Refakturácia

Hlavné mesto vyrubuje komunálny odpad rozhodnutím podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) komunálny odpad ďalej refakturuje nájomníkom. Má tento platiteľ DPH uvádzať na faktúre pre nájomníkov sumu s DPH alebo bez DPH?

Spoločnosť platiteľ DPH vlastní byt, ktorý prenajíma platiteľovi DPH. Je možné aj pri nájomnom, prípadne podnájomnom vzťahu pri prenesení nákladov od správcovskej spoločnosti na nájomcu, resp. podnájomcu využiť ustanovenie § 22 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH a požadovať len ich preplatenie prenajímateľovi od nájomocu, resp.podnájomcu, a teda nerefaktúrovať tieto položky, keďže pri refakturácii nákladov vzniká povinnosť zdaniť príslušnou sadzbou DPH?

Slovenská spoločnosť uhradila v rokoch 2019-2020 za svojho obchodného partnera z tretej krajiny náklady na ubytovanie. V súčasnosti, po ukončení kontraktu prebieha rokovanie s agentom, ktorý obchod sprostredkoval. Prisľúbil, že sa bude podieľať 50 % na uvedených nákladoch, lebo neinformoval obchodného partnera, že v našej krajine nie je zvykom takéto náklady hradiť (čo v rokoch 2019-2020 odmietal). Náklady na ubytovanie v rokoch 2019 až 2020 boli zúčtované na pripočítateľnú položku, vrátane nenárokovanej DPH. Je možné výnos od agenta v roku 2021 nezdaniť a označiť ako odpočítateľnú položku? Alebo je výnos potrebné zdaniť bez ohľadu na minulosť (a zúčtovať na účet 648)? Ak by sa podobné náklady a výnosy účtovali v aktuálnom roku, výsledok by bol daňovo neutrálny. Je v tomto prípade podstatné, že ide o rôzne účtovné obdobia? Z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZDP") vyplýva, že pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia zisteného z riadne vedeného účtovníctva. Výsledok hospodárenia sa následne pre výpočet základu dane upravuje o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky v zmysle § 17 ods. 2 ZDP. Súčasné znenie zákona o dani z príjmov už nemá ustanovenie, že do základu dane sa nezahŕňa „príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňovník povinný účtovať“. Na základe uvedeného možno konštatovať, že jediná možnosť je podať v zmysle § 17 ods. 15 ZDP dodatočné daňové priznanie za roky 2019-2020, v ktorom slovenská spoločnosť zníži pôvodné pripočítateľné položky. Ak by išlo o pripočítateľné položky z roku 2021 a neskôr v tom istom roku sa dohodlo, že budú prefakturovné, zrejme by bolo správne zúčtovať zníženie nákladu a nie výnos, aby sme sa vyhli zdaneniu? Ak by sme podávali dodatočné daňové priznanie za r. 2019 a 2020, tiež by bolo potrebné neúčtovať o výnose ? Nemožno v danom prípade  využiť ust. § 17 ods. 3 písm. c zákona 595/2003 Z.z. podľa ktorého suma už zdanená u toho istého daňovníka sa nezahŕňa do základu dane, a súčasne využiť úpravy na opravy chýb minulých období?

Spoločnosť je platiteľom DPH. Jednou z jej činností je prenájom bytových a nebytových priestorov. Všetky merače elektrickej energie, plynu, vody a tepla sú evidované na spoločnosť. Skutočnú spotrebu energií refakturuje nájomníkom.Ako má spoločnosť správne vystavovať daňové doklady? Má skutočnú spotrebu energií nájomníkom refakturovať s DPH podľa § 19 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) alebo bez DPH ako prechodnú položku podľa § 22 ods. 3? Je samozrejmé, že zdaniteľné osoby majú záujem o refakturáciu s DPH, aby si daň mohli odpočítať.

