predtým niekoľko rokov pracovala), ktorá sa jej skončila 13. júla 2020. Dňa 14. júla 2020 nastúpila do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky Dňa 15. júla 2020 ukončila pracovný pomer dohodou. Za obdobie 14. – 15. júl 2020 dostala mzdu a odstupné, keďže došlo k rozviazaniu pracovného pomeru. Dňa 16. júla 2020 čerpala pandemickú OČR na dieťa. Sociálna poisťovňa pri výpočte DVZ na výpočet výšky nároku na ošetrovné vychádzala z pravdepodobného DVZ a nie zo skutočného DVZ. Postupovala správne? Podľa § 54 bod 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. A podľa nášho názoru je týmto dňom, v uvedenej situácii 15. júl 2020. Samozrejme, ak by Sociálna poisťovňa počítala DVZ zo skutočného príjmu, DVZ by bol maximálny. Pravdepodobný DVZ je samozrejme nižší.

Dokončenie článku uzavrie problematiku nárokov starobného dôchodcu na nemocenské dávky. V tejto časti autorka uvádza spôsob určenia súm, na ktoré má dôchodca nárok. Pre názornosť sú postupy doplnené konkrétnymi príkladmi.

V predchádzajúcich číslach tohto časopisu 7-8/2015, 9/2015 a 10/2015 sme v článku „Nárok na starobný a predčasný starobný dôchodok a možnosť zvýšenia ich sumy výkonom zárobkovej činnosti“ rozoberali povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) pri rôznych formách zárobkovej činnosti, ak ju vykonáva po priznaní dôchodku poberateľ starobného dôchodku (ďalej len „starobný dôchodca“) a predčasný starobný dôchodca, ktorý má pozastavené poberanie predčasného starobného dôchodku (ďalej len „predčasný starobný dôchodca“). Poukázali sme na to, že jednotlivé formy zárobkovej činnosti sa od seba navzájom odlišujú, najmä pokiaľ ide o povinnosť platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia (pozri tabuľku č. 1 až č. 7, Dane a účtovníctvo 10/2015).

Dňa 29. apríla 2014 bolo v Zbierke zákonov zverejnené opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 109/2014 Z. z.,ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2013 vo výške 9 888 €. Je to dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2013, zistenej Štatistickým úradom SR vo výške 824 € / mesiac (12 x 824 = 9 888). Opatrenie je účinné od 30. apríla 2014. Ministerstvo práce, socálnych vecí a rodiny SR si týmto splnilo každoročnú povinnosť podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktoré mu ukladá, aby sumu všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok ustanovilo opatrením a zverejnilo v Zbierke zákonov.

Pokiaľ je zamestnanec chorý, je výhodnejšie čerpať dovolenku alebo byť práceneschopný? Ako je to s vyplácaním nemocenských dávok?

Ak osobe, ktorá je sociálne poistená, nemôže plynúť príjem zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnych udalostí, ktorými sú dočasná pracovná neschopnosť, starostlivosť o dieťa, blízku osobu alebo narodené dieťa, vzniká jej po splnení určitých podmienok nárok na nemocenskú dávku. Osobe, ktorá je v čase dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancom, vzniká nárok aj na náhradu príjmu.

Ako sa vypočíta výška nemocenskej dávky?

Firma má zamestnankyňu, ktorá je živnostníčkou a od 1. 11. 2010 sa zamestnala vo firme. Predpokladaný termín pôrodu má 1. 12. 2010. Aký bude jej vymeriavací základ na účely materskej dovolenky a aké bude rozhodujúce obdobie?

Podmienky nároku na ošetrovné, jeho poskytovanie, výšku, vznik a zánik nároku na ošetrovné ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Ošetrovné je jednou z nemocenských dávok, ktoré sa poskytujú z nemocenského poistenia. Okrem ošetrovného sa poskytujú z nemocenského poistenia ešte nemocenské, vyrovnávacia dávka a materské.