Odpad

Daná je s. r. o., ktorá vykonáva údržbárske a stavebné práce na stavbe klienta. Vedľajším produktom týchto údržbárskych prác je kovový odpad zo stavby, pričom vlastník stavby ponechá tento kovový odpad stavebnej firme, aj keď vzniká z jeho majetku. Následne tento kovový odpad dodávateľ stavebných prác odovzdá do zberne surovín. Ako má stavebná firma účtovne narábať s týmto kovovým odpadom? Má ho najprv účtovne prijať na sklad od objednávateľa (a ak áno, za akú cenu?) a následne vystaviť faktúru zberni surovín?

Vyvstala u nás otázka ohľadom premlčania daňových nedoplatkov k poplatku za komunálny odpad – zo starej exekúcie. Ide o konkrétny prípad: daňový nedoplatok FO z roku 2005 bol vymáhaný v exekučnom konaní v roku 2016, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23. 6. 2017 dňa 12. 9. 2022 bolo exekučné konanie ukončené z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Výzva na zaplatenie nedoplatku z roku 2005 bola naposledy zaslaná a doručená daňovníkovi v roku 2014. Kedy sa premlčí uvedený daňový nedoplatok z roku 2005? (počas daňového exekučného konania 6-ročná premlčacia lehota neplynie - § 85 ods. 1, 2 daňového poriadku).

Mám otázku ohľadom zberu BRKO z domácností. Som poslanec OcZ a ako každý rok, je schvaľované VZN o poplatku za zber TKO. Chápem, že poplatky nebudú klesať. Mňa ale zaujíma práve zber BRKO, ktorý je zaťažujúci viac ako treba. Hlavne frekvencia vývozu odpadu. Zamestnanec obce nám (poslancom) tvrdí, že zber BRKO sa nedá inak nastaviť. Vo vyhláške č. 371/2001 Z.z., príloha č.10b, je uvedená tabuľka, ktorá uvádza minimálne nároky na nádobu a frekvenciu vývozu. My zamestnancovi obce tvrdíme, že máme možnosť zmeniť frekvenciu vývozu. Ale stále si trvá na svojom že sa to nedá. Kto má pravdu? 

Sme nezisková organizácia, ktorá ubytovala odídencov z Ukrajiny. Mesto nám rozhodnutím vyrubilo poplatok za komunálne odpady. Prosím o vyjadrenie, či mesto postupovalo správne vzhľadom na § 77 ods. 4 písm. f) zákona o miestnych daniach.

Firma zabezpečujúca vývoz a uloženie komunálneho odpadu (KO) v obci si účtuje aj poplatok podľa zákona č. 329/2018 Z. z. Keďže poplatok sa platí firme a nie obci, v ktorej sa nachádza skládka a tento poplatok nie je vyrubený rozhodnutím obce, domnievam sa, že tento poplatok sa má účtovať prostredníctvom účtu 518 a nie 538. Prostredníctvom ktorého nákladového účtu sa má účtovať poplatok za uloženie odpadu, ktorý fakturuje firma zabezpečujúca vývoz KO?

V poradí štvrtou novelou k zákonu č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) v priebehu roka 2022 je zákon č. 335/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. s účinnosťou od 1. novembra 2022. Legislatívna úprava novely zákona sa týka legislatívnej úpravy v oblasti miestneho poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady.

Sme výrobca vyhradeného výrobku pre obaly, avšak existuje aj výrobca vyhradených výrobkov podľa § 27 ods. 7 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“). O akého výrobcu ide a kedy môže vzniknúť povinnosť registrovať sa ako výrobca podľa uvedeného ustanovenia?

Je potrebné podávať ohlásenia za každú stavbu / prevádzku prevádzkareň samostatne, keď sú v územnej pôsobnosti jedného okresného úradu? Je možné postupovať v zmysle prílohy č. 2 k vyhláške č. 366/2015 Z. z. a uviesť všetky stavby prevádzky / prevádzkarne nachádzajúce sa v rovnakom okrese na jednom spoločnom ohlásení?

Pri kompletizácii dokladov k ročnému ohláseniu o vzniku odpadov a nakladaním s ním máme každý rok problémy s kódmi nakladania odpadov u niektorých odberateľov odpadov. Je na základe platnej právnej úpravy možné od odberateľov žiadať tieto údaje?

Na faktúre za za zber a uloženie odpadu je uvedená osobitná položka "poplatok za uloženie odpadu". Je potrebné tento poplatok účtovať osobitne na účet 538?

Podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) máme ako pôvodca odpadu povinnosť minimálne 1-krát ročne odovzdať odpad, ktorý nám vznikol. Máme však na recepcii box na malé batérie a tých je iba pár kusov za rok. Odber odpadu však firmy podmieňujú minimálnym množstvom, ktorý nie sme schopní sústrediť ani za 5 rokov. Čo môžeme urobiť s malými batériami, aby sme dodržali zákon?

Obec vystavuje pokuty za neskoro podané daňové priznania a neskoré prihlásenie k odpadom. Aké bude účtovanie a rozpočtové položky pri predpise pokút v oboch prípadoch a následne pri ich úhrade?

Na aký účet sa účtuje likvidácia obalov oprávnenou organizáciou (518 alebo 548?). Kedy náklady na likvidáciu obalov vstupujú do ceny vyrábanej produkcie?

Slovenský platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) poskytne českému platiteľovi DPH (registrovanému aj na Slovensku) službu, ktorá sa skladá z prenájmu kontajnera na stavebný odpad, odvozu stavebného odpadu a uloženia stavebného odpadu na skládku tuhého komunálneho odpadu (stavba, z ktorej sa odpad vozí ako aj skládka odpadov je na Slovensku). Kde v tomto prípade vzniká daňová povinnosť (ČR, SR)? Akým spôsobom má byť vystavená faktúra (slovenské či české IČ DPH s daňou alebo bez DPH)?

Slovenský platiteľ DPH poskytne českému platiteľovi DPH (registrovanému aj na Slovensku) službu, ktorá sa skladá z prenájmu kontajnera na stavebný odpad, odvozu stavebného odpadu a uloženia stavebného odpadu na skládku TKO (stavba, z ktorej sa odpad vozí ako aj skládka odpadov je na Slovensku). kde vzniká daňová povinnosť (ČR, SR), fakturuje na slovenské či české IČ DPH s daňou alebo bez DPH?

Slovenský platiteľ DPH dodáva pre českého platiteľa DPH služby. Český platiteľ DPH je zároveň registrovaný aj na Slovensku (stavia nehnuteľnosť na Slovensku) služby: 1) odvoz stavebného odpadu, 2) skládkovanie (likvidácia) stavebného odpadu (skládka je na Slovensku), 3) nájomné za kontajner na stavebný odpad, kde vzniká daňová povinnosť (na Slovensku podľa § 16 ods. 1 = fakturácia na slovenskú registráciu s DPH alebo v ČR podľa § 15 = oslobodenie od dane a fakturácia na českú registráciu DPH)?

Slovenský platiteľ DPH dodá službu občanovi ČR (nepodnikateľ, neplatiteľ DPH): skládkovanie odpadu na skládke na území SR, dodanie tovaru s dopravou z SR do ČR, prepravu nákladu z SR do ČR, má pri niektorom z prípadov povinnosť registrovať sa pre DPH aj v Českej republike?

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predložilo v roku 2015 do Národnej rady SR návrh zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“), a to v nadväznosti na Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016. Návrh zákona vychádzal už z legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, ktorý bol schválený vládou SR dňa 3. júla 2013.

Som vlastníkom nehnuteľnosti v intraviláne obce Štitáre, okres Nitra, ktorá je vedená ako záhrada. V tejto obci nemám trvalý ani prechodný pobyt a na  území obce sa dlhodobo nezdržiavam. Nehnuteľnosť vôbec nevyužívam a teda ani neprodukujem žiadny komunálny odpad ani drobný stavebný odpad. Uvedenú nehnuteľnosť chodím iba cca trikrát za kalendárny rok pokosiť aj to iba z dôvodu, aby sa porasty nedostali na susediace pozemky a odpad, ktorý vzniká kosením, ekologicky kompostujem na uvedenom pozemku. Na tejto nehnuteľnosti sa nenachádza žiadna chata ani iný objekt, v ktorom by sa dalo ukryť v prípade nepriaznivého počasia. Obec, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, mi každoročne vyrubuje miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, pričom sa odvoláva na zákon č. 582/2004 Z. z. a všeobecne záväzné nariadenie obce. Každý rok podávam žiadosť o odpustenie tohto poplatku v zmysle všeobecno záväzného nariadenia obce. Zo strany obce mi nikdy tento poplatok odpustený, resp. aspoň znížený nebol, a to, podľa vyjadrenia obce z dôvodu, že nemám v obci trvalý ani prechodný pobyt a odpustenie, resp. zníženie poplatku sa týka len poplatníkov, ktorí majú trvalý, resp. prechodný pobyt v tejto obci. Zároveň chcem uviesť, že v miestne trvalého bydliska uvedenú daň platím. Ak som podľa § 77 zákona č. 582/2004 Z. z. poplatník z titulu, že nehnuteľnosť môžem užívať, tak prečo podľa § 82 toho istného zákona nemôžem žiadať o odpustenie uvedenej dane? Podľa komentárov k uvedenému zákonu, ktorých autormi sú Ing. Hečková, Ing. Košalová, JUDr. Pagáčová a JUDr. Vargová, citujem: Znížiť poplatok podľa najnižšej sadzby alebo odpustniť poplatok je obec povinná v tom prípade, ak sa poplatník nezdržiava alebo nezdržiaval v obci viac ako 90 dní v zdaňovacom období.

