Daň z pridanej hodnoty je v práve Európskych spoločenstiev upravená smernicami, ktoré sú záväzné pre členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na orgány členského štátu. Smernice nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžadujú si transpozíciu (prevzatie) do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu. Konkrétne v oblasti dane z pridanej hodnoty to znamená, že v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. sú obsiahnuté pravidlá smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Cit. smernica nahradila Šiestu smernicu Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov,ktorá bola k 1. januáru 2007 zrušená.
Daň z pridanej hodnoty je v práve Európskych spoločenstiev upravená smernicami, ktoré sú záväzné pre členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na orgány členského štátu. Smernice nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžadujú si transpozíciu (prevzatie) do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu. Konkrétne v oblasti dane z pridanej hodnoty to znamená, že v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. sú obsiahnuté pravidlá smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Cit. smernica nahradila Šiestu smernicu Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov (ďalej len „Šiesta smernica“),ktorá bola k 1. januáru 2007 zrušená.
Základným predpokladom efektívneho fungovania komunitárneho práva je jednotný výklad a aplikácia jeho právnych noriem vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva zabezpečuje súdny systém, ktorého súčasťou je aj Súdny dvor Európskych spoločenstiev (ďalej len „súdny dvor“). Väzby v rámci súdnej moci významnou mierou upevňuje konanie o predbežnej otázke (prejudiciálne konanie), ktorého hlavným účelom je jednotná aplikácia a konzistentný výklad komunitárneho práva v členských štátoch Európskej únie. Rozhodnutia súdneho dvora o predbežných otázkach položených národnými súdmi členských štátov preto zohrávajú významnú úlohu aj v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH).
Zdaniteľné transakcie
Rozsudok v prípade C – 291/92 (Dieter Armbrecht) zo 4. októbra 1995
Ide o predaj časti majetku zdaniteľnej osoby určeného čiastočne na jej súkromné užívanie.
Spolkový finančný súd v Nemecku sa obrátil na súdny dvor s tromi otázkami týkajúcimi sa výkladu ustanovení článku 5 bod 1 (Dodanie tovaru), článku 17 bod 2 (Vznik a rozsah práva na odpočet) a článku 20 bod 2 (Úprava odpočítanej dane) Šiestej smernice. Tieto otázky sa objavili v konaní medzi pánom Armbrechtom a Daňovým úradom v Uelzene, ktorý vydal rozhodnutie o určení DPH splatnej za rok 1981.
Pán Armbrecht, hoteliér, vlastnil budovu, ktorá sa skladala z penziónu/hotela, reštaurácie a priestorov používaných na súkromné bývanie. V roku 1981 predal budovu za cenu 1,15 mil. DM plus 13 % daň.
Pán Armbrecht považoval za zdaniteľnú transakciu iba predaj tej časti budovy, ktorá sa používala na podnikanie. Sumu 157 705 DM, ktorú dostal za priestory na súkromné bývanie, považoval za nezdaniteľnú časť transakcie a podľa toho aj fakturoval kupujúcemu daň len z prvej časti budovy.
Daňový úrad vyrubil daň aj z predaja priestorov na súkromné bývanie. Pán Armbrecht protestoval proti tomuto rozhodnutiu v konaní pred Finančným súdom v Dolnom Sasku, ktorý usúdil, že keď sa budova používa čiastočne na podnikanie a čiastočne na súkromné bývanie, rozdelí sa na účely DPH na dve ekonomicky samostatné časti. Finančný súd usúdil, že pán Armbrecht nemal povinnosť zaplatiť daň z predaja priestorov na bývanie.
Daňový úrad sa odvolal voči tomuto rozhodnutiu a Spolkový finančný súd v Nemecku položil súdnemu dvoru tri otázky.
Otázka č. 1: Vnútroštátny súd sa pýtal, či zdaniteľná osoba predávajúca časť majetku vyhradenú na súkromné užívanie, koná s ohľadom na predaj tejto časti ako zdaniteľná osoba v zmysle článku 2 bod 1 Šiestej smernice.
Súdny dvor vyjadril názor, že ak zdaniteľná osoba vykoná transakciu v postavení súkromnej osoby, nekoná ako zdaniteľná osoba. Transakcia, ktorú vykoná zdaniteľná osoba v postavení súkromnej osoby, preto nepodlieha dani. V Šiestej smernici neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by bránilo zdaniteľnej osobe zachovať časť majetku
