Pokuta

Takmer tri týždne po spustení akcie „Návrat“ sa žiaľ neochota podnikateľov plniť si svoje zákonné povinnosti potvrdila v 52% prípadov opakovaných kontrol. Príslušníci finančnej správy (FS) tak pristupujú k zatváraniu prevádzok a podávajú aj návrhy na zrušenie živností.

Manželia z našej obce podali na náš obecný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby „dvojgaráž“, ktorú postavili pri svojom rodinnom dome bez stavebného povolenia. Bol vykonaný štátny stavebný dohľad a následne bolo začaté konanie podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení uvedenej stavby a tiež priestupkové konanie podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Manželov sme predvolali na ústne pojednávanie vo veci priestupku a dostavil sa manžel, ktorý predložil splnomocnenie na zastupovanie svojej manželky a uviedol, že jemu ani jeho manželke nemôžeme pokutu uložiť, lebo on je vojakom z povolania a manželka je sudkyňou na okresnom súde. Prečo im nemôžeme uložiť pokutu a ako máme ďalej postupovať?

Kontrolná akcia „Horúce leto 3“ je zameraná na evidenciu tržieb a používanie elektronickej registračnej pokladne. Primárnym cieľom finančnej správy nie je podnikateľov pokutovať, ale dbať na dodržiavanie zákona. Napriek tomu, že finančná správa (FS) o kontrolnej akcii intenzívne informuje, stále takmer polovica kontrolovaných podnikateľov zákon porušuje.

Online nakupovanie sa stalo súčasťou každodenného života, pričom narastajúca popularita internetového obchodu zvyšuje aj potrebu posilnenia ochrany práv spotrebiteľov v online prostredí. Za účelom zabezpečenia tejto ochrany, nová legislatíva týkajúca sa ochrany spotrebiteľa, zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., prichádza s podstatnými inováciami týkajúcimi sa internetových nákupov a stanovuje sa jeho účinnosť od 1. júla 2024, čím nahradí existujúce normy a odstráni ich doterajšiu fragmentáciu.

Pre mnohé malé a stredné rodinné firmy predstavuje finančný alebo operatívny lízing atraktívnu voľbu pri nákupe potrebných aktív, ako sú stroje, vozidlá alebo technologické vybavenie, bez potreby veľkých finančných investícií vopred. Spätný lízing zase môže byť výhodnou formou financovania v prípade obmedzených finančných zdrojov. Pre tieto firmy, ktoré často nemajú k dispozícii rozsiahly účtovný tím, môže byť lízing výzvou v zmysle správneho zohľadnenia účtovných a daňových aspektov takýchto transakcií.

Ministerstvo financií SR v spolupráci s FR SR pripravilo v priebehu roka 2023 niekoľko návrhov noviel zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), avšak k schváleniu v NR ani jednej z nich do 31.12.2023 nedošlo.

V kontexte rozsudkov ESD FR SR jednoznačne konštatuje, že nazeranie na niektoré transakcie z hľadiska DPH je potrebné zjednotiť, aby v praxi nedochádzalo k odlišnému daňovému zaobchádzaniu charakterovo podobných transakcií. K zverejneniu jednoznačnej informácie dochádza v oblasti spätného lízingu a poplatkov, ktoré majú charakter pokút, poplatkov za predčasné ukončenie zmluvy a pod.

V roku 2023 sa zaviedlo povinné pokutovanie za porušenie školskej dochádzky. Právny odbor nám zasiela oznámenie o pokute za porušenie školskej dochádzky. V oznámení je pokuta, ktorú účtujeme na účte 645 v rozpočtovej položke 222003 a trovy za prerokovanie priestupku. Moja otázka znie, kam zaúčtovať trovy za prerokovanie priestupku na účet 648 alebo 668? Do rozpočtu sme trovy zaradili na položku 292027. Priestupok sa rieši len u nás na odbore právnom v spolupráci so školským odborom.

PO,PÚ,platiteľ DPH. Ako správne účtovať pokutu za prekročenie rýchlosti? Zamestnanec bol na pracovnej ceste na firemnom aute. Na firmu príde pokuta napr. z Nemecka s jeho fotkou, špz, a vyčíslenou pokutou za prekročenie rýchlosti. My túto pokutu zaplatíme z firemného účtu a následne nám to zamestnanec zaplatí do pokladnice. Ako to správne zaúčtovať?

V priebehu roka 2022 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Pod pojmom koncesionárske poplatky sa rozumie úhrada za služby verejnosti, ktoré sú poskytované zo strany Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Právna úprava tzv. koncesionárskych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z.“).

Eseročke občas “svieti” v účtovníctve resp. v účtovnej závierke na konci roka suma, ktorú jeden či viacerí spoločníci firme dlžia. T.j., pohľadávky voči spoločníkovi/spoločníkovi, najčastejšie účtované na účte 355. Za týmto číslom – a najmä sumou za ním – sa môže skrývať komplikovaný príbeh a rozmanité dôvody a hoci v konečnom dôsledku vieme, že spoločník si zo svojej firmy vlastne nie celkom legálne “vybral svoje”, aj rôzne dôsledky. Prejdime si túto častú situáciu: prečo sa deje, prečo by sa celkom nemala a ako by sa mala/mohla riešiť. 

