Organizačná zložka

Zahraničná právnická osoba s daňovým domicilom v krajine EÚ podniká v SR prostredníctvom: stálej prevádzkarne (SP). Na účel jej fungovania jej hlavná spoločnosť poskytla finančné prostriedky. Ako sa tieto prostriedky správajú z hľadiska účtovania a daní, ak:  tieto finančné prostriedky boli poskytnuté formou pôžičky za obvyklých podmienok - sú úroky z pôžičky daňovo uznané na strane SP a aplikuje sa ich daňová uznateľnosť splnením pravidla 25 % EBITDA? sú vyplácané svojej hlavnej spoločnosti uplatňujú sa články zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia? organizačnej zložky (OZ). - Ako sa správajú transakcie a) b) vyššie - môže vyplácať organizačná zložka podiel na zisku / dividendu?

Máme spoločnosť s ručením obmedzeným na Slovensku, ktorá si vytvorila organizačnú zložku v zahraniční, konkrétne vo Francúzsku. Organizačná zložka dosiahla stratu. Je možné si túto stratu daňovo uplatniť v daňovom priznaní na Slovensku pri podaní daňového priznania za zriaďovateľa, teda s.r.o.-čku?

Slovenská firma - platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") chce na základe zmluvy fakturovať klasické poradenské služby maďarskej firme - presnejšie ide o maďarskú organizačnú zložku (pobočku) tureckej firmy, ktorá má podľa VIES platné HU IČ DPH. Otázkou je, či môže slovenská firma fakturovať podľa § 15 zákona o DPH s prenesením daňovej povinnosti na HU príjemcu? (Napr., na Slovensku by nebolo jedno, že zahraničná osoba je registrovaná podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH).

Téma – daň z motorových vozidiel nie je iba témou pre kalendárny mesiac január, v ktorom sa „uzatvára“ predchádzajúce zdaňovacie obdobie – kalendárny rok, ale je aktuálnou témou aj počas plynutia zdaňovacieho obdobia, a to napr. v prípadoch, ak dôjde k skutočnostiam, ktoré ovplyvnia dĺžku zdaňovacieho obdobia (napr. ukončenie podnikania). Pripomenutie si jednotlivých ustanovení zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“) v podobe otázok a odpovedí je preto nanajvýš užitočné.

Zákon č. 407/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. nadobudol účinnosť 31. 12. 2022, v niektorých bodoch od 1. 1. 2023 a od 22. 6. 2023.

Materská spoločnosť na SK, má organizačnú zložku v Nemecku a odštepný závod v Čechách. Organizačná zložka v DE fakturuje materskej spoločnosti vykonané práce. Odštepný závod v CZ má vo vlastníctve 20 vozidiel. Mesačne fakturuje materskej spoločnosti prenájom týchto vozidiel, ktoré využívajú zamestnanci materskej spoločnosti. Organizačná zložka v DE je registrovaná v Nemecku a riadi sa legislatívou platnou v DE. Odštepný závod v CZ je registrovaný v CZ a sa riadi legislatívou platnou v CZ. Otázka znie, ako naúčtovať faktúru v materskej spoločnosti za služby z organizačnej zložky a nájom vozidiel z odštepného závodu v CZ u materskej spoločnosti? Účtovať do nákladov? A ktoré účty použiť?

Zahraničná súkromná vysoká škola bude zaisťovať akreditované vzdelávanie na Slovensku. Akreditáciu už získala. Výučba bude prebiehať dennou formou štúdia v Bratislave (teda existuje konkrétne miesto na poskytnutie služby), ako aj online formou. Zatiaľ všetky úlohy s prevádzkovaním vykonávala zahraničná spoločnosť, ktorá hradila aj všetky náklady. Otázkou je, že zahraničnej vysokej škole vzniká na území stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 ZDP, alebo je povinná zriadiť na území SR organizačnú zložku?

Spoločnosť účtuje pre organizačnú zložku v Slovenskej republike, ktorú zriadila zahraničná spoločnosť zo štátov Európskej únie. Táto spoločnosť má zriadenú organizačnú zložku aj v Českej republike. Vedúci organizačnej zložky na Slovensku je zamestnancom českej organizačnej zložky. Spoločnosť má pridelené IČ DPH na Slovensku aj v Českej republike a zriaďovateľ je taktiež platiteľom DPH v zahraničí. Koncom roka preúčtováva zriaďovateľ pre slovenskú organizačnú zložku spoločné náklady vedenia spoločnosti, rozpočítané podľa obratov. Takisto aj česká organizačná zložka preúčtováva spoločné náklady za vedenie organizačnej zložky na Slovensku.

