Registrácia platiteľa DPH

Pojmom "samozdanenie" sa v podnikateľskej praxi označuje v rámci problematiky dane z pridanej hodnoty prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa. V princípe to znamená, že v prípade, ak dodávateľ prenesie svoju daňovú povinnosť na odberateľa (t.j. vyfakturuje dodaný tovar alebo službu bez DPH), odberateľ je povinný hodnotu nakúpených tovarov alebo služieb zdaniť tuzemskou DPH. Za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") sa samozdanenie uplatňuje aj pri prijatí služby zo zahraničia.

Po predstavení novozavádzaných osobitných úprav pre malé podniky domácich a zahraničných osôb v ustanoveniach § 68e až § 68g, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025, sa v poradí druhej časti článku k novele zákona o DPH zameriame práve na registračné ustanovenia. 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH") bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený až 12. januára 2024 a bolo mu pridelené číslo parlamentnej tlače 130, hoci Ministerstvo financií Slovenskej republiky začalo s prípravou predmetnej novely zákona o DPH ešte na začiatku roka 2023.

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2023, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ vykonal oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. V roku 2023 zhotoviteľ mal slovenských subdodávateľov, ktorí vyfakturovali svoje práce so slovenskou daňou (miesto dodanie na Slovensku podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH) na zahraničné IČ DPH odberateľa, pretože v tomto období zhotoviteľ ešte nebol registrovaný za platiteľa DPH (iba oneskorene). Podľa § 55 ods. 4 zákona o DPH, zahraničná osoba si uplatní odpočítanie dane v tom istom mimoriadnom daňovom priznaní, v ktorom sa uvádza daň podľa § 78 ods. 9 zákona o DPH. Obdobie, v ktorom zahraničná osoba mala byť platiteľom, sa začína dňom, keď uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť daň, keby mala postavenie platiteľa. Za toto obdobie spoločnosť vystavila iba jednu faktúru so slovenskou daňou, ktorú je povinnú platiť podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH. Má právo zahraničná osoba odpočítať DPH prostredníctvom mimoriadneho daňového priznania zo všetkých faktúr, ktoré prijal za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom aj napriek tomu, že nevznikla jej povinnosť platiť daň v každom mesiaci horeuvedeného obdobia? Je potrebné opraviť údaje zahraničnej osoby na prijatých faktúrach, aby boli vystavené na už pridelené slovenské IČ DPH?

Slovenský športovec vykonáva činnosť profesionálneho hokejistu v slovenskej najvyššej hokejovej súťaži. Má s klubom uzatvorenú profesionálnu zmluvu a mesačne fakturuje klubu odmenu ako SZČO. Popritom má ešte zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Výška príjmu z oboch činností dokopy za 12 mesiacov je 55 000 € (z hokeja 50 000 + 5 000 z prenájmu). Má sa takýto príjem brať do obratu pre povinnú registráciu pre platiteľa DPH? A je teda profesionálny športovec povinný sa registrovať v takomto prípade za platiteľa DPH?

Slovenská spoločnosť s r. o. vlastní podiel na základnom imaní českej spoločnosti s r. o. Slovenská spoločnosť s r. o. je neplatiteľ dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"). Z českej spoločnosti s r. o. bol v roku 2023 vyplatený podiel na zisku vo výške 80 000 €. Je takýto výnos z vyplateného podielu na zisku súčasťou obratu pre povinnú registráciu pre DPH na Slovensku pre slovenskú spoločnosť s r. o.?

Zdaniteľná osoba X má uzavretú zmluvu o poskytovaní administratívnych služieb s inou slovenskou zdaniteľnou osobou Y na dobu určitú. Novú zmluvu zdaniteľnej osobe X poskytne zdaniteľná osoba Y iba v prípade, ak sa stane platiteľom dane podľa zákona o DPH. Zdaniteľná osoba X tiež plánuje distribúciu programu v oblasti automatizácie spracovania účtovných dokladov (Počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov). Tento softvér automaticky rozpoznáva a nahráva faktúry a pokladničné doklady do účtovníctva. V súčasnej dobe zdaniteľná osoba X len skúša tento program s vývojármi (zatiaľ nemá uzavretú zmluvu), ale jej e-mailová komunikácia je k dispozícii. Zdaniteľná osoba X nakúpila mobilný telefón a notebook na firmu, účtovníctvo vykonáva vo vlastnej réžii, nedoplatky na daniach nemá, spolu so žiadosťou o dobrovoľnú registráciu by odovzdala tieto doklady: - žiadosť, - dotazník k žiadosti, - zmluvu o poskytovaní administratívnych služieb, - faktúry a dodacie listy spojené s administratívnymi službami, - bankové výpisy (úhrady boli prevodom), - výpis z obchodného registra, - hlavnú knihu a kompletné účtovníctvo, - e-mailovú komunikáciu s vývojármi, - sprievodný list so stručným podnikateľským plánom.

