JUDr. Katarína Krchlíková

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. svojím obsahom predstavuje procesnú normu subsidiárnej (podpornej) povahy vo vzťahu ku komplexu kombinovaných hmotno-procesných právnych noriem, t. j. k zákonom upravujúcim jednotlivé druhy daní, i k zákonu o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov.

S účinnosťou od 1. januára 2013 zákonom č. 440/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony boli novelizované aj ustanovenia o osobitných daňových konaniach, konkrétne došlo k zmenám aj vo vyrubovacom konaní.

Zákonom č. 435/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa v § 53a až 53c s účinnosťou od 1. septembra 2014 zavádza nový inštitút „záväzného stanoviska“, ktoré bude k uplatneniu daňových zákonov ako jediné oprávnené vydávať Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“).

Lehota je istý časový úsek, ktorý je ohraničený začiatkom a koncom. V tomto časovom úseku daňový subjekt a iné osoby vo vzťahu k správcovi dane plnia svoje povinnosti alebo si uplatňujú svoje práva. Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre začiatok jej plynutia a končí sa uplynutím dňa, ktorý je posledným dňom skončenia lehoty.

Zastupovanie je výlučne občiansko-právny inštitút, ktorého právna úprava je všeobecne upravená v Občianskom zákonník u. Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach upravuje otázky zastupovania fyzických osôb na základe zákona a otázky zastupovania na základe plnomocenstva v prípade, ako aj právnických osôb.

Programovým zámerom reformy je Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov. Konečným zámerom je v priebehu niekoľkých rokov zlúčiť daňové orgány a colnú správu do jednej inštitúcie, ktorá by mala na seba neskôr prevziať aj výber poistných odvodov.

Daňový poriadok si svojim obsahom zachováva charakter procesnej normy subsidiárnej povahy vo vzťahu ku komplexu kombinovaných hmotno-procesných právnych noriem. Subsidiárny vzťah spočíva v tom, že ustanovenie daňového poriadku sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od právnej úpravy v samotnom daňovom poriadku.