Prevádzkareň sa na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) musí vyznačovať určitou stálosťou a existenciou personálneho a materiálneho vybavenia potrebného na vykonávanie ekonomickej činnosti z miesta prevádzkarne. Štruktúra z hľadiska ľudských a technických prostriedkov, má prevádzkarni umožňovať prijímať poskytované služby a využívať ich na účely svojej ekonomickej činnosti.

Spoločnosť zaoberajúca sa predajom stravných kupónov fakturovala doteraz nominálnu hodnotu stravných kupónov vrátane služby sprostredkovania stravovania s 20 % daňou z pridanej hodnoty slovenskej organizačnej zložke českého odberateľa. Organizačná zložka je v Slovenskej republike registrovaná pre DPH podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Z českej materskej spoločnosti však prišla požiadavka, aby už nefakturovali ich slovenskej organizačnej zložke, ale priamo na českú materskú spoločnosť (matku), ktorá je registrovaná pre DPH v Českej republike (dodanie podľa § 15 ods. 1 s prenosom daňovej povinnosti). Bolo by z hľadiska DPH zákonné správne fakturovať priamo spoločnosti z Českej republiky bez DPH, aj keď je predpoklad, že má v Slovenskej republike organizačnú zložku (stálu prevádzkareň), resp., je slovenská spoločnosť povinná zo zákona obdobne pri všetkých svojich zahraničných partneroch, ktorým fakturuje s prenosom daňovej povinnosti, zisťovať, či majú v Slovenskej republike organizačnú zložku (stálu prevádzkareň) a či budú stravné kupóny využívať v rámci stálej prevádzkarne v Slovenskej republike?

Slovenská právnická osoba, platiteľ DPH kupuje byt od fyzickej osoby – slovenského občana, byt sa nachádza na Slovensku. Následne bude byt predaný fyzickej osobe, prípadne právnickej osobe. Aký je správny postup z hľadiska dane z príjmov, účtovania a DPH? Z hľadiska účtovania ide o kúpu nehnuteľnosti na predaj, teda účet 133 – Nehnuteľnosť na predaj, takže 133AE/325AE alebo 379AE, úhrada 379AE/221AE, následný predaj 311AE (343AE)/607AE a 507AE/133AE. Je to správne? Z hľadiska dane z príjmov, v prípade predaja nehnuteľnosti za nižšiu cenu ako bola obstarávacia cena, uznáva za daňový náklad, alebo je to pripočítateľná položka k základu dane? Z hľadiska DPH, môže byť predaj bytu oslobodený od DPH? Prostredníctvom koeficientu sa budú uplatňovať na vstupe iba služby, ktoré súvisia s obstaraním oslobodených plnení a neoslobodených plnení, napríklad telefonické hovory, spracovanie účtovníctva a pod. Nebude sa uplatňovať DPH na vstupe na dodávku tovarov a služieb, ktoré súvisia s obstaraním bytu?

Skupinová registrácia umožňuje jednoduchšie uplatňovanie dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby. Možnosť takejto registrácie vyplýva z článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Podľa citovaného článku smernice môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Uvedený článok smernice bol implementovaný do ustanovení § 4a a 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

Spoločnosť účtuje pre organizačnú zložku v Slovenskej republike, ktorú zriadila zahraničná spoločnosť zo štátov Európskej únie. Táto spoločnosť má zriadenú organizačnú zložku aj v Českej republike. Vedúci organizačnej zložky na Slovensku je zamestnancom českej organizačnej zložky. Je pridelené IČ DPH na Slovensku aj v ČR a zriaďovateľ je taktiež platiteľom DPH v zahraničí. Koncom roka preúčtováva zriaďovateľ pre slovenskú organizačnú zložku spoločné náklady vedenia spoločnosti, rozpočítané podľa obratov. Takisto aj česká organizačná zložka preúčtováva spoločné náklady za vedenie organizačnej zložky na Slovensku. Podliehajú prijaté faktúry (Proforma invoice) od zriaďovateľa aj od sesterskej organizačnej zložky v CZ zdaneniu DPH a môže sa zároveň odpočítať DPH na Slovensku?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 Z. z.) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. Ako sa stanovia daňové výdavky v tomto prípade? Aplikujú sa § 19 ods. 3b a § 25 ods. 3, t. j. daňová zostatková cena?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. V registračnom formulári sa má označiť daň z príjmov a rubrika iné? (prevod nehnuteľnosti umiestnenej na území SR)? Sú hore uvedené úvahy ohľadom zdanenia nehnuteľnosti správne?

