Práca cez sviatok

Chcela by som sa poradiť ohľadom postupu v nasledujúcej situácii: Zamestnanec pracuje v jednozmennej prevádzke, má rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a pracuje pondelok až piatok. Ide o zamestnanca vo výrobe. S ohľadom na zvýšené prevádzkové potreby je potrebné, aby pracoval aj v sobotu. Zamestnanec s prácou v sobotu písomne (formou mailu) súhlasil, ale v sobotu sa bez ospravedlnenia nedostavil, ani nepreukázal prítomnosť inej prekážky v práci. Môžeme hodnotiť jeho neprítomnosť ako neospravedlnenú absenciu, a teda porušenie pracovnej disciplíny? Môže zamestnanec odvolať udelený súhlas? Ak áno, kedy najneskôr? Je správny predpoklad, že Vaša odpoveď sa potom primerane aplikuje aj na všetky dni pracovného pokoja, resp. sviatok?

Od 1.1.2024 došlo k zvýšeniu minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy v roku 2023 predstavovala sumu 700 € a od 1.1.2024 predstavuje sumu vo výške 750 €. Minimálna mzda predstavuje najnižšiu možnú sumu, ktorú možno zamestnancovi zaplatiť za jeho prácu, pritom zamestnávateľ nie je oprávnený túto sumu znížiť.

Zákonom č. 1/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. júna 2023 menia ustanovenia Zákonníka práce upravujúce výšku mzdových zvýhodnení za prácu v neštandardnom pracovnom čase a výšku náhrady za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska. Uvedená úprava ovplyvňuje nielen nároky zamestnancov v pracovnom pomere, ale aj nároky zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). 

Pracovný život prináša situácie, keď v dôsledku zvýšenej pracovnej vyťaženosti alebo potreby splnenia rôznych pracovných úloh alebo stanovených cieľov je nutné, aby zamestnanci pracovali nad rámec svojho určeného („bežného“) pracovného času. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) pre takéto potreby ustanovuje inštitút práce nadčas.

V dnešnej dobe môžeme pozorovať pri mieste výkonu práce smerovanie k výkonu práce z domu, či už formou domáckej práce alebo „home officu“. Stále však existuje mnoho pracovných pozícií, kde je nevyhnutná práca na pracovisku a kde sú nevyhnutné zásahy zamestnanca aj mimo riadnej pracovnej doby. V takomto prípade môže dochádzať k situáciám, keď je potrebné, aby bol zamestnanec pripravený na výkon práce a nachádzal sa buď na pracovisku, na konkrétnom dohodnutom mieste alebo bol schopný sa v relatívne krátkom čase na určené miesto dostaviť. Tento inštitút je označený ako „pracovná pohotovosť“ a je upravený v § 96 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce″) a systematicky zaradený do časti venujúcej sa pracovnému času.

Zamestnanci vo firme majú obyčajne bežnú pracovnú dobu počas pracovného týždňa. Niekedy sa stane, že v rámci rôznych marketingových akcií pracujú aj v sobotu, nedeľu, niekedy do noci. Táto práca je vykonávaná väčšinou mimo ich bežného miesta výkonu práce, napríklad v nákupných centrách alebo u zákazníkov, často ide aj o tuzemské alebo zahraničné pracovné cesty. Ako máme z hľadiska správnej aplikácie § 122a, § 122b a § 123 posudzovať takúto situáciu? Patrí zamestnancom príplatok aj za prácu na pracovnej ceste? Ak áno, za aký rozsah dňa? Zamestnanec na pracovnú cestu aj cestuje, potom vykonáva prácu a nasleduje čas strávený napríklad v hoteli. V hoteli môže oddychovať alebo napríklad vykonávať prípravu na ďalší deň. Za ktoré časové úseky má zamestnanec v takomto prípade na pracovnej ceste dostať príplatok podľa Zákonníka práce? Má zamestnanec nárok na príplatok aj v prípade, že čerpá za prácu cez víkend náhradné voľno?

Sme cirkevná organizácia a zamestnávame na dohodu o pracovnej činnosti kostolníčku, dôchodkyňu, ktorá si uplatňuje aj odvodovú úľavu. Jej pracovný úväzok je 10 hodín týždenne. Kostolníčka pracuje v čase konania sa cirkevných služieb, t. j. vždy v utorok večer, štvrtok večer a v nedeľu dopoludnia, alebo aj počas sviatku dopoludnia. Príležitostne pracuje aj v sobotu, keď je napríklad nahlásený v kostole sobáš. Patrí jej za prácu v sobotu a v nedeľu alebo vo sviatok mzdový príplatok za sobotu, nedeľu a sviatok, keďže sobota je bežný deň pre sobáše v kostole a v nedeľu a vo sviatok je bežný deň pre cirkevné služby v kostole? Možno pre cirkevnú organizáciu považovať tieto dni za bežné, teda uplatniť výnimku bez príplatku za prácu v sobotu, nedeľu a vo sviatok?

