Dňa 1. 11. 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý upravuje dane, ktoré môže ukladať obec a VÚC a poplatok, ktorý vyberá obec.
Dňa 1. 11. 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon o miestnych daniach“), ktorý upravuje:
- Dane, ktoré môže ukladať:
- Obec, a to daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenia. Tieto miestne dane majú fakultatívny charakter, povinnými sa stávajú až ich zavedením vo všeobecne záväznom nariadení obce. Iba obec je oprávnená rozhodnúť, ktoré druhy miestnych daní na svojom území zavedie. Môže však uložiť iba také miestne dane, ktorých vyberanie je v obci aktuálne.
- Vyšší územný celok; vyšší územný celok môže podľa zákona len daň z motorových vozidiel. Aj daň z motorových vozidiel patrí medzi fakultatívne dane a je potrebné zaviesť ju vo všeobecne záväznom nariadení vyššieho územného celku.
- Poplatok, ktorý vyberá obec. Zákon o miestnych daniach zaviedol okrem daní aj poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Poplatok má obligatórny charakter, preto ho obec nemusí zaviesť vo všeobecne záväznom nariadení. Všeobecne záväzným nariadením obec iba určí konkrétne podmienky vyberania tohto poplatku.
Zavedením miestnych daní sa rešpektujú zámery vyplývajúce z reformy verejnej správy na zvýšenie právomocí a zodpovednosti obcí. Pre obce sa ustanovujú aj ďalšie právomoci súvisiace so sadzbou dane (sadzba dane určená bez obmedzenia hornou a dolnou hranicou), ako aj právomoci súvisiace s možnosťou uplatnenia oslobodenia od daní. V zákone o miestnych daniach je zdôraznený význam všeobecne záväzného nariadenia obce, na základe ktorého správca dane vyberá miestne dane.
Všeobecne záväzné nariadenie
Ak sa obec alebo vyšší územný celok rozhodne zaviesť miestne dane, musí ich ustanoviť a určiť všetky konkrétne podmienky ich vyberania vo všeobecne záväznom nariadení obce. Zákon o miestnych daniach pri jednotlivých druhoch daní a poplatku v spoločných, ako aj prechodných ustanoveniach odkazuje vo veciach všeobecne záväzného nariadenia obce na § 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 8 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov. Podľa uvedených ustanovení môže obec a vyšší územný celok vo veciach územnej samosprávy a samosprávneho kraja vydávať všeobecne záväzné nariadenia, ktoré nesmú byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
V tomto príspevku sa budeme zaoberať dvomi druhmi miestnych daní, a to daňou z nehnuteľností a daňou z motorových vozidiel. Na konci príspevku uvádzame aj stručný prehľad vyberania a platenia všetkých miestnych daní. K ostatným miestnym daniam sa vrátime v ďalšom čísle časopisu. Momentálne sa v parlamente pripravuje pomerne rozsiahla novela zákona o miestnych daniach. Avšak aj v prípade, že v priebehu roka 2005 bude zákon o miestnych daniach novelizovaný, zmeny uvedené v novele nebudú mať vplyv na vyberanie a platenie miestnych daní v roku 2005, pretože podľa § 98 spoločných ustanovení zákona o miestnych daniach možno miestnu daň zaviesť, zrušiť, zmeniť sadzby a určiť podmienky oslobodenia iba k 1. januáru nasledujúceho zdaňovacieho obdobia.
DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ
Pri dani z nehnuteľností je miestne príslušná obec, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Prvýkrát v zmysle zákona o miestnych daniach môže obec zaviesť daň z nehnuteľností všeobecne záväzným nariadením najskôr 1. 1. 2005. Vzhľadom na to, že ide o fakultatívnu daň, ak daň z nehnuteľností obec neuloží na základe všeobecne záväzného nariadenia, nemôže túto daň vyberať. V prípade, že obec nevydá všeobecne záväzné nariadenie k 1. 1. 2005, môže všeobecne záväzným nariadením zaviesť daň z nehnuteľností najneskôr s účinnosťou od 1. 10. 2005. Zákon o miestnych daniach v časti Dane z nehnuteľností upravuje daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Nakoľko zákon o miestnych daniach nedefinuje pojem nehnuteľnosť, pri posúdení, či ide o nehnuteľnosť je potrebné vychádzať z Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Na účely tohto zákona za nehnuteľnosti sa považujú aj byty.
Daň z pozemkov
Daňovník dane z pozemkov
Na vyrubenie dane z pozemkov je rozhodujúce určenie daňovníka. Podľa uvedeného ustanovenia daňovníkom je vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností, ktorý nadobudol vlastnícke práva k pozemku napr. dedením, darovaním, kúpou, vydržaním, dražbou, vyvlastnením a pod. Vlastnícky vzťah k pozemku vlastník preukáže výpisom z listu vlastníctva alebo evidencie nehnuteľností.
Daňovníkom dane môže byť aj správca pozemku, ktorý jevo vlastníctve štátu (napr. rozpočtové alebo príspevkové organizácie, štátny podnik), vo vlastníctve obce (napr. obecný podnik, rozpočtové organizácie zriadené obcou) a vo vlastníctve vyššieho územného celku (napr. rozpočtové alebo príspevkové organizácie).
Osobitne je upravený daňovník, ak ide o náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného PO a pridelené na obhospodarovanie FO alebo PO podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Pozemky sa z pôdneho fondu vyčleňujú na základe žiadosti vlastníkov alebo oprávnených osôb.
Zákon o miestnych daniach za daňovníka dane (pred vlastníkom alebo správcom pozemku) určuje nájomcu v dvoch prípadoch. V prvom prípade je nájomca daňovníkom, ak nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov, pričom nájomný vzťah musí byť zapísaný v katastri nehnuteľností. Ak ide o prenájom pozemkov na čas kratší ako päť rokov, nájomný vzťah nepodlieha zápisu do katastra nehnuteľností a nájomca nie je daňovníkom dane z pozemkov. V druhom prípade nájomca sa stáva daňovníkom pri pozemkoch v správe Slovenského pozemkového fondu, ktoré fond ďalej prenajíma na základe nájomnej zmluvy FO alebo PO, pričom v tomto prípade na daňové účely dĺžka nájmu nie je rozhodujúca.
Ak nie je možné určiť daňovníka napr. z dôvodu nevysporiadaných vlastníckych vzťahov a pozemky nie sú ani v nájomnom vzťahu, daňovníkom dane je FO alebo PO, ktorá pozemky skutočne užíva.
Ak pozemok vlastní niekoľko spoluvlastníkov, daňovníkom dane je každý spoluvlastník do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Zákon umožňuje, aby sa spoluvlastníci dohodli a určili si daňovníka dane z pozemkov. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, predložia správcovi dane písomnú dohodu spolu s daňovým priznaním. Správca dane v takomto prípade vyrubí daň iba tomu daňovníkovi, ktorý podal daňové priznanie. V prípade, že tento daňovník daň v lehote splatnosti nezaplatí, ostatní spoluvlastníci pozemku ručia za daň iba do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú, daňovníkom dane je každý spoluvlastník