Miesto dodania tovaru

Poľská spoločnosť (prvý odberateľ) si objednala tovar od španielskej spoločnosti (dodávateľ). Španielska spoločnosť tovar dodala priamo slovenskej spoločnosti (druhý odberateľ). Dopravu si zabezpečila slovenská spoločnosť. Musí sa poľská spoločnosť registrovať v členskom štáte SR, kde sa skončila preprava tovaru?

Materská spoločnosť so sídlom v Rakúsku sa zaregistrovala v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH a objednáva si výrobky vyrobené v slovenskej výrobnej spoločnosti, ktorá je platiteľom DPH podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a tieto výrobky ďalej predáva v Rakúsku a Nemecku. Môže materská spoločnosť od slovenskej spoločnosti žiadať vystavenie faktúry za výrobky vyrobené v Slovenskej republike a prepravené do Rakúska alebo Nemecka pod ich slovenským IČ DPH a so slovenskou daňou? Doteraz sme im vystavovali faktúry s režimom oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH.

Definovanie miesta zdaniteľného obchodu je dôležité pri cezhraničných transakciách realizovaných medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev ale aj mimo nich. Prostredníctvom miesta zdaniteľného obchodu sa určuje krajina, v ktorej je daň z pridanej hodnoty splatná. V závislosti od určenia miesta dodania zdaniteľného obchodu majú zahraničné osoby, ktoré nemajú v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ktoré podnikajú v zahraničí, v zákonom vymedzených prípadoch registračnú povinnosť z dôvodu, že začínajú vykonávať v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane.

Slovenská firma – komisionár (§ 4 platiteľ) fakturuje českej firme – komitent (platiteľ v CZ) províziu za sprostredkovanie tovaru podľa komisionárskej zmluvy. Slovenská zdaniteľná osoba pri fakturácii sprostredkovateľskej provízie českej s. r. o. postupuje pri určení miesta dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. To znamená, že ak česká s. r. o. nemá v SR prevádzkareň (v zmysle § 4 zákona o DPH), miesto dodania služby je ČR (kde má odberateľ sídlo), preto slovenská zdaniteľná osoba fakturuje službu bez DPH (prenos daňovej povinnosti na odberateľa). Je táto úvaha správna pri určení miesta dodania služby? Druhou možnosťou by bolo, že komitent by fakturoval komisionárovi sumu vo výške hodnoty tovaru zníženú o sumu provízie komisionára v pôvodnom DPH režime.

Zahraničná osoba registrovaná pre daň podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") fakturuje zahraničnej osobe...

Slovenský platiteľ dane si objednal tovar v českom e-shope pod SK IČ DPH. E-shop vystavil faktúru so slovenskou DPH, nakoľko je na Slovensku registrovaný v zmysle § 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a vo faktúre sa odvoláva na § 13, t. j., že tovar bol k odoslaný z územia SR. Môže si slovenský platiteľ uplatniť nárok na odpočet DPH z faktúry?

Zásielkový predaj predstavuje špecifickú formu dodania tovaru, ktorá sa uplatňuje pri tuzemskom i cezhraničnom obchodnom styku. V článku prinášame informácie o zásielkovom predaji z iného členského štátu do tuzemska, v rámci tuzemska a v rámci krajín Európskej únie.

Obchodná spoločnosť s. r. o. podnikajúca na Slovensku (so slovenským sídlom), neplatiteľ DPH, kúpi starý príves používaný k osobnému motorovému vozidlu zo zahraničia (Európska únia) od fyzickej osoby. Príves je už cez dopravný inšpektorát zapísaný na spoločnosť. Má spoločnosť ešte nejaké iné povinnosti súvisiace s kúpou tohto prívesu. Je povinná odviesť DPH?

Dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu je vždy spojené s prepravou tovaru. Miesto dodania tovaru sa teda určí podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miestom dodania je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať.

Predaj prostredníctvom elektronického obchodu na webovej stránke dostupnej odberateľom z celého sveta, teda predaj prostredníctvom e-shopu, je v súčasnosti pomerne atraktívnou formou podnikania. Z hľadiska DPH sa samostatné pravidlá vzťahujú na predaj tovaru, ako aj na predaj nehmotných digitálnych produktov, pričom je potrebné zohľadniť, či slovenský dodávateľ predáva odberateľom len v rámci SR alebo v zahraničí. V článku sa venujem povinnostiam slovenského prevádzkovateľa e-shopu pri predaji tovaru a digitálnych produktov súkromným osobám zo Slovenska a z Českej republiky z hľadiska neplatiteľa, ako aj platiteľa DPH.

Slovenská spoločnosť Prvá, s. r. o. – platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) v Slovenskej republike uzatvorila zmluvu s francúzskou zdaniteľnou osobou – usadenou a registrovanou pre DPH vo Francúzsku. Z nedostatku kapacity si Prvá, s. r. o. objednala pod IČ DPH SK na základe objednávky, v ktorej uviedla adresu dodania a fakturácie SK – elektrikárske práce od slovenskej spoločnosti Druhá, s. r. o. – platiteľa DPH. Práce prebiehali v termíne od 28. 7. do 19. 8. 2016 vo Francúzsku v automobilovom závode. Kde je v tomto prípade miesto dodania služieb? Ako má postupovať slovenská firma Druhá, s. r. o. pri fakturácii prác slovenskej firme Prvá, s. r. o.? Vystavuje faktúry bez DPH?

Pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je potrebné správne určiť miesto zdaniteľného obchodu. Daňová povinnosť vzniká potom v tom štáte, v ktorom je miesto zdaniteľného obchodu. Slovenskou daňou z pridanej hodnoty sa zdaňujú iba tie zdaniteľné obchody, ktoré majú miesto dodania na území SR a iba tie sa uvádzajú do daňového priznania podávaného v SR.

Zahraničná firma A je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), dodáva tovar tuzemským zdaniteľným osobám s miestom dodania na Slovensku. Pod ktorým IČ DPH má tovar dodávať? Podľa miesta sídla, alebo pod slovenským IČ DPH?

Sme platiteľmi dane z pridanej hodnoty na Slovensku a dostali sme objednávku od slovenského odberateľa (tiež platiteľa DPH) na strojné zariadenie, ktoré si od neho objednal nemecký odberateľ pod nemeckým IČ DPH, kde sa bude toto zariadenie viezť našou firmou na náš účet a kde sa budú na tomto zariadení robiť technické skúšky. Predpokladáme, že to bude dodávka tovaru bez montáže a inštalácie (zmluva ešte nie je celkom uzavretá). Aké budú naše povinnosti z hľadiska DPH a aké budú povinnosti nášho objednávateľa? Ako by sme mali postupovať v prípade dodávky tovaru s montážou a inštaláciou?

Služby prepravy tovaru sú nevyhnutnou súčasťou tovarových obchodov, ktoré čoraz v širšej miere prekračujú hranice SR. Ich poskytovaním sa zaoberajú dopravcovia a zasielatelia, ktorí majú poskytovanie alebo obstaranie prepravy v hlavnom predmete svojej činnosti, prípadne prepravu vykoná samotný predávajúci alebo kupujúci.

Slovenský daňový subjekt, platiteľ DPH, má jediného spoločníka, a to jednoosobovú spoločnosť. Je ňou občan Maďarskej republiky. Slovenský daňový subjekt vlastní technológiu a v období, keď nemá na území SR dostatok práce, majiteľ spoločnosti dotuje zo svojich súkromných peňazí svoju slovenskú spoločnosť, aby „prežila“. V roku 2015 by chcel majiteľ spoločnosti predať technológiu slovenského subjektu spoločnosti, ktorá je zaregistrovaná v Maďarsku. Ide o subjekt s právami a povinnosťami v Maďarsku, platiteľ DPH v Maďarsku, ktorej jediným spoločníkom je ten istý občan, ktorý vlastní aj slovenský subjekt. Technológia by však neopustila územie SR, ale by zostala v nájme slovenského subjektu, ktorý ju predtým vlastnil. Maďarský platiteľ DPH, vlastník technológie, by teda prenajal technológiu slovenskému subjektu. Ako má slovenský daňový subjekt postupovať pri vystavení faktúry, ak technológia neopustí SR? Má slovenský daňový subjekt, platiteľ DPH, vystaviť maďarskému daňovému subjektu, platiteľovi DPH, faktúru bez DPH a u maďarského daňového subjektu by potom nastalo samozdanenie, alebo treba faktúru vystaviť s DPH? Ako má postupovať maďarský daňový subjekt pri vystavovaní faktúry za prenájom technológie? Má byť faktúra vystavená bez DPH s tým, že slovenský daňový subjekt si uplatní samozdanenie?

Správne uplatnenie princípov určenia miesta dodania a nadobudnutia tovaru má zásadný význam pri uplatnení dane z pridanej hodnoty. Z článku sa dozviete, ako treba postupovať pri určení miesta dodania tovaru v rôznych situáciách.

Firma prijala z tretej krajiny zálohu na dodávku tovaru. Podľa § 72 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. by mal platiteľ dane vyhotoviť faktúru na prijatú platbu. Aké náležitosti má takáto faktúra obsahovať, keďže niet o čom účtovať a snáď by mala byť vyhotovená aj mimo účtovníctva, len ako oznámenie s jedinou informačnou hodnotou pre obchodného partnera, a to deň prijatia platby. Podľa skúseností nie je pre partnera tento dátum relevantný, ale zaujíma ho deň nalodenia (odoslania) tovaru. Pre aké účely má tento doklad slúžiť, aby sme to vedeli zmysluplne vysvetliť aj obchodnému partnerovi?

Predmetom dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je dodanie tovaru, dodanie služby, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a dovoz tovaru. Tieto obchody podliehajú režimu zákona o DPH za predpokladu, že miesto ich dodania je v tuzemsku. Správne určenie miesta dodania zdaniteľných obchodov je u dodávateľa, ale aj u odberateľa predpokladom správneho uplatnenia jednotlivých ustanovení zákona o DPH.