Zamestnanci vo firme majú zväčša bežnú pracovnú dobu počas pracovného týždňa. Niekedy sa ale stane, že v rámci rôznych marketingových akcií pracujú aj v sobotu, nedeľu, niekedy do noci. Toto sa väčšinou deje mimo ich bežného miesta výkonu práce, napríklad v nákupných centrách alebo u zákazníkov, často ide aj o tuzemské alebo zahraničné pracovné cesty. Ako máme z hľadiska správnej aplikácie § 122a, § 122b a § 123 posudzovať takúto situáciu, keď zamestnanec pracuje na pracovnej ceste? Patrí zamestnancom príplatok aj za prácu na pracovnej ceste? Ak áno, za aký rozsah dňa? Zamestnanec na pracovnú cestu aj cestuje, potom je výkon práce a nasleduje čas napríklad na hoteli. Na hoteli môže oddychovať alebo napríklad vykonávať prípravu na ďalší deň. Za ktoré časové úseky má zamestnanec v takomto prípade na pracovnej ceste dostať príplatok podľa Zákonníka práce? Má zamestnanec nárok na príplatok aj v prípade, že čerpá za prácu cez víkend náhradné voľno?

V prvej časti sa autor venoval všeobecnému úvodu k sviatkom, obmedzeniu práce vo sviatok, možnostiam nariadenia práce vo sviatok a podobne a druhá časť bude zameraná na okrem iného podmienky čerpania náhradného voľna vrátane nárokov zamestnancov.

Zamestnávateľ so zamestnancom majú uzatvorenú pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas (10 hod. týždenne). Ak zamestnanec odpracuje za týždeň od pondelka do piatku viac ako 10 hod., tak zamestnávateľ mu dá neplatené voľno. Čo v prípade, ak zamestnanec odpracuje menej hodín a zvyšné hodiny si odpracuje na nasledujúci týždeň v sobotu prípadne v nedeľu. Má zamestnanec nárok na príplatok? Všetko v rámci jedného mesiaca. Ako je to v prípade, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú na neplatenom voľne a zamestnanec odpracuje v jednom týždni menej hodín a neodpracuje si to ani na nasledujúci týždeň, resp. nedosiahne požadovaný počet hodín za mesiac? Ako má postupovať zamestnávateľ? Tiež všetko v rámci jedného mesiaca.

Má zamestnanec pracujúci na dohodu o pracovnej činnosti nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v noci a vo sviatok ?

Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a  nočná  zmena,   2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h: 1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za  koľko hodín,  za 11 h  (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ? 2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.: 1/2011 176 h 2/2011 154 h 3/2011 165 h 4/2011 165 h v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas? 3. Napríklad  podľa pracovného  kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas  150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?

Sme rozpočtová organizácia, ktorá zamestnáva vychovávateľov.  Patrí zamestnancovi (vychovávateľovi) pracujúcemu v nepretržitej prevádzke za nočnú zmenu  v čase od 19.00 h  do 7.00 h) príplatok za nočnú zmenu za celých 7 hodín alebo iba 6,50 hodiny, čiže bez prestávky na jedlo?  Aký príplatok patrí zamestnancovi pracujúcemu v nepretržitej prevádzke za sobotu, ak je tento deň súčasne sviatok?

Zamestnanec obce sa zúčastnil školenia, ktoré sa konalo v dňoch pracovného pokoja (t. j. v sobotu a v nedeľu). Ako možno túto situáciu posúdiť: má uvedený zamestnanec za účasť na školení v sobotu a v nedeľu nárok na príslušnú časť funkčného platu + príplatok za prácu nadčas a príplatok za prácu v sobotu a nedeľu v zmysle platných ustanovení zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p., alebo má nárok len na príslušnú časť funkčného platu bez príplatkov, zamestnanec nemá nárok na žiadne plnenie, ak by sa uvedená situácia posudzovala ako prekážka na strane zamestnanca? So zamestnancom nebola uzatvorená žiadna dohoda podľa § 155 zákona č. 311/2001 Z. z.  Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") a taktiež mu nebola písomne nariadená ani s ním dohodnutá práca nadčas podľa § 97 Zákonníka práce. Zamestnávateľ (obec) vyslal tohto zamestnanca na pracovnú cestu v súlade s § 3 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p.,  pričom mu na tlačive Cestovný príkaz určil miesto nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty. Je možné tlačivo cestovného príkazu chápať ako nariadenie práce nadčas, keďže pracovná cesta sa uskutočnila v sobotu a nedeľu, keď zamestnanec nepracuje – pracovný čas má rozvrhnutý rovnomerne na 5 dní v týždni?

Musí zamestnávateľ viesť evidenciu pracovného času? Aké sú jeho povinnosti podľa Zákonníka práce?

V príspevku autorka podrobne na príkladoch rozoberá všetky situácie, ktoré môžu nastať v pracovnom pomere.

Spoločnosť zamestnáva šoférov – kamionistov, ktorí pracujú aj cez sviatky. V pracovnej zmluve však majú dohodnutý pevný plat – 10 000 Sk brutto bez dohody o navýšení mzdy za prácu cez sviatky. Je povinnosťou zamestnávateľa zo Zákonníka práce platiť za prácu cez sviatok vyššiu odmenu?