Zahraničná osoba, ktorá má na území SR zriadenú organizačnú zložku, rozhodla o zrušení organizačnej zložky. K akému dátumu je potrebné zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku a daňové priznanie k dani z príjmu PO? Je to k dátumu zrušenia organizačnej zložky predpokladám? (Dátum, ktorý je uvedený v zápisnici o valnom zhromaždení.) Alebo je potrebné počkať koniec roka 49/2,7 ZDP a podať 1 riadnu účtovnú závierku a 1 riadne daňové priznanie? Keďže organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, teda zahraničný zriaďovateľ a organizačná zložka sú len jedným subjektom, tak nie je pri rušení potrebné prejsť likvidáciou ale vykoná sa iba výmaz z obchodného registra.

Záväzkový vzťah je právny vzťah, v ktorom je jeden účastník (dlžník) povinný niečo plniť druhému účastníkovi (veriteľovi) a ten je oprávnený plnenie vyžadovať. Z hľadiska dlžníka sa povinnosť plniť označuje ako dlh, záväzok, povinnosť, z hľadiska veriteľa sa právo vyžadovať plnenie označuje ako pohľadávka, právo. Daňová legislatíva upravuje vplyv záväzkových vzťahov na daň z príjmov na strane veriteľa aj na strane dlžníka. Aké sú dopady neuhradených záväzkov na základ dane z príjmov u dlžníka, vysvetľujeme v tomto článku.

V decembri 2020 maďarská firma zriadila organizačnú zložku na Slovensku. Vyžiadala tiež DIČ číslo na maďarskú firmu prostredníctvom formulára Žiadosť o reg., oznámenie zmien... Odsek 1 daň z príjmov a vyznačili kolónku získanie povolenia..... V odseku 5 stála prevádzkareň na Slovensku nebola vyznačená- ohlásená. Maďarskej firme v roku 2020 nevznikla stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 ZDP, lebo vznikne až v roku 2021 stavebná stála prevádzkareň, a to vtedy keď sa začnú stavebné práce na území SR. Takže za príslušné zdaňovacie obdobie 2020 nemali žiadne príjmy podľa § 16 ZDP. Otázkou je, či máme povinnosť podať tzv. nulové DPPO priznanie a nulovú účtovnú závierku za rok 2020?

Maďarská firma začala zamestnávať dvoch slovenských zamestnancov na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. Maďarská firma má fyzicky na území SK kanceláriu. Službová stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov jej vzniká na území SR (pracovná zmluva je na dobu neurčitú). Na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka). Za podnikanie v zmysle § 21 ods. 3 sa v zásade nepovažuje uzavieranie obchodných zmlúv s tuzemskými alebo inými podnikateľmi na našom území, uverejňovanie inzerátov v tlači, ostatné podporné činnosti a pod. Maďarská firma má nasledovnú činnosť: Vyvinula a vlastní databázový softvér, ktorá eviduje a hodnotí samotných vodičov kamiónov. Je to vlastne listina- databáza spoľahlivých (solventných) vodičov kamiónov. Každý vodič kamióna má vytvorený vlastný profil, kde vidieť napr. najazdené kilometre vodiča, spoľahlivosť vodiča, dopravné nehody vodiča, hodnotenie vodiča, prípadné priestupky vodiča. S týmto systémom sa vlastne znižuje riziko zadávateľa (objednávateľa) prepravy spojené s vodičmi kamiónov. Slovenskí zamestnanci vykonávajú nasledovné činnosti v SK kancelárii: Registrácia vodičov do systému, uzatvorenie zmlúv s vodičmi, udržiavanie kontaktov so zákazníkmi. Skutočnosť, že zahraničnej osobe vznikne na účely zákona o dani z príjmov stála prevádzkareň, neznamená, že automaticky jej vznikla aj organizačná zložka na účely Obchodného zákonníka. Otázka je, či v tomto konkrétnom prípade vzniká povinnosť maďarskej firme zriadiť na území SK aj organizačnú zložku?

1. 10. 2020 nadobúda účinnosť novela Obchodného zákonníka, ktorá do sveta obchodných spoločností prináša viacero zmien. V tomto článku vám prinášame prehľad toho najdôležitejšieho.