Náklady

Ako sa má správne účtovať výroba elektrickej energie prostredníctvom fotovoltiky a ako sa má oceňovať množstvo vyrobenej elektrickej energie, ktorá je použitá na vlastnú spotrebu?

Superodpočet je nástroj na podporu súkromného výskumu a vývoja. Pokiaľ majú podnikatelia dostatočný daňový základ a investujú do vlastného výskumu a inovácií, môžu si z daňového základu odrátať na takéto projekty 100 % z vynaložených nákladov. Hoci zlaté roky 2020 a 2021, kedy si mohli odpočítať až 200 %, sú nenávratne preč, superodpočet aj v roku 2022 prilákal desiatky nových subjektov.

V tejto časti príspevku sa zameriame na účtovanie u zamestnávateľa zabezpečujúceho pre svojich zamestnancov plnenia, tak ako sú definované v predchádzajúcich častiach, ktorý je účtovnou jednotkou podľa § 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve").

Ak v súvislosti s poskytnutím služby vznikajú iné náklady, napr. amortizácia a podobne, zahŕňajú sa tieto náklady do jedného základu dane spolu s dodaním služby a podliehajú rovnakému daňovému režimu ako dodanie služby? Je toto tvrdenie správne?

Poľnohospodárstvo je odvetvie hospodárstva, kde hlavným výrobným prostriedkom je pôda. Charakteristickou činnosťou v poľnohospodárstve je obrábanie pôdy, pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat. Hlavnými produktmi poľnohospodárskej rastlinnej výroby sú potraviny pre obyvateľstvo, krmoviny pre zvieratá a produkty pre iné odvetvia hospodárstva. Značná časť produktov má aj charakter vlastných medziproduktov.

V druhej časti sa autorky venujú, okrem iného, nepeňažnému plneniu vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, lekárskym prehliadkam a mnohým iným benefitom, ktoré zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom z daňového aj účtovného hľadiska.

Zamestnanecké benefity sú určitou formou motivácie, či už od samého začiatku ako lákavá súčasť pracovnej ponuky inzerovanej spoločnosťou alebo ako dlhodobé výhody poskytnuté zamestnancom. Pod pojmom benefit si môžeme predstaviť rôzne formy vzdelávacích a oddychových aktivít, občerstvenie na pracovisku (nepeňažné benefity), ale aj 13. plat, podielové odmeny (peňažné benefity) – skrátka všetko, čo je poskytnuté nad rámec mesačnej mzdy. Ako sa však benefity zamestnancov posudzujú z hľadiska daní?

Spoločnosť XY s. r. o., malá jednoosobová účtovná jednotka s. r. o. uzavrela zmluvu na 10 rokov - (cieľ. suma 30 000 €) - Realizovateľné cenné papiere. Bol jej účtovaný poplatok za prvé nadobudnutie cenných papierov vo výške 900,00 €. Je potrebné tento poplatok časovo rozlíšiť na 10 rokov, alebo ho môžem účtovať priamo do nákladov? 

Základom dane na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Možnosť uplatniť odpočet nákladov alebo výdavkov na výskum a vývoj je predovšetkým podmienená posúdením, či v danom prípade skutočne ide o výskumno-vývojové činnosti. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") definíciu pojmov výskum a vývoj neobsahuje. Vymedzenie týchto pojmov možno nájsť v zákone č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 172/2005 Z.z.").

Spoločnosť vykonáva zdravotnícke štúdie pre zahraničné zdravotnícke spoločnosti. Štúdie sú realizované na Slovensku. Faktúra je vystavená po ukončení štúdie. Štúdia trvá niekedy aj 3 resp. 5 rokov. Náklady spoločnosti vznikajú v priebehu rokov. Má povinnosť časovo rozlišovať štúdie do výnosov v danom roku, alebo jednorazovo do výnosov v roku fakturácie, ukončenia štúdie? Podľa postupov účtovania pre PÚ podľa § 56 ods. 6 sa náklady časovo nerozlišujú, ale ako je to s výnosmi?

Občianske združenie je zriaďovateľom základnej umeleckej školy (nezisková organizácia). Občianske združenie vykonáva svoju činnosť v prenajatých priestoroch. Za tento priestor platí mesačný nájom. V časti uvedených priestoroch vykonáva činnosť aj zriaďovateľom zriadená základná umelecká škola. Občianske združenie za užívanie priestorov časť nájomného a energií prefakturuje svojej ZUŠ (neziskovej organizácii). Cena za m2 je rovnaká, prefakturuje sa pomerná časť za využívané priestory. V občianskom združení sú výdavky za prenájom a energie zaučované ako nedaňové výdavky hlavnej nezdaňovanej činnosti. Budú príjmy z prefakturacie nájomného a energií taktiež nedaňovým príjmom hlavnej nezdaňovanej činnosti? Zároveň prosíme o uvedenie účtovného postupu na strane MD a Dal.

