Európska spoločnosť

Podľa platného slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len " zákon o DPH") platí, že ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 tohto zákona a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa spomínaného § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len "úrok z nadmerného odpočtu").

S cieľom harmonizovaného zjednodušenia fungovania malých podnikov v roku 2020 Rada Európskej Únie prijala smernicu 2020/285, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky. Členské štáty majú prijať právne predpisy za účelom transpozície tejto osobitnej úpravy do národnej legislatívy do konca roku 2024. Ministerstvo financií SR v tejto súvislosti predložilo dňa 6. júla 2023 na pripomienkové konanie návrh zákona, ktorým sa, okrem iného, má do slovenského zákona č. 222/2004 Z. z. o dani u pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) implementovať aj táto osobitná úprava pre malé podniky, a to s účinnosťou od 1. januára 2025.

Schválený hospodársky subjekt (slovenská skratka SHS, anglická verzia AEO - Authorised Economic Operators) je prestížne označenie subjektu, ktoré preukazuje, že jeho držiteľ je v medzinárodnom obchode bezpečným článkom medzinárodného dodávateľského reťazca. K vydávaniu tohto osvedčenia sa pristúpilo na základe potreby zlepšenia bezpečnosti medzinárodného obchodu v súvislosti s bojom proti terorizmu a proti praniu špinavých peňazí. So statusom SHS sú spojené výhody, ktoré ich držiteľom poskytujú colné správy v Európskej únii.  

Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii vo výraznej miere ovplyvnilo aj právnu oblasť, konkrétne aj oblasť vymáhania cezhraničných pohľadávok. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. 12. 2006, ktorým sa zavádza európske konania o platobnom rozkaze (ďalej len „nariadenie o EPR“) sa poskytol veriteľom zaujímavý nástroj na vymáhanie nepopretých občianskych a obchodných pohľadávok v rámci zásadne unifikovaného konania. V tomto príspevku sa bližšie pozrieme na niektoré vybrané aspekty využitia európskeho platobného rozkazu.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa uplatnenia zníženej sadzby DPH pri dodaní jedál, ktoré sú pripravené na okamžitú konzumáciu, a jedál, ktoré si zákazníci vezmú so sebou – C‑703/19 J. K. proti Dyrektor Izby Administracji Skarbowej w Katowicach, za účasti: Rzecznik Małych i Średnich Przedsiębiorców.

Rozsudok Európskeho súdneho dvora (ESD) z 11. marca 2021 vo veci C-812/19 (prípad Danske Bank) objasnil ako je potrebné z hľadiska DPH vnímať poskytovanie cezhraničných služieb v rámci toho istého právneho subjektu. Prípad sa týka hlavnej prevádzkarne spoločnosti Danske Bank, ktorá sa nachádza v Dánsku a je členom skupiny na účely DPH v tomto štáte, pričom jej pobočka zriadená vo Švédsku, ktorá je príjemcom cezhraničných služieb poskytovaných hlavnou prevádzkarňou nie je členom dánskej skupiny na účely DPH a ani žiadnej inej v štáte jej zriadenia.

Súdny dvor Európskej únie („Súdny dvor EÚ“) vydal 3. júna 2021 rozsudok vo veci C-182/20 „BE, DT“, ktorý sa zaoberal otázkou dopadu začatia konkurzného konania na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH v súvislosti s tovarmi a službami nadobudnutými pred vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľského subjektu.

Cieľom príspevku je poskytnúť výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania ziskov podnikov (rezidentov druhých zmluvných, resp. nezmluvných štátov), ktoré vykonávajú na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) svoju činnosť, vysvetliť, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, posúdiť vznik stálej prevádzkarne v kontexte „Závislý zástupca“ na území SR v súlade s aktualizáciou Modelovej daňovej zmluvy OECD o daniach z príjmov a z majetku (ďalej len „Modelová zmluva“) v kontexte záverov správy k akcii 7 „Úmyselné vyhýbanie sa situáciám existencie stálej prevádzkarne“ vypracovanej pracovnou skupinou č. 1 k daňovým zmluvám a súvisiacim otázkam v rámci projektu OECD BEPS (Base Erosion and Profit Shifting) a poskytnúť komplexný obraz o aktuálnych doplnených princípoch pre prisudzovanie ziskov takejto stálej prevádzkarni. Tieto zmeny sú ilustrované na praktických modelových situáciách.

Poľský dodávateľ opravoval výrobné zariadenie v Slovenskej republike – stroj, na ktorom musel vymeniť poškodený náhradný diel. Za uvedené práce vystavil dve faktúry takto: faktúra za opravu stroja: 1 300 €, faktúra za náhradný diel: 700 € (náhradný diel bol v rámci opravy namontovaný do stroja). Posudzovať obidve faktúry ako poskytnutie služby v rámci EÚ alebo faktúru za náhradný diel považovať za dodanie tovaru z EÚ?

V príspevku uvádzame vybrané otázky a odpovede, ktoré súvisia s problematikou automatickej výmeny informácií o dani z pridanej hodnoty.

Zámerom autorov tohto článku je oboznámiť podnikateľskú verejnosť s významom a právnym postavením európskej spoločnosti, spôsobom jej zdaňovania a možnosti jej založenia v členských štátoch Európskej únie vrátane založenia v Slovenskej republike.