Emisné kvóty

Taxonómia definuje kritériá na určenie, ktoré ekonomické činnosti je možné považovať za environmentálne udržateľné. Môže poslúžiť aj ako nástroj na pochopenie, ako môžu jej činnosti prispieť k udržateľnosti ako aj nástroj na komunikáciu s investormi alebo zákazníkmi.

Vymedzenie predmetu dane z pridanej hodnoty (DPH) podľa smernice 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") bolo prenesené do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") do ustanovení § 2 zákona o DPH, v prípade služby v § 2 ods. 1 písm. b), ako poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa určenia miesta dodania služieb v prípade zapojenia príjemcu do podvodu s daňou z pridanej hodnoty (DPH) – C‑641/21 Climate Corporation Emissions Trading.

Tento článok by mohol zaujať spoločnosti patriace do systému obchodovania s emisnými kvótami, ktorým boli v 5-ročnom obchodovateľnom období 2008 – 2012, pridelené emisné kvóty. Týmto spoločnostiam určite nie je neznáma daň z emisných kvót so sadzbou vo výške 80 %, ktorú boli povinné odviesť za zdaňovacie obdobie 1. 1. 2011 – 31. 12. 2011.

V prvej časti autor predstavil rezervy všeobecne, teda ich účel, použitie, členenie, oceňovanie. Pokračoval praktickými príkladmi, v ktorých sa zameral na jednotlivé rezervy. Príklady sú doplnené výpočtom a zaúčtovaním rezerv. Druhá časť nadväzuje na danú tému.

Účtovanie emisných kvót je aktuálnym problémom, a to najmä z dôvodu, že podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania (IFRS) táto problematika stále nie je jednotne upravená. Od roku 2005, kedy bola spustená schéma obchodovania s emisnými kvótami, je vykazovanie emisných kvót predmetom diskusií významných organizácií, ako aj poradenských firiem a odborníkov po celom svete. Účtovné jednotky (ÚJ) v praxi používajú viaceré prístupy k účtovaniu emisných kvót, ktoré budeme ďalej analyzovať. Právna úprava v SR síce otázku účtovania emisných kvót vyriešenú má, obsahuje však niekoľko nedostatkov, ktoré budú taktiež predmetom nasledovného článku.  

Novelou, rovnako ako aj ďalšími zmenami v daňových zákonoch sa má dosiahnuť konsolidácia verejných financií, znižovanie schodku verejných financií postupne až na maastrichtské 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 a následne v strednodobom horizonte nasmerovanie verejných financií k vyrovnanému rozpočtu.

Cieľom príspevku je analýza uplatňovania reálnej hodnoty ako oceňovacej veličiny v účtovníctve podnikateľskej účtovnej jednotky účtujúcej a vykazujúcej podľa slovenských právnych predpisov podľa stavu k 1. januáru 2009.

Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 733/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o obchodovaní s emisnými kvótami“) upravil postup pri obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov a ďalšie skutočnosti vyplývajúce z Kjótskeho protokolu v SR. Uvedenú problematiku bolo potrebné vyriešiť po účtovnej aj daňovej stránke.