verejné obstarávanie

Chceli by sme Vás požiadať o metodické usmernenie. V roku 2008 uzatvorilo mesto Handlová so spoločnosťou FIN.M.O.S zmluvu o zabezpečení verejného osvetlenia, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti na vlastné náklady uskutočniť investíciu do zariadení verejného osvetlenia a súčasne pre mesto prevádzkovať verejné osvetlenie. Súčasťou zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia bolo aj uzatvorenie zmluvy o prevode akcií, v zmysle ktorej mesto Handlová nakúpilo akcie spoločnosti. V súčasnosti sa mesto Handlová a spoločnosť dohodli na skončení zmluvy, pričom spoločnosť FIN.M.O.S odovzdá mestu všetky zariadenia verejného osvetlenia na základe zmluvy. Kúpna cena za odkúpenie verejného osvetlenia od spoločnosti FIN.M.O.S má byť vo výške viac ako 1 milión eur. V podstate mesto odkúpi zariadenia verejného osvetlenia, ktoré sa nachádzajú na území mesta, a to na základe toho, že spoločnosť FIN.M.O.S tieto zariadenia technicky zhodnotila a neprenechá ich mestu po skončení zmluvného vzťahu bezodplatne. Nakoľko predmetom zmluvy bude odovzdanie zariadení verejného osvetlenia do vlastníctva mesta za odplatu, avšak ide o jedinú spoločnosť, od ktorej je možné tieto zariadenia odkúpiť, je možné uzatvoriť tento zmluvný vzťah bez verejného obstarávania, poprípade je možné použiť v tomto prípade priame rokovacie konanie?

Zúčastňujeme sa rokovacieho konania so zverejnením spoločne s jednou firmou v združení, žiadosť o účasť podávala naša firma ako vedúci konzorcia koncom apríla. Požadované dokumenty do tejto žiadosti rovnako ako aj výpis zo zoznamu hospodárskych subjektov (ZHS) sme použili s marcovým dátumom, nakoľko sme ich mali už dlhšie pripravené a podpísané štatutármi oboch firiem. Avšak teraz v júni, keď sme vyzvaní podať ponuku sme zistili, že náš partner nám nepovedal o zmene na poste štatutára koncom marca, rovnako tak neoznámil v zákonnej lehote úradu pre verejné obstarávanie túto zmenu a my sme do súťaže vložili výpis ZHS s neplatnými údajmi v čase podania žiadosti o účasť (v marci, keď sme pripravovali dokumenty boli tieto údaje ešte platné). V rámci ponukového kola chceme doložiť výpis ZHS so zmenenými údajmi štatutára, myslíte, že je toto dôvod na vylúčenie v zmysle §40 ods. (6), b) a c) ZVO nakoľko táto zmena nemá vplyv na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti? Ďakujem za odpoveď.

Vedeli by ste mi prosím poradiť aj v súvislosti s českým VO? Zaujímalo by ma, či by zadávateľ videl ako dôvod na vylúčenie účastníkov z VO skutočnosť, že subdodávateľ (ktorý nepodáva samostatne ponuku ani nie je súčasťou konzorcia, ktoré podáva ponuku) figuruje v ponuke a kvalifikácii viacerých účastníkov, ktorý predkladajú ponuku. Ide o výrobcu motorov, cez ktorého chceme preukazovať technickú kvalifikáciu (referenciu) a v našej ponuke bude vystupovať ako "jiná osoba" v zmysle § 83 ZZVZ, pričom nakoľko je obmedzený počet výrobcov motorov predpokladáme, že bude súčasťou ponuky aj iných uchádzačov (aby mal väčšiu šancu na výhru). Ak by figuroval v ponuke iného uchádzača v tej istej súťaži ako "jiná osoba" (rovnako, že použijú jeho referenciu), bol by to podľa Vás dôvod na vylúčenie uchádzačov? Ak by bol iba ako subdodávateľ, bez preukázania referencie, bol by to dôvod na vylúčenie?

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, alebo ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 zákona o DPH a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu.