Spoločnosť má pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty voči odberateľovi z iného členského štátu EÚ (nedodržanie zmluvných podmienok prepravy). Vystaví faktúru (pre jednoduchšiu evidenciu tejto pohľadávky). Uplatní pri tejto pokute prenesenie daňovej povinnosti na odberateľa, resp. uvádza sumu tejto pokuty do súhrnného výkazu k dani z pridanej hodnoty (DPH)?

Právnická osoba podala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby po lehote na podanie daňového priznania. Termín podania bol 30. júna 2021 a právnická osoba podala priznanie až 1. júla 2021. Môže správca dane uložiť danej právnickej osobe pokutu za nedodržanie lehoty na podanie daňového priznania? 

Súdny dvor Európskej únie („Súdny dvor EÚ“) vydal 15. apríla 2021 rozsudok vo veci C-935/19 „Grupa Warzywna Sp. z o.o.“, v ktorom sa zaoberal primeranosťou sankcie uloženej daňovým úradom vo výške 20 % zo sumy, o ktorú bol znížený pôvodne vykázaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (DPH).

Legislatívny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) predkladá ministerstvo financií na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2021. Tento návrh daňového poriadku je pokračovaním návrh daňového poriadku z roku 2020, ktorý bol z rozhodnutia ministerstva financií stiahnutý z plánu legislatívnych úloh pre rok 2020. Dôvodom bol nedostatok času na jeho kvalitné spracovanie, keď sa prednostne zabezpečovali úlohy spojené s ochranou zdravia obyvateľstva a proti šíreniu nebezpečného vírusu COVID–19. Pôvodný návrh daňového poriadku sa doplnil o ďalšie legislatívne úpravy ustanovení a niektoré boli z pôvodného návrhu vypustené. Navrhovaná účinnosť zákona je od 15. novembra 2021 a od 1. januára 2022. Prvoradým cieľom predkladaného návrhu daňového poriadku je vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a maximálna motivácia daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností peňažnej a nepeňažnej povahy.

V rámci legislatívneho procesu zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej ľudskej choroby COVID-19(ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“) MF SR sa zákonom č. 264/2020 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona č. 67/2020 Z. z.“) uvoľňujú niektoré opatrenia vo finančnej oblasti, a to aj napriek tomu, že obdobie pandémie stále trvá.

Daňovník fyzická osoba vlastní už dávno byt (10 rokov), ktorý využíva na prenájom (§ 6 ods. 3). Túto nehnuteľnosť má zaradenú v obchodnom majetku. Keďže bola nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku, bez ohľadu na to, ako dlho je daňovník jej vlastníkom, príjem z jej predaja by bol oslobodený až po uplynutí 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku. K 31.12.2014 je vyhotovené prehlásenie, v ktorom FO prehlasuje, že byt z obchodného majetku týmto dátumom vyradil. Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku sa na účely ZDP rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval o majetku v účtovníctve, alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods. 11 ZDP. Teraz v júli 2020 chce FO nehnuteľnosť predať a teraz vyšlo najavo, že nehnuteľnosť podľa daňovej evidencii (a daňových priznaní z predošlých rokov 2015, 2016, 2017, 2018, 2019) je stále súčasťou obchodného majetku. FO nevie, že hore uvedené prehlásenie bývalý účtovník prečo nezohľadnil pri vyhotovovaní DPFO za uvedené roky. Teraz v roku 2020 chce FO predať hore uvedenú nehnuteľnosť, počítal s tým, že nehnuteľnosť už nie je zaradený v obchodnom majetku a vtedy vyšli najavo hore uvedené veci. Ako riešenie nás napadá to, že podľa § 16 ods. 2 a 3 daňového poriadku FO musí podať dodatočné daňové priznania za uvedené roky (2015, 2016, 2017, 2018, 2019), lebo (kvôli neoprávneným odpisom a ďalším neoprávnenými výdavkami) daň má byť vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní. Následne pri predaji nehnuteľnosti môže predaj oslobodiť (Uplynulo viac ako 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku). Samozrejme počítame aj s vyššou daňou za predošlé roky a pokutami za oneskorenie. Je hore uvedený postup správny? Napadá Vás nejaké iné riešenie? Okrem vyššej dane a pokút za oneskorenie môžu byť vyrubené aj iné sankcie?

NR SR v rámci prijímania opatrení na zmiernenie dopadov šírenia pandémie koronavírusu prijala na návrh vlády SR aj osobitný zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „zákon“). Tento zákon bol následne v priebehu apríla 2020 novelizovaný dvakrát, a to:

Obec vystavuje pokuty za neskoro podané daňové priznania a neskoré prihlásenie k odpadom. Aké bude účtovanie a rozpočtové položky pri predpise pokút v oboch prípadoch a následne pri ich úhrade?