Tuzemský platiteľ DPH A obstaral paletový regál aj s montážou od slovenského dodávateľa s tuzemským prenosom daňovej povinnosti, nakoľko je regál primontovaný k nehnuteľnosti. Tuzemský platiteľ DPH A sa dohodol so svojím zákazníkom – zahraničným platiteľom DPH z Nemecka (DE) – o refakturácii nákladov za obstaranie. Nejde o dodanie regálu a ani mu neposkytuje žiadnu službu a zahraničný platiteľ DPH nemá ani vlastnícke práva k regálu. V akom režime DPH majú byť fakturované tieto náklady tuzemským platiteľom DPH A na zahraničného platiteľa DPH?

Maďarská spoločnosť vykonáva stavebné práce na nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na hranici medzi Maďarskom a Slovenskom. Stavebné práce vykonané za území Slovenska zrealizuje prostredníctvom jej organizačnej zložky. Existujú prípady, keď organizačná zložka na Slovensku nakupuje stavebný materiál na Slovensku alebo sú jej vyfakturované služby, ktoré vecne patria zriaďovateľovi (maďarskej spoločnosti), pretože sú využité na časti nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na území Maďarska. Môže v týchto prípadoch organizačná zložka (stála prevádzkareň) refakturovať stavebné materiály alebo služby na zriaďovateľa (materskú spoločnosť) bez DPH? Musí takéto dodania tovarov alebo služieb uviesť v daňovom priznaní k DPH, v kontrolnom výkaze alebo súhrnnom výkaze, alebo stačí, ak organizačná zložka zaúčtuje presun nákladov na základe interného dokladu? Tretia možnosť je, že organizačná zložka nevyfakturuje horeuvedené stavebné materiály alebo služby, ani nezaúčtuje interný doklad, iba upraví základ dane v daňovom priznaní k dani z príjmov PO, teda náklady, ktoré nesúvisia s dosiahnutím príjmov na území SR, predstavujú pripočítateľnú položku k základu dane a napr. výnosy, ktoré zriaďovateľ nedosiahol na území Maďarska, tvoria odpočítateľnú položku v Maďarsku. Je tento postup akceptovateľný v obidvoch štátoch? Ktorá možnosť je v súlade so zákonom o DPH a so zákonom o dani z príjmov v horeuvedenom prípade?

V praxi často používané pojmy „refakturácia“ alebo „prefakturácia“ nedefinuje žiaden právny predpis. Pri refakturácii (prefakturovaní) vyhotoví obstarávateľ pre zákazníka faktúru, ktorou deklaruje dodávku za protihodnotu v rámci obchodného vzťahu, pri ktorom obstarávateľ nerealizuje dodávku vlastnými kapacitami, ale dodávku objedná vo svojom mene u inej osoby.

Spoločnosť A, platiteľ DPH, má vo svojom majetku motorové vozidlá, ktoré sa rozhodla prenajať spoločnosti B, platiteľovi DPH. Podľa nájomnej zmluvy je nájomca povinný uhradiť všetky výdavky súvisiace s nájmom (t. j. zákonné a havarijné poistenie, daň z motorových vozidiel atď.) v ich skutočnej výške. Je prefakturácia poistného plnením oslobodeným od DPH alebo podlieha DPH rovnako ako nájomné?

Spoločnosť je platiteľom DPH. Jednou z jej činností je prenájom bytových a nebytových priestorov. Niekoľko nehnuteľností vlastní a niekoľko nehnuteľností má prenajatých. Nájomníkmi sú občania aj podnikatelia. Nebytové priestory a jeden byt sú v súčasnosti prenajaté zdaniteľným osobám – teda podnikateľom a obchodným spoločnostiam. Ostatné byty sú prenajaté nezdaniteľným osobám, teda občanom. Všetky merače elektrickej energie, plynu, vody a tepla sú evidované na túto spoločnosť. Skutočnú spotrebu energií následne spoločnosť refakturuje svojim nájomníkom. Ak určité obdobie nehnuteľnosť nie je prenajatá, sú energie považované za vlastnú spotrebu spoločnosti (elektrina na svietenie a bezpečnosť, voda na upratovanie a teplo na temperovanie). Ako treba správne vystavovať daňové doklady? Má spoločnosť skutočnú spotrebu energií nájomníkom refakturovať s DPH podľa § 19 ods. 6 zákona o DPH alebo bez DPH ako prechodnú položku podľa § 22 ods. 3 zákona o DPH? Zdaniteľné osoby majú záujem o refakturáciu s DPH, aby si daň mohli odpočítať.