Zahraničná fyzická osoba (živnostenské oprávnenie vydané v Česku, ktoré naďalej trvá) bola registrovaná v tuzemsku ako platiteľ DPH podľa § 5 č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). V SR momentálne nevykonáva a ani v budúcnosti už nebude vykonávať žiadnu činnosť. Môže požiadať o zrušenie registrácie pre DPH?

Slovenská s. r. o. vlastní podiel na základnom imaní českej s. r. o. Slovenská s. r. o. je neplatiteľ DPH. Z českej s. r. o. bol v roku 2023 vyplatený podiel na zisku vo výške 80 000 €. Je takýto výnos z vyplateného podielu na zisku súčasťou obratu pre povinnú registráciu pre DPH na Slovensku pre slovenskú s. r. o.?

Ministerstvo financií Slovenskej repubiky predložilo návrh novely, ktorá by mala meniť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.

Zdaniteľnou osobou na účely DPH je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti v zmysle predchádzajúcej vety.

Slovenska spoločnosť (s. r. o.) presiahla v roku 2023 hranicu príjmov 49 790 € k povinnej registrácii ako platiteľ DPH. Daná spoločnosť dosahuje príjmy z predmetu podnikania, ktorým je dodávanie služieb. Príjmy pochádzajú z krajín mimo Európskej únie. Preto je otázka, či je táto spoločnosť povinná sa registrovať u správcu dane ako platiteľ DPH od momentu dosiahnutia hranice príjmov, alebo sa do tohoto limitu nezahrňujú príjmy z krajín mimo Európskej únie?

Spoločnosť nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), vykonáva iba činnosti oslobodené od dane podľa § 29 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Spomenutá spoločnosť plánuje nakúpiť stavebný pozemok (tiež od neplatiteľa DPH), na ktorom bude vybudovaná budova (napríklad bytový dom). Stavebné práce nebude realizovať uvedená spoločnosť, ale budú zabezpečené dodávateľmi zo stavebného sektora. Spoločnosť potom plánuje predať budovu spolu s pozemkom (kupujúci je vopred známy), predpokladaná predajná cena bude presahovať 100 000 €.

Maďarská Kft. A (platiteľ dane z pridanej hodnoty v Maďarsku) dodáva tovar s inštaláciou a montážou [podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)] slovenskej firme B, ktorá je platiteľ v Slovenskej republike podľa ustanovenia § 4 zákona o DPH). Montáž tovaru sa fyzicky vykoná na území Slovenskej republiky a zabezpečuje ju Maďarská spoločnosť prostredníctvom subdodávateľa C. Spoločnosť C je slovenská firma a platiteľ dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike podľa ustanovenia § 4 zákona o DPH. Ďalším subdodávateľom je spoločnosť D (belgická firma, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty v Belgicku). Ide o hnuteľné veci a ich montáž (takže nebudú súčasťou nehnuteľnosti), presnejšie o automatizovaný skladový systém hotových výrobkov, ktorý obsahuje dodávku a montáž regálového systému, dodávku a montáž automatického nakladača do regálového systému, dodávku a montáž chladiacej techniky do skladového priestoru. Chladiacu techniku dodáva a montuje slovenská firma C. Belgická firma D zase dodáva a montuje ten automatizovaný regálový systém. Takže subdodávatelia dodávajú aj tovar, aj montáž. Ani firma A, ani firma D nie je registrovaná v Slovenskej republike podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH. Tiež ani firma A, ani firma D nemajú stálu prevádzkareň v Slovenskej republike podľa zákona o DPH (to znamená, že nebudú v tuzemsku registrovaní podľa ustanovenia § 4 zákona o DPH). Maďarská firma A nie je povinná registrovať sa pre DPH v tuzemsku podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH, a dodávku tovaru s jeho montážou vykonanú na území Slovenskej republiky fakturuje v cene bez DPH s uvedením slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti pre firmu B podľa § 69 ods. 2. Maďarská firma A, aj keby sa registrovala podľa § 5 zákona o DPH, nemôže fakturovať túto dodávku so slovenskou daňou, lebo jej nevzniká daňová povinnosť podľa ustanovenia § 69 ods. 1 zákona o DPH. Slovenská firma B musí fakturovať dodávku firme A podľa § 69 ods. 1 (pretože, podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH nemôže) a následne firma A bude žiadať túto daň prostredníctvom refundácie. Belgická firma D sa musí registrovať na Slovensku podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH a fakturovať dodávku firme A podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH (pretože, podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH nemôže) a následne firma A bude žiadať túto daň prostredníctvom refundácie. Sú uvedené úvahy správne?

