Miesto dovozu tovaru

Klient (platiteľ DPH) kúpi stroj v Taliansku od platiteľa DPH. Následne ho predá do Kosova (tretí štát). Stroj je fyzicky prepravený z Talianska rovno do Kosova. Má klient povinnosť registrovať sa pre DPH v Taliansku? Taliani mu majú vystaviť faktúru bez DPH? Ako je to s odvedením a uplatnením DPH?

Definovanie miesta zdaniteľného obchodu je dôležité pri cezhraničných transakciách realizovaných medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev, ale aj mimo nich. Prostredníctvom miesta zdaniteľného obchodu sa určuje krajina, v ktorej je daň z pridanej hodnoty splatná.

Na správne uplatnenie DPH má zásadný význam určenie miesta zdaniteľného obchodu. Podľa toho, kde sa nachádza miesto dodania tovaru alebo služby, sa určí, či zdaniteľný obchod je predmetom dane v SR alebo v inom štáte. Ak sa miesto dodania služby nachádza v SR, uplatnia sa povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Ak sa miesto dodania nachádza v inom členskom štáte, uplatní sa zákon o DPH daného štátu. Môže dôjsť k prenosu daňovej povinnosti na zahraničného príjemcu služby, prípadne k povinnosti registrácie slovenského dodávateľa. Na účely správneho zdanenia služieb poskytovaných do zahraničia treba správne určiť, kde sa nachádza miesto dodania predmetnej služby.

Zdaniteľná osoba z Ukrajiny dodá zdaniteľnej osobe so sídlom v Nemecku stroj. Uvedený stroj prepravuje cez Slovensko do Nemecka. Ukrajinská zdaniteľná osoba podá na Slovensku žiadosť o prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh (pre colné územie EÚ). Kde musí uvedená zdaniteľná osoba odviesť DPH?

Predmetom dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je dodanie tovaru, dodanie služby, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a dovoz tovaru. Tieto obchody podliehajú režimu zákona o DPH za predpokladu, že miesto ich dodania je v tuzemsku. Správne určenie miesta dodania zdaniteľných obchodov je u dodávateľa, ale aj u odberateľa predpokladom správneho uplatnenia jednotlivých ustanovení zákona o DPH.

V časoch, keď je Slovenská republika na popredných miestach v daňových podvodoch v oblasti DPH, je prioritou správcu dane overiť čo najväčší počet daňových subjektov, s cieľom správne určiť daň. Pri transakciách ako dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane, je overenie skutočného dodania administratívne často ťažšie, ako by to bolo pri tuzemských dodaniach. Na druhej strane však platiteľ dane – podnikateľský subjekt – zvažuje každý svoj dodatočný náklad a snaží sa o automatizáciu všetkých procesov, ktoré možno vykonávať bez jeho zásahu. A ako je to pri vývoze do tretích krajín, t. j. nečlenských krajín? Existuje paralela podobne ako pri intrakomunitárnych dodávkach do členských krajín EÚ?