Vyrubovacie konanie podľa daňového poriadku

Vyrubovacie konanie možno definovať ako jeden z najdôležitejších úsekov daňového konania, ktorého výsledkom je určenie výšky daňovej povinnosti. V priebehu tohto konania sa zisťuje, či skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska riadneho určenia daňovej povinnosti daňového subjektu sú úplné a jednoznačné. Samozrejme ide o konanie, v ktorom má daňový subjekt určité povinnosti, ale aj určité práva.

Vyrubovacie konanie v zásade predstavuje vlastnú podstatu daňového konania, pretože najzákladnejším cieľom správy daní je správne a riadne vyberanie daní. Samotné vyrubovacie konanie začína momentom vzniku daňovej povinnosti daňového subjektu, či už na základe podania daňového priznania, prípadne z podnetu správcu dane, ako je tomu aj v prípade, ak správca dane vyzve daňový subjekt na podanie daňového priznania, príp., ak správca dane vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu, alebo určí daň v procese určovania dane podľa pomôcok.

Podľa § 2 písm. c) daňového poriadku daňovým konaním vo všeobecnosti je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Keďže ide o rozhodovanie, ukladať povinnosti alebo priznávať práva možno len rozhodnutím. Vo vyrubovacom konaní sa tiež rozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu, a teda podľa daňového poriadku vyrubovacie konanie je osobitným daňovým konaním.

Ohraničenie vyrubovacieho konania

V § 58 daňového poriadku sa ustanovuje, že daňové konanie môže začať:

1. na návrh daňového subjektu, a to:
   • dňom doručenia podania daňového subjektu (napr., podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania) alebo
   • v deň, keď daňový subjekt doplnil na výzvu príslušného orgánu svoje podanie.
2. z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, a to dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon.

Podľa daňového poriadku, ak daňové konanie začne z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, vyrubovaciemu konaniu bude predchádzať:

• Daňová kontrola, ktorá nie je samostatnou fázou daňového konania, ale úkonom správcu dane.
• Určenie dane podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, alebo ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, alebo nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu, alebo nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. Rovnako ani určenie dane podľa pomôcok nie je samostatnou fázou daňového konania, ale úkonom správcu dane.

Po vykonaní jedného z uvedených úkonov správca dane vypracuje protokol.

Z ustanovení samotného § 68 a nasl. daňového poriadku explicitne vyplýva, kedy začína a končí vyrubovacie konanie, ktorý správca dane vykonáva vyrubovacie konanie, priebeh dokazovania vo vyrubovacom konaní a taktiež lehota na vydanie rozhodnutia o vyrubení dane, rozdielu dane alebo učení rozdielu v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných hmotnoprávnych daňových zákonov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok, podľa týchto osobitných hmotnoprávnych daňových zákonov.

Právna úprava vyrubovacieho konania v daňovom poriadku je odlišná od právnej úpravy vyrubovacieho konania podľa pôvodného zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“). Vyrubovacie konanie upravené v zákone o správe daní začalo vždy po ukončení daňovej kontroly, a to bez ohľadu na jej výsledok. Daňový poriadok začatie vyrubovacieho konania viaže na výsledky zistení daňovej kontroly, opätovnej daňovej kontroly alebo procesu určovania dane podľa pomôcok. Ak správca dane daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa jednotlivých hmotnoprávnych daňových zákonov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa týchto osobitných hmotnoprávnych daňových zákonov vyhotoví protokol, ktorý zašle kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Rovnako správca dane postupuje v prípade, ak určil daň podľa pomôcok. To znamená, že aj v tomto prípade správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie zašle daňovému subjektu. Výzvu spolu s protokolom je správca dane povinný doručiť v súlade s ustanoveniami o doručovaní písomností.

Z § 68 ods. 1 daňového poriadku je jednoznačne zrejmé, že vyrubovacie konanie začne nasledujúci deň po dni doručenia:

• protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (§ 46 ods. 8 daňového poriadku) alebo
• protokolu o určení dane podľa pomôcok, taktiež spolu výzvou na vyjadrenie (§ 49 ods. 1 daňového poriadku)

a bude končiť dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. To znamená, že sa ohraničuje začiatok a koniec vyrubovacieho konania.

Čo predchádza vyrubovaciemu konaniu

Významnú úlohu zohráva samotná daňová kontrola. Daňovou kontrolou správca dane