V procese verejného obstarávania nastáva často situácia, keď samostatná skupina dodávateľov vytvorí združenie s cieľom podať spoločnú ponuku a následne ju realizovať. Cieľom tohto článku je vymedziť pojem združenie právnických osôb v procese verejného obstarávania v súvislostiach so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a uviesť možnosti, aké má skupina dodávateľov, ak chce na účely zákona o DPH vystupovať ako celok. Situácie budeme prezentovať aj na ilustratívnych príkladoch. 

Pripravujem rámcové dohody na opakované dodanie tovaru. Máme svojich dodávateľov a opakované plnenie počas roka nepresahovalo limit 10 000 eur. Som povinná túto dohodu uzatvárať podľa § 117 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, ak v záverečných ustanoveniach bude uvedené: Táto rámcová dohoda sa uzatvára na dobu určitú, na 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy alebo do vyčerpania finančného limitu 9 999,00 € bez DPH, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.

Spoločnosť podala voči výsledku verejného obstarávania námietku, s ktorou je v zmysle zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) spojená povinnosť zložiť na účet Úradu pre verejné obstarávanie kauciu. Pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia spoločnosť stiahla námietku, ale časť v hodnote 35 % z hodnoty kaucie sa stala príjmom štátneho rozpočtu (Úrad pre verejné obstarávanie ju nevráti späť). Môže spoločnosť v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) nevrátenú časť kaucie považovať za daňový výdavok (náklad)?

Spoločnosť uzavrela koncesnú zmluvu s verejným obstarávateľom, na základe ktorej verejnému obstarávateľovi dodá dodávku a montáž solárnych panelov a ich následný servis. Obstaranie panelov je za účelom zníženia energetických nákladov. Koncesná zmluva je uzavretá na 3 roky, od namontovania panelov. Po dokončení montáže  (k 1. 1. 201x) verejný obstarávateľ zaplatí 50 % z celkovej ceny  bez DPH (36 000 € bez DPH) za dodanie a montáž svietidiel. Následne bude v 36 mesačných splátkach fakturovať zvyšnú časť koncesnej zmluvy (1 000 € bez DPH). Počas tejto doby koncesionár zabezpečuje bezplatnú kontrolu a servis nainštalovaných zariadení a služby energetického poradenstva. Vstupné náklady koncesionára (materiál a externé služby) sú vo výške 50 000 € bez DPH. Koncesionár znáša podnikateľské riziko spojené s realizáciou zmluvy, a to najmä s možnosťou, na napriek namontovaniu solárnych panelov nedôjde k dosiahnutiu plánovanej energetickej úspory a zároveň nie je možné Koncesionárovi garantovať návratnosť investícii, či zníženie podnikateľského rizika. Po namontovaní verejný obstarávateľ očakáva úsporu cca 50 % na energiách ročne. Celkové náklady na energie a vyvolané investície na konci tretieho roka by mali byť nižšie o 30 000 €. O aký druh rizika ide podľa § 30c Postupov účtovanie PÚ? Akým spôsobom sa účtuje daná koncesná zmluva? Kedy vzniká povinnosť z pohľadá zákona o DPH (naraz alebo z jednotlivých splátok)?

Chcela by som Vás poprosiť o odbornú podporu k správnemu aplikovaniu  ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje definíciu pojmu „blízka osoba“. Dostala som od poslancov úlohu posúdiť a preveriť prevod nehnuteľností vo vlastníctve obce na iné osoby, konkrétne na synovca pána starostu. Prevod sa uskutočnil v druhej polovici r. 2010. Ja som do svojej správy z kontroly uviedla, že syn brata pána starostu je blízkou osobou voči starostovi a preto nadobudnutie  obecného majetku bol v rozpore s § 9a ods. 6 písm. g). zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa môjho názoru synovec starostu mohol nadobudnúť majetok obce len na základe obchodnej verejnej súťaže.

Koncesionár je fyzická osoba, právnická osoba alebo skupina takýchto osôb, s ktorou verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uzavrel koncesnú zmluvu na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesnú zmluvu na poskytovanie služby. Pravidlá a postupy, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb a súťaž týchto návrhov predstavujú verejné obstarávanie.

Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa taxatívne vymedzuje, čo sa rozumie nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, nadobudol účinnosť dňa 1. apríla 2005.