Európska únia

Finančná správa SR informuje odbornú verejnosť o nasadení nového automatizovaného systému vývozu (AES) do produkčnej prevádzky, ktoré je naplánované v podmienkach Slovenskej republiky na 1. november 2024.

Európska komisia predstavila na konci roka 2022 legislatívny balík – „DPH v digitálnom veku“ („ViDA - VAT in the Digital Age“). Opatrenia zamerané na zavedenie jednotných pravidiel na európskej úrovni, modernizáciu DPH systému a boj proti daňovým podvodom sa snažia prispôsobiť súčasnému digitálnemu podnikaniu.

Pojmom "samozdanenie" sa v podnikateľskej praxi označuje v rámci problematiky dane z pridanej hodnoty prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa. V princípe to znamená, že v prípade, ak dodávateľ prenesie svoju daňovú povinnosť na odberateľa (t.j. vyfakturuje dodaný tovar alebo službu bez DPH), odberateľ je povinný hodnotu nakúpených tovarov alebo služieb zdaniť tuzemskou DPH. Za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") sa samozdanenie uplatňuje aj pri prijatí služby zo zahraničia.

Finančná správa (FS) upozorňuje obchodnú verejnosť, že sa nemení súčasný stav a postupy v colných systémoch pre tranzit. Zavedenie nového colného informačného systému do prevádzky sa posúva na druhú polovicu roka 2024.

Vláda SR predstavuje návrh zákona na zmenu a doplnenie zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a ďalších relevantných zákonov s cieľom zapracovať nové požiadavky vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464, známej ako CSRD smernica. Táto smernica sa zameriava na rozšírenie zverejňovania informácií o udržateľnosti pre vybrané účtovné jednotky, vrátane zavedenia európskych štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS), povinnosti používania jednotného elektronického formátu výročných správ a zahrnutie externého uistenia týchto informácií nezávislou stranou. Zmeny sa tiež dotýkajú prispôsobenia registra účtovných závierok, znižovania administratívnej záťaže a úpravy veľkostných kritérií pre ekonomické subjekty, čím reaguje na rastúci dopyt po transparentnosti a spoľahlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov. Návrh má rôzny vplyv na podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy a informatizáciu spoločnosti, zatiaľ čo sociálne vplyvy a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, manželstvo, rodičovstvo a rodinu sú označené za neužitočné. Návrh je v súlade s ústavným rámcom Slovenskej republiky a právom Európskej únie.

Nedávno v Národnej rade Slovenskej republiky schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty prináša, okrem iných významných zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), aj zásadnú zmenu v posudzovaní finančného lízingu v Slovenskej republike na účely DPH od 1. januára 2025.

Intrastat - predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa Prílohy č. 1 kódu 2103 Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

Slovenská spoločnosť platiteľ DPH kúpila tovar z Číny s dodacími podmienkami DDP. Spoločnosť uhradila preddavkovú faktúru a následne jej bola vystavená riadna faktúra s údajmi SK spoločnosti. Dodávateľ je uvedený na faktúre čínska spoločnosť, bez uvedenia jeho IC-DPH a bez textu, že dodanie je oslobodené od dane v rámci EÚ 2006/112/EU dodanie z Rotterdamu na Slovensko. Dodávateľ uviedol, že clo a poplatky boli uhradené a tovar preclený.SK spoločnosť má prepravné doklady (CMR). Tovar išiel z Holandska (Rotterdam) slovenskou prepravnou spoločnosťou na Slovensko. Aké povinnosti má odberateľ (SK spoločnosť) z hľadiska zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")?

Intrastat - predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa prílohy č. 1 kódu 2103 vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?

Predsedníctvo Rady a vyjednávači Európskeho parlamentu dosiahli predbežnú dohodu o navrhovaných právnych predpisoch týkajúcich sa požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť pre výrobky s digitálnymi prvkami, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby výrobky, ako sú pripojené domáce kamery, chladničky, televízory a hračky, boli pred umiestnením bezpečné. trhu (zákon o kybernetickej odolnosti). 

Podnikatelia vstupujú počas svojej podnikateľskej činnosti do veľkého množstva záväzkov. Častý právny titul pre vznik veľkej časti z nich sú zmluvy. Vzhľadom na prevažujúcu otvorenosť svetovej ekonomiky a pevne etablovaný jednotný vnútorný trh Európskej únie s voľným pohybom tovaru, služieb, osôb a kapitálu existuje pre tuzemského podnikateľa veľký počet príležitostí ako uzatvárať kontrakty aj so zahraničnými subjektami. V tomto príspevku sa zameriame na niektoré aspekty cezhraničných zmluvných záväzkov.

Cieľom legislatívnej úpravy zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. (ďalej len „zákon o medzinárodnej spolupráci“) jeho novelou zverejnenou v zákone č. 250/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bolo zvýšenie daňovej transparentnosti a zlepšenie fungovania existujúcich nástrojov medzinárodnej administratívnej spolupráce pri správe daní. Tento cieľ legislatívnej úpravy zákona o medzinárodnej spolupráci sa má dosiahnuť implementáciou smernice Rady (EÚ) 2021/514 z 22. 3. 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25. 3. 2021), ktorá je označovaná ako DAC7 (ďalej len „smernica DAC7“).

V článku 6 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, sa stanovuje, že každá výmena informácií medzi colnými orgánmi a medzi hospodárskymi subjektmi a colnými orgánmi a uchovávanie takýchto informácií sa má uskutočniť s využitím techník elektronického spracovania údajov. V článku 280 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 sa ustanovuje, že Komisia vypracuje pracovný program týkajúci sa vývoja a zavedenia elektronických systémov (ďalej len „pracovný program“).

Pri zamestnávaní cudzincov je podstatný výber práva, podľa ktorého sa bude spravovať pracovnoprávny pomer. Podľa ust. § 16 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa pomery z pracovnej zmluvy spravujú právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem prípadu ak by išlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala.

Súdny dvor EÚ vydal v 1. polroku 2023 nasledujúce rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH:

Malé a stredné podniky môžu aj v roku 2023 využiť grant Úradu Európskej Únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), ktorý im umožní čiastočné preplatenie nákladov spojených s ochranou ich duševného vlastníctva. Ide o skvelú príležitosť, ako si lepšie ochrániť svoju značku, dizajny či inovácie, a pri tom ušetriť nemalé finančné prostriedky.

Zdaniteľné osoby, ktoré v EÚ dodávajú tovar alebo služby pre konečných zákazníkov, si môžu zvoliť uplatňovanie osobitnej úpravy jednotného kontaktného miesta podľa § 68a až § 68c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a daň súvisiacu s týmito transakciami priznať a odviesť iba v jednom členskom štáte (tzv. členskom štáte identifikácie) alebo sa registrujú pre DPH v každom členskom štáte, v ktorom im vzniká daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby týmto zákazníkom.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku „HA.EN“ (C‑227/21) zaoberal otázkou, či má príjemca transakcie nárok na odpočítanie DPH, ak vedel alebo vedieť mal, že dodávateľ neodvedie daň z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie.

Európska komisia vydala 11. mája 2022 Návrh smernice, ktorou sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa zvýhodnenia financovania spoločností z vlastných zdrojov a obmedzenia odpočítateľnosti úrokov na účely dane z príjmov právnických osôb (DEBRA) (COM/2022/216 final). Tento návrh nadväzuje na Oznámenie o zdaňovaní podnikov v 21. storočí (COM(2021) 251 final), ktoré Európska komisia prijala 18. mája 2021.