Dodanie tovaru

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa bezodplatného dodania tovaru (tepla) a určenia základu dane - C-207/23 - Finanzamt X.

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2022, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ plánuje vybaviť oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. Môže vystaviť zhotoviteľ opravnú faktúru s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa § 69 ods. 12 písm. j) s uvedením svojho nového IČ DPH aj za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane? V tomto prípade by daňové priznanie za mimoriadne obdobie neobsahovalo žiadne údaje a zahraničná osoba nie je povinná podať kontrolný výkaz za toto obdobie. Je náš predpoklad a uvedený postup správny? Uvedie odberateľ opravnú faktúru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH, alebo podá dodatočné daňové priznanie za obdobie podľa pôvodného dátumu dodania služby?

V súčasnej dobe rýchlo sa meniacej legislatívy, predpisov a trendov v podnikateľskej praxi je potrebné neustále dopĺňanie vedomostí, informácií alebo aj kvalifikácie. Uvedené sa netýka len zamestnancov, ale v mnohých prípadoch aj samotných podnikateľov - fyzických osôb. Problematika vzdelávania podnikateľov však nie je obsiahnutá v žiadnom platnom právnom predpise.

V príspevku si priblížime účtovanie zásob v účtovníctve podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva podľa opatrenia MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ").

Nedávno v Národnej rade Slovenskej republiky schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty prináša, okrem iných významných zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), aj zásadnú zmenu v posudzovaní finančného lízingu v Slovenskej republike na účely DPH od 1. januára 2025.

Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku vo veci C-68/23 "M-GbR" zaoberal podmienkami posúdenia predplatenej karty ako jednoúčelového poukazu, ako aj otázkou, či pri predaji viacúčelového poukazu môže dôjsť k transakcii podliehajúcej dani.

Základom dane na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"), platný v Slovenskej republike, aktuálne upravuje základnú sadzbu DPH na tovary a služby vo výške 20 % zo základu dane. Ďalej upravuje, že na týmto zákonom taxatívne vymedzené tovary a služby, sa uplatňuje znížená sadzba dane. Zákon o DPH aktuálne definuje dve znížené sadzby dane, a to 5 % a 10 % zo základu dane.

Samotná povinnosť ako aj podmienky a pravidlá podávania súhrnného výkazu sú predmetom ustanovenia § 80 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Súhrnný výkaz v podstate predstavuje zákonom ustanovený prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k výmene potrebných informácií medzi členskými štátmi, čím sa vytvárajú predpoklady na to, aby daňová správa členského štátu, v ktorom je daň z pridanej hodnoty splatná, mala k dispozícii nevyhnutné informácie o dodaniach tovaru v rámci spoločenstva.

Súdny dvor EÚ vydal rozsudok C‑676/22 B2 Energy, v ktorom sa zaoberal oslobodením od DPH pri dodaní tovaru, ktorého skutočným príjemcom bola iná osoba ako odberateľ uvedený na faktúre.

Súdny dvor EÚ vydal rozsudok C‑282/22 Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej, v ktorom sa zaoberal otázkou, či poskytovanie zariadení na nabíjanie elektrických vozidiel, elektriny, technickej podpory a IT služieb predstavuje na DPH účely dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb.

Slovenská firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) nakupuje hnuteľný majetok- staré lode aj od fyzických osôb (na základe kúpnej zmluvy -mimo DPH- nevstupuje do DPH priznania), aj z EU od iných firiem (vstupuje do DPH priznania § 69 ods. 6). Tieto lode sú fyzicky dovezené na územie SR. Následne po repasovaní sú lode (tovar) predané odberateľom. SR spoločnosť premiestní lode na územie Maďarska kde maďarská spoločnosť B (platiteľ v HU, dodávateľ) repasuje (oprava, údržba, natieračské práce, modernizácia) tieto lode. Následne sa loď vráti na územie SR. Takže podľa zákona o DPH v § 8 ods. 4 písm f platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze. Podľa nás sa jedná o základné pravidlo §15 zákona o DPH. HU spoločnosť B fakturuje firme A službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade maďarská spoločnosť potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. Môže nastať aj taká situácia, že maďarská spoločnosť poskytuje všetok materiálu/tovaru pre potreby repasovania a zmodernizuje aj loď (kamerový systém, GPS systém). Kde je tá pomyselná čiara/hranica, aby sa nejednalo o dodanie tovaru s montážou? Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne?

Spoločnosť, ktorá je mesačný platiteľ DPH v zdaňovacom období roka 2023 evidovala záväzky po splatnosti, pri ktorých uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku. V príslušných zdaňovacích obdobiach uplatnila § 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") a vrátila odpočítanú DPH daňovému úradu. S cieľom zmierlivého vyriešenia nárokov veriteľa uzatvoril dlžník písomne s veriteľom uznanie záväzku a dohodu o jeho zaplatení podľa § 323 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p.

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na Slovensku, dodáva schodovú konštrukciu, ktorú následne montuje na nehnuteľnosť v Nemecku. Dodáva tovar s inštaláciou podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), a teda miesto dodania by malo byť tam, kde je tovar zmontovaný.

Tovar mi je dodávaný z Poľska bez DPH – čiže prenos. Príležitostný predaj môjmu známemu: súkromná osoba, čiže mu vystavím FA ako súkromnej osobe s DPH a odvediem DPH štátu? Správne? Či je potrebné registračnú pokladňu, aj keď to bude cca 1-2-krát do mesiaca v hodnote 400 €? Alebo je postačujúca Faktúra? Z poľskej firmy dostanem na konci roka odmenu 2 %, kde je registrovaná moja firma z tržby. K tej odmene prirátam DPH, či je oslobodená od DPH? Samozrejme v DP PO bude zdanená 21 % ako klasický príjem, či sa to dáva niekam inam v DP PO?