Problematika zahrnovania nákladov až po ich skutočnom zaplatení do základu dane z príjmov je sústredená do ustanovenia § 17 ods. 19 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP"). Podmienka zaplatenia sa však nedotýka tých výdavkov (nákladov), ktoré sa stávajú súčasťou obstarávacej ceny majetku resp. súčasťou vlastných nákladov. Tieto neuhradené náklady podliehajú ustanoveniu § 17 ods. 27 ZDP. Tiež je vhodné spomenúť, že u výdavkov vymedzených v ustanovení § 17 ods. 19 ZDP sa už počnúc rokom 2020 v dôsledku vypustenia dodatočných limitácií sleduje iba podmienka zaplatenia.

Slovenská s. r. o. má sídlo v rodinnom dome, kde má trvalý pobyt spoločník a konateľ tejto s. r. o. Sídlo je riadne označené a jednu izbu v rodinnom dome využíva konateľ ako kanceláriu. Tento označený kancelársky priestor však nie je zahrnutý v obchodnom majetku spoločnosti. Je možné, aby s. r. o. uplatnila zariadenie takejto kancelárie do daňových nákladov len na základe toho, že má v tomto dome sídlo a kanceláriu má označenú? Alebo je nutné, aby bol tento priestor zaradený do obchodného majetku a až vtedy je možné uplatňovať v s. r. o. náklady na takýto kancelársky priestor?

Spoločnosť mala v pláne obstarať dlhodobý majetok (strojné vybavenie), pričom toto obstaranie chcela čiastočne financovať z prostriedkov EÚ. Za účelom získania týchto prostriedkov si dala vypracovať projekt, za ktorý zaplatila dodávateľovi. Projekt bol úspešný a spoločnosť získala dotáciu a strojné vybavenie obstarala, následne projektovej spoločnosti vznikli ďalšie náklady za služby súvisiace s vyúčtovaním grantových prostriedkov. Sú náklady na vypracovanie grantového projektu a na vyúčtovanie projektu súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku (strojného vybavenia), alebo sa považujú za bežné náklady účtované v nákladoch v čase vypracovania projektu, resp. vypracovania vyúčtovania?

Slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckého odberateľa služby stavebného charakteru na území Nemecka. Po dodaní služieb slovenská firma fakturuje dodanie nemeckej firme. Obchodná zmluva s nemeckým odberateľom je postavená tak, že pri každej fakturácii Nemci zadržiavajú takzvanú zábezpeku 10 % z fakturovanej sumy, a teda uhradia 90 % z faktúry. Zadržiavaných 10 % vyplatia až po 24 mesiacoch, pokiaľ sa zistí, že na stavbách nie sú žiadne závažné závady. Môže slovenská firma účtovať do daňových výnosov len 90 % z fakturácie a ostatných 10 % účtovať do výnosov až po úhrade, keďže podľa obchodnej zmluvy ide o zadržiavanú zábezpeku?

Právnická osoba (PO) účtujúca v podvojnom účtovníctve, ktorá je platiteľka DPH chce zaúčtovať správne účtovať pokutu za prekročenie rýchlosti. Zamestnanec PO bol na pracovnej ceste na firemnom aute. Na firmu prišla pokuta napr. z Nemecka s jeho fotkou, ŠPZ a vyčíslenou pokutou za prekročenie rýchlosti. Spoločnosť túto pokutu zaplatí z firemného účtu a následne jej to zamestnanec zaplatí do pokladnice. Ako to správne zaúčtovať?

Rozpočtová organizácia mesta Spojená škola (materská škola + základná škola + stredná škola) má od roku 2023 zriadenú živnosť na predmety podnikania, ktoré vyučuje na strednej škole. Softvérovo riešime odčlenenie podnikateľskej a hlavnej činnosti. No zároveň si škola musí nastaviť aj účtovanie. Moja otázka znie, či nie je manuál (príklady) na účtovanie podnikateľskej činnosti v rozpočtovej organizácií? Aké účty na účtovanie pohľadávok, nákladov a výnosov má správne používať v podnikateľskej činnosti? Predpokladám, že pohľadávky má účtovať na účte 311, záväzky na účte 321, výnosy by mala mať na 602 takmer všetky, nakoľko budú fakturovať, murárske a stavebné práce, kaderníctvo či služby občerstvenia. Náklady budú rozlišovať materiál 501, ale aj mzdu učiteľov a odmenu pre študentov.

Malé a stredné podniky môžu aj v roku 2023 využiť grant Úradu Európskej Únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), ktorý im umožní čiastočné preplatenie nákladov spojených s ochranou ich duševného vlastníctva. Ide o skvelú príležitosť, ako si lepšie ochrániť svoju značku, dizajny či inovácie, a pri tom ušetriť nemalé finančné prostriedky.

Fyzická osoba (Slovensko) poskytla službu v inom členskom štáte (ČR). Je registrovaná podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Po dohode s odberateľom služby (česká spoločnosť) fakturuje nielen poskytnutie služby (programátorské práce) ale česká spoločnosť jej „preplatí“ náklady na ubytovanie počas školenia v Českej republike, ktoré si hradila z vlastných finančných prostriedkov. Ako správne fakturovať (z hľadiska DPH) „refakturáciu“ ubytovania? Službu neposkytla fyzická osoba, teda by mala byť vyčlenená z celkovej fakturovanej sumy za poskytnuté služby a nemala by byť ani uvádzaná v súhrnnom výkaze. Môže byť vystavená jedna faktúra? Je tento náš názor správny?