Chcem sa informovať ohľadom výberu miestnych daní, spôsobe uplatňovania atď. 1. Je možné prijať VZN o miestnych daniach, kde sadzba za zastavané plochy a nádvoria a sadzba za ostatné plochy bude rozdielna, napriek tomu, že sa nachádzajú v zákone č. 582/2004 § 6 pod jedným písmenom - c)? Ide o to, že zastavanú plochu ľudia využijú viac ako ostatnú plochu. Ostatné plochy tvoria väčšinou výmole, brehy potokov, medze a defacto nevyužiteľné pozemky. Prečo by teda ľudia mali platiť rovnako za nevyužiteľný pozemok tak ako za využiteľný? 2. V našej obci je cca 50 % domov využívaných ako chaty, resp. stavby na individuálnu rekreáciu. Na listoch vlastníctva sú však vedené ako rodinné domy. Podľa zákona č. 582/2004 § 10 ods. 4 hovorí "Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia." teda nie účel stavby ako je uvedený v LV. Ako však ja dosiahnem, aby si vlastník zmenil skutočný účel využitia stavby? Pošlem mu výzvu? Čo v prípade, ak sa ohradí, že stavbu využíva ako rodinný dom? Resp., čo ak uvedie, že stavba je rodinným domom a on ju len chodí niekoľkokrát ročne udržiavať aby nechátrala? (Ľudská vynaliezavosť je totiž veľmi veľká ak ide o platenie). Alebo je možné osobe, ktorá nemá na území obce trvalý pobyt dať vyššiu sadzbu pre výpočet dane z nehnuteľnosti? Resp., je možné osobám s trvalým pobytom na území obce dať zľavu bez toho, aby sa týkala tých, ktorí síce vlastnia nehnuteľnosti, ale nemajú v obci trvalý pobyt? 3. Podobne ako pri otázke č. 2 ide o trvalo bývajúcich a chatárov. Ide však o poplatok za TKO. Obec má zavedený poplatok za komunálny odpad v sume 0,02 €/osobu/deň, ktorý platí osoba s trvalým pobytom a osoba, ktorá v obci nemá trvalý pobyt ale vlastní v obci stavbu. Sadzba poplatku pre poplatníkov z titulu vlastníctva stavby pre osoby, ktoré nemajú v obci trvalý pobyt bola určená na 0,02 € za kalendárny deň teda 7,3 € za osobu a rok, bez ohľadu na počet vlastníkov zapísaných na LV. Bolo to určené aj z toho dôvodu, že sme mali prípad kde na LV bolo aj 7 súrodencov, ktorí zdedili stavbu ale vôbec ju nevyužívali a pritom mali platiť poplatok viac ako 50 €. Niektorí poplatníci si však rod. dom kúpili za účelom rekreácie, produkujú množstvo odpadu keďže sa na území obce zdržiavajú cez víkendy a niektorí aj celé prázdniny a platia rovnako 7,3 € za kalendárny rok. Preto sa chcem opýtať, akým spôsobom určiť poplatok pre tých, ktorí v obci nemajú trvalý pobyt, tak aby platili viac ako občania s trvalým pobytom a zároveň aby to bolo v súlade s platnou legislatívou? Je možné dať celoplošne vyššiu sadzbu a povedzme dať občanom s trvalým pobytom nejakú zľavu? Alebo môžem prijať VZN, v ktorom bude platiť každý vlastník nehnuteľnosti uvedený na LV (chatár), ale ako potom ochránim prípad, keď sú mnohí vlastníci na LV, ale celý rok tu ani neprídu-teda neprodukujú odpad?