DPH komisia zriadená podľa článku 398 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica DPH“) zverejnila dňa 22. septembra 2023 v rámci svojich usmernení aj usmernenie č. 1068 týkajúce sa dodávok paliva v rámci schém palivových kariet.

Slovenská spoločnosť [platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“)] nadobudne luxusné motorové vozidlo z Maďarska (maďarská firma je platiteľ dane z pridanej hodnoty v Maďarsku). Ide o nové vozidlo, ktoré bolo kúpené za účelom ďalšieho predaja v budúcnosti v nezmenenom stave. Takže z účtovného aj daňového hľadiska ide o zásoby (konkrétne o tovar), automobil sa účtuje podľa opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov na účte 132 – Tovar na sklade (nie do majetku firmy – účtová skupina 0 – Dlhodobý majetok). Vozidlo dostalo aj slovenské evidenčné číslo. Pri účtovaní na účet 132 nie je podstatné, že vozidlo dostalo slovenské evidenčné číslo. Podstatné je to, že bolo kúpené za účelom ďalšieho predaja v budúcnosti, resp., že sa nepoužíva a neprenajíma ďalej, stojí vlastne fyzicky v garáži na Slovensku. Otázkou je, či z hľadiska zákona o DPH môže uvedená slovenská spoločnosť skladovať toto vozidlo aj na území Maďarska (tovar je fyzicky prepravený do iného členského štátu bez zmeny vlastníctva tovaru) bez toho, aby toto premiestnenie vlastného tovaru uvádzala do daňového priznania (riadok 13 a 14 daňového priznania) a aj do súhrnného výkazu? Zákon o DPH v § 8 ods. 4 písm. a) až i) vylučuje z dodania tovaru za protihodnotu prípady premiestnenia tovaru z tuzemska do iného členského štátu, keď platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze, ale vo výnimkách nie je uvedené skladovanie, len napríklad opravy v písmene f).

Slovenská spoločnosť (platiteľ dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike podľa ustanovenia § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. – ďalej len „zákon o DPH“) kúpi tovar (luxusnú loď) z USA. Loď sa priplaví do prístavu v Slovinsku, kde ju preclí slovinská spoločnosť (zástupca slovenskej spoločnosti). Následne sa použijú slovinské / európske ustanovenia zákona o DPH podobné tomu nášmu: „Podľa § 48 ods. 3 colný orgán nevymeria daň pri dovoze tovaru z tretieho štátu, ak bezprostredne po prepustení tovaru v tuzemsku do voľného obehu nasleduje intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu (preprava tovaru skončí v inom členskom štáte ako v tuzemsku), ktoré spĺňa podmienky oslobodenia od dane podľa ustanovenia § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH)“. Takže, slovinský orgán nevymeria DPH pri dovoze, ak sú splnené podmienky. Následne slovenská spoločnosť A predá tento tovar maďarskej spoločnosti B (platiteľovi dane z pridanej hodnoty v Maďarsku). Tovar (loď) však fyzicky nevstúpi na územie Slovenskej republiky ani Maďarska, fyzicky sa plaví priamo do Talianska. Riešením je, že Slovenská spoločnosť sa registruje v Taliansku pre DPH, slovinská spoločnosť oslobodí tovar v rámci intrakomunitárnej dodávky (obdoba nášho ustanovenia § 43 zákona o DPH). Daňový zástupca (slovinská spoločnosť) podá za zastúpeného dovozcu (slovenská spoločnosť) daňové priznanie a súhrnný výkaz, v ktorých uvedie dodanie tovaru do Talianska. Slovenská spoločnosť nadobudne tovar v Taliansku, samozdaní tovar v Taliansku a podľa talianskych DPH zákonov vyfakturuje tovar maďarskej spoločnosti B. Maďarská spoločnosť rieši taliansku DPH prostredníctvom refundácie. Nie je prípustné, že slovenská spoločnosť sa neregistruje v Taliansku, napr., ak by sa registrovala len maďarská spoločnosť v Taliansku, lebo slovenskej spoločnosti vznikne nadobudnutie tovaru v Taliansku. Sú tieto uvedené úvahy správne? Ak tovar fyzicky nepríde na územie Slovenskej republiky alebo Maďarska, nemožno to riešiť inak?

Zdaniteľné obchody na účely dane z pridanej hodnoty sú vymedzené ako predmet dane v rámci § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Ide o také plnenia, ktoré podliehajú DPH podľa uvedeného zákona. Podrobne sú zdaniteľné obchody bližšie špecifikované v rámci § 8, § 8a, § 9, § 9a, § 11, § 11a a § 12 zákona o DPH. Slovenskou DPH sa zdaňujú všetky uvedené zdaniteľné obchody, ak miesto ich plnenia je na území Slovenskej republiky a samozrejme nie je možné na ne uplatniť oslobodenie od DPH.

Vo všeobecnosti predstavuje faktúra najčastejší doklad, ktorý svojim dokumentačným charakterom do určitej miery vypovedá o obchodných vzťahoch podnikateľov. Zjednodušene možno skonštatovať, že faktúrou sa v aplikačnej praxi nazýva doklad o dodaných tovaroch a službách. Okrem údajov o množstve a cene dodaných tovarov a služieb obsahuje faktúra aj mnohé ďalšie údaje (najčastejšie údaje o dodávateľovi a odberateľovi, o dátume dodania tovarov a služieb, o dátume vystavenia faktúry, o dátume splatnosti faktúry, poradové číslo faktúry, platobné údaje pre odberateľa a podobne).