Termín pohľadávka patrí v rámci podnikania medzi dôležité pojmy s významným presahom do oblasti práva, ekonómie alebo účtovníctva. V tomto príspevku sa zameriame na trestnoprávne súvislosti tohto pojmu, ale najmä na trestnoprávny kontext vymáhania pohľadávok.
Vymáhanie pohľadávok v Slovenskej republike prešlo za posledné tri desaťročia pomerne búrlivým vývojom. V dávnejšom období dominovali skôr fyzické (často násilné) formy vymáhania pohľadávok. Tieto primitívne formy boli postupne nahrádzané nenásilnými formami, ktoré síce mohli navonok pôsobiť kultivovanejšie, avšak to neznamená, že boli vždy aj v súlade s právnymi normami. Až do súčasnosti možno badať rezíduá oboch týchto foriem. Najmä však v prípade sofistikovanejších metód vymáhania pohľadávok je trochu náročnejšie jednoznačne posúdiť ich legálnosť.
Vymáhanie pohľadávky môže realizovať samotný veriteľ, keď vymáha vlastnú pohľadávku. Vymáhať sa však môže aj cudzia pohľadávka, teda pohľadávka tretej osoby. Vymáhaniu cudzích pohľadávok sa v súčasnosti venujú rôznorodé subjekty (napríklad aj inkasné agentúry).
Právne súvislosti pojmu pohľadávka
Pohľadávka je spravidla charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať určité plnenie od dlžníka (podobne to definuje aj § 488 Občianskeho zákonníka). Tento pojem je často aplikovaný v obchodnom, v