Spoločnosť predala v januári 2017 budovu, vklad budovy bol povolený 6. marca 2017. Na základe toho, že k 1. januáru 2017 spoločnosť bola ešte vlastníkom predávanej budovy, od správcu dane dostala výmer na daň z nehnuteľnosti na rok 2017. Po dohode s kupujúcou spoločnosťou predávajúca spoločnosť refakturovala časť dane z nehnuteľnosti kupujúcemu. Má sa uvedená časť dane z nehnuteľnosti refakturovať s daňou s pridanej hodnoty alebo bez dane z pridanej hodnoty?

Naša spoločnosť je platiteľom DPH. Jednou z jej činností je prenájom bytových a nebytových priestorov. Niekoľko nehnuteľností vlastníme a niekoľko nehnuteľností máme sami prenajaté. Nájomníkmi sú občania aj podnikatelia. Nebytové priestory a jeden byt sú v súčastnosti prenajaté zdaniteľným osobám – teda podnikateľom a obchodným spoločnostiam. Ostatné byty sú prenajaté nezdaniteľným osobám, teda občanom. Všetky merače elektrickej energie, plynu, vody a tepla sú evidované na našu spoločnosť. Skutočnú spotrebu energií refakturujeme nájomníkom. Ak určité obdobie nehnuteľnosť nie je prenajatá, sú energie našou vlastnou spotrebou (elektrina na svietenie a bezpečnosť, voda na upratovanie a teplo na temperovanie). Ako máme správne vystavovať daňové doklady? Máme skutočnú spotrebu energií nájomníkom refakturovať s DPH podľa § 19 odst. 6 alebo bez DPH ako prechodnú položku podľa § 22 odst. 3? Je samozrejmé, že zdaniteľné osoby majú záujem o refakturáciu s DPH, aby si daň mohli odpočítať.

Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným, platiteľ DPH (architektonický ateliér), dostala faktúru od advokátskej kancelárie za právne služby (neplatiteľ DPH), v ktorej boli vyúčtované trovy právneho zastúpenia. Obchodná spoločnosť sa s jej dlžníkom (inou spoločnosťou s. r. o., platiteľom DPH) dohodla okrem vyplatenia dlžnej sumy aj na vyplatení úrokov, poplatku za návrh na súd a služieb právneho zastúpenia. Môže obchodná spoločnosť s. r. o. vystaviť faktúru svojmu dlžníkovi za právne služby? Majú byť tieto služby vystavené aj s daňou z pridanej hodnoty? Vzťahuje sa DPH aj na úroky a poplatky?

Pojmy „refakturácia“ alebo „prefakturácia“ nepozná žiadny právny predpis v SR a možno ich považovať iba za akési zaužívané obchodné výrazy podnikateľského prostredia. Z praxe možno konštatovať, že proces „refakturácie“ spočíva v tom, že subjekt A si objedná tovar alebo službu u subjektu B, ktorý však nie je priamym dodávateľom tovaru alebo služby pre subjekt A. Subjekt B tento tovar alebo službu obstará od svojho dodávateľa (u tzv. subdodávateľa) a následne „realizuje dodávku“ tohto tovaru alebo služby svojmu zákazníkovi, t. j. subjektu A.

Určenie dňa dodania pri refakturácii je na účely dane z pridanej hodnoty osobitne upravené len v prípade refakturácie energií pri nájme nehnuteľností v ustanovení § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).