Proces dokazovania predstavuje podstatnú súčasť daňového konania, nakoľko sa v ňom zabezpečujú dôkazy, ktoré sú dôležitým podkladom pre meritórne rozhodnutie. Pritom, daňový subjekt má právnu povinnosť predkladať správcovi dane dôkazy za účelom preukázania svojich tvrdení. Pokiaľ daňový subjekt nepredkladá dôkazy, tak správca dane musí vyvíjať aktivity smerujúce k získaniu dôkazov za účelom vydania rozhodnutia. Taktiež je potrebné vyzdvihnúť, že podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (dňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) za „dôkaz“ je potrebné v daňovom konaní považovať všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutkového stavu veci, ktorá je predmetom správneho procesu. Pokiaľ správca dane určitý dôkaz nevykoná, tak uvedené musí uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Príklad č. 1:
Daňový subjekt podal správcovi dane podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy daňové priznanie. Správca dane ale následne daňový subjekt vyzval, aby poskytol doplňujúce údaje a dôkazy, ktoré sa týkajú určenia základu dane, ktorý je uvedený v predmetnom daňovom priznaní. Uvedenej výzve správcu dane daňový subjekt nevyhovel s tým, že všetky skutočnosti a dôkazy potrebné pre určenie základu dane už uviedol v predloženom daňovom priznaní. Uvedený názor daňového subjektu je správny? Má správca dane právo požadovať predloženie dôkazov na účely objasnenia daňového priznania daňového subjektu?
V daňovom konaní má daňový subjekt podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku právnu povinnosť preukazovať niektoré tvrdenia. Pritom daňový subjekt preukazuje:
-
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (takýmito predpismi sú napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p., zákon č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z.z. v z. n. p.),
-
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
-
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
V kontexte uvedených súvislostí je preto možné konštatovať, že názor daňového subjektu nebol správny a správca dane má právo požadovať od neho predloženie doplňujúcich dôkazov za účelom potvrdenia výšky základu dane uvedeného v predloženom daňovom priznaní.
* * *
Príklad č. 2:
Daňový subjekt predložil správcovi dane dôkaz - súkromnú listinu manželky, v ktorej táto uvádza, že sa vzdáva výkonu svojich majetkových práv v rodinnom podniku. Správca dane sa rozhodol, že predložený dôkaz v daňovom konaní nevykoná, nakoľko mal pochybnosti o jeho právnej relevantnosti. Uvedenú písomnosť spochybnila aj manželka