Je daná kúpnopredajná zmluva, ktorej predmetom je dodávka zariadení (ide o hnuteľné veci), ktoré automatizujú sklad.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, alebo ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 zákona o DPH a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu.

Mesto prevádzkuje mestské kúpele v rámci hlavnej činnosti. Mestské kúpele poskytujú pre širokú verejnosť služby bazéna a sauny a prenájom bazéna športovým klubom a školám za účelom plaveckého výcviku. Za mesiac január 2023 boli tržby za bazén a saunu v sume 10 410,60 € a nájom bol vo výške 2 556,65 €. Kúpele sú otvorené denne, bazén po celý rok a sauna je otvorená od októbra do konca apríla. Mesto má ešte ďalšie príjmy z nájmu iných nebytových priestorov. Za mesiac január 2023 bola výška nájmu iných nebytových priestorov 113 947,73 €. Činnosť mestských kúpeľov je pravidelná, dá sa zatriediť do služieb cestovného ruchu (príloha č. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o DPH“) a ak sa dosiahne výška obratu 49 790 €, môže sa to považovať za narušenie hospodárskej súťaže.

V procese verejného obstarávania nastáva často situácia, keď samostatná skupina dodávateľov vytvorí združenie s cieľom podať spoločnú ponuku a následne ju realizovať. Cieľom tohto článku je vymedziť pojem združenie právnických osôb v procese verejného obstarávania v súvislostiach so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a uviesť možnosti, aké má skupina dodávateľov, ak chce na účely zákona o DPH vystupovať ako celok. Situácie budeme prezentovať aj na ilustratívnych príkladoch. 

Mesto prevádzkuje mestské kúpele v rámci hlavnej činnosti. Mestské kúpele poskytujú pre širokú verejnosť služby bazéna a sauny a prenájom bazéna športovým klubom a školám za účelom plaveckého výcviku. Za mesiac január 2023 boli tržby za bazén a saunu v sume 10 410,60 € a nájom bol vo výške 2 556,65 €. Kúpele sú otvorené denne, bazén po celý rok a sauna je otvorená od októbra do konca apríla. Mesto má ešte ďalšie príjmy z nájmu iných nebytových priestorov. Za mesiac január 2023 bola výška nájmu iných nebytových priestorov 113 947,73 €. Činnosť mestských kúpeľov je pravidelná, dá sa zatriediť do služieb cestovného ruchu (príloha č. 8 zákona o DPH) a ak sa dosiahne výška obratu 49 790 €, môže sa to považovať za narušenie hospodárskej súťaže. Má byť mesto platiteľom DPH z dôvodu prevádzkovania mestských kúpeľov za uvedených podmienok? Bude sa do obratu za účelom registrácie započítavať aj suma nájmu? Je možné zabrániť nadobudnutiu titulu platiteľa zo zákona o DPH vydaním rezidenčných kariet? Rezidenčné karty by boli vydané len obyvateľom mesta a zároveň by boli za služby bazéna a sauny 2 ceny, cena pre držiteľov rezidenčných kariet a cena pre ostatných návštevníkov.

Zdaniteľná osoba X má uzavretú zmluvu o poskytovaní administratívnych služieb s inou slovenskou zdaniteľnou osobou Y na dobu určitú. Novú zmluvu zdaniteľnej osobe X poskytne zdaniteľná osoba Y iba v prípade, ak sa stane platiteľom dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Zdaniteľná osoba X tiež plánuje distribúciu programu v oblasti automatizácie spracovania účtovných dokladov (Počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov). Tento softvér automaticky rozpoznáva a nahráva faktúry a pokladničné doklady do účtovníctva. V súčasnej dobe zdaniteľná osoba X len skúša tento program s vývojármi (zatiaľ nemá uzavretú zmluvu), ale jej e-mailová komunikácia je k dispozícii. Zdaniteľná osoba X nakúpila mobilný telefón a notebook na firmu, účtovníctvo vykonáva vo vlastnej réžii, nedoplatky na daniach nemá, spolu so žiadosťou o dobrovoľnú registráciu by odovzdala tieto doklady: