Predmet DPH

Sme obec, ktorá je sídlom spoloč.staveb. úradu na základe Zmluvy o zriadení spoločného úradu. Prosíme o radu ohľadom účtovania v našej obci. Príjem od účastníkov združenia - prijímame od nich finančné prostriedky, ktoré oni dostali zo ŠR rozpočtu, tie nám len prepošlú - aké je v tomto prípade účtovanie, účet 396? . Aká je EK a kód zdroja? Taktiež od nich prijímame finančné prostriedky, ktoré oni vybrali vo svojej obci na správnych stavebných poplatkoch, tieto oni vyberú a posielajú nám na spolufinancovanie. Prosíme o účtovanie aj v tomto prípade - účet, EK, Kód zdroja. 

Slovenská spoločnosť doviezla nové motorové vozidlo zo Švajčiarska. Preclenie vozidla sa uskutočňovalo v Maďarsku v júni 2019. Slovenská spoločnosť bola zastupovaná v colnom konaní maďarskou spoločnosťou DPD. Následne bolo vozidlo prepravené z Maďarska na Slovensko v júli 2019, kde bola vykonaná kontrola originality vozidla. Ide v prípade slovenskej spoločnosti o nadobudnutie vozidla na Slovensku alebo v Maďarsku? Musí slovenská spoločnosť zaznamenať premiestnenie vozidla z Maďarska na Slovensko v daňovom priznaní k DPH, vznikne jej daňová povinnosť pri premiestnení vozidla (podľa § 69 zákona o DPH)? Predpokladáme, že zástupca v colnom konaní nebude musieť zaznamenať premiestnenie vozidla v maďarskom súhrnnom výkaze.

Spoločnosť má k dispozícii kreditnú kartu, ktorá je na meno jedného zo spoločníkov. Spoločník ňou platí firemné veci, ale niekedy aj súkromné (účtované cez účet 355). Na každom výpise k firemnej kreditnej karte je vyplatený bonus – Money back. Je tento bonus príjmom spoločníka alebo spoločnosti? Ak ide o príjem spoločnosti (alebo aspoň čiastočne spoločnosti), ako sa má tento príjem vysporiadať z hľadiska DPH?

Slovenská spoločnosť dostala rozhodnutie, že má nárok na odškodnenie za každé vozidlo, ktoré kúpila v rokoch 2008 – 2010, z dôvodu, že predajcovia vytvorili kartel. Nárok na odškodnenie nie je zatiaľ vyčíslený a bude závisieť od rozhodnutia súdu. Nezávislé právne firmy oslovujú slovenskú spoločnosť s cieľom odkúpenia uvedeného nároku na odškodnenie. Ak sa spoločnosť rozhodne nárok na odškodnenie predať, je prevod práva na odškodnenie predmetom DPH?

Spoločnosť ABC, s. r. o., je platiteľom DPH a stane sa jedným zo spoločníkov novozaloženej spoločnosti ­NOVA, s. r. o., s nepeňažným vkladom do základného imania. Výška zapísaného nepeňažného vkladu bude 4 000 eur. Vkladom budú stavebné pozemky, ktoré boli ocenené znaleckým posudkom na hodnotu 50 000 eur, ich účtovná hodnota je 48 000 eur v účtovníctve ABC, s. r. o. Spoločnosť ABC, s. r. o., musí odviesť z výšky vkladu DPH. Odvedie spoločnosť DPH z výšky vkladu 4 000 eur, teda 800 eur, alebo suma 4 000 eur bude už vrátane DPH, keďže novozaložená spoločnosť NOVA, s. r. o., nie je platiteľom DPH? Bude mať možnosť spoločnosť NOVA, s. r. o., uplatniť si odpočet DPH pri registrácii, ak sa stane platiteľom dane? Bude u spoločnosti ABC, s. r. o., rozdiel medzi hodnotou vkladu 4 000 eur a účtovnou hodnotou 48 000 eur daňovým nákladom? Spoločnosť NOVA, s. r. o., nadobudne vkladom 4 000 eur pozemky v hodnote 50 000 eur, ich reálnu hodnotu bude viesť v podsúvahovej evidencii alebo musí daňovo upraviť základ dane z rozdielu?

Spoločnosť má pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty voči odberateľovi z iného členského štátu EÚ (nedodržanie zmluvných podmienok prepravy). Vystaví faktúru (pre jednoduchšiu evidenciu tejto pohľadávky). Uplatní pri tejto pokute prenesenie daňovej povinnosti na odberateľa, resp. uvádza sumu tejto pokuty do súhrnného výkazu k DPH?

Slovenská spoločnosť prenajíma priestory francúzskej spoločnosti s francúzskym IČ DPH na uskladnenie náradia, ktoré využíva na stavbe. Uvedená spoločnosť na Slovensku nie je registrovaná. Priestory sú na Slovensku. Má slovenská spoločnosť fakturovať nájom francúzskej spoločnosti so slovenskou DPH, keďže priestory sú na Slovensku?

Nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom DPH v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Podrobne je tento typ zdaniteľného obchodu bližšie špecifikovaný v rámci § 11 a § 11a uvedeného právneho predpisu.

Slovenský platiteľ DPH fakturuje službu podnikateľskému subjektu z USA, ktorý má na Slovensku prenajaté priestory, v ktorých má umiestnené servery. Má slovenský platiteľ fakturovať poskytnutú službu s DPH alebo bez DPH? Ak pôjde o fakturáciu bez DPH, na základe ktorého ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) postupuje?

Objednávateľ prepravy tovaru zrušil prepravu – nakládku tovaru. Za zrušenie nakládky tovaru bola dodatočne dohodnutá suma. Prepravná firma dohodnutú sumu fakturovala bez DPH a do textu uviedla „zrušenie nakládky – stornovanie objednávky“. Je to dostačujúci text, keď spoločnosť neuplatnila DPH?

Klient (platiteľ DPH) kúpi stroj v Taliansku od platiteľa DPH. Následne ho predá do Kosova (tretí štát). Stroj je fyzicky prepravený z Talianska rovno do Kosova. Má klient povinnosť registrovať sa pre DPH v Taliansku? Taliani mu majú vystaviť faktúru bez DPH? Ako je to s odvedením a uplatnením DPH?

Podnik zaslal na opravu svoj majetok do členského štátu EÚ. Po 6 mesiacoch zistil, že zásielka nebola doručená adresátovi a predmet dodania sa stratil. Podnik sa dohodol s prepravnou spoločnosťou, že mu uhradí škodu, ktorá mu nedoručením vznikla. Škoda je vypočítaná vo výške ceny obstarania majetku bez DPH a prepravných nákladov. Preprava bola fakturovaná a zaplatená vrátane DPH. Podnik si DPH vyžiadal späť prostredníctvom daňového priznania. Má byť finančná náhrada za spôsobenú škodu vedená bez DPH alebo s DPH? Bolo správne odpočítať si DPH za prepravu, keď v skutočnosti nebola preprava vykonaná? Podnik sa o nedodaní predmetu na opravu dozvedel až po 6 mesiacoch, nakoľko sa domnieval, že majetok sa opravuje u dodávateľa, ku ktorému však nikdy nedorazil.

Slovenská obchodná spoločnosť doviezla z Ázie tovar do Hamburgu. Zaplatila za služby spojené z dovozom a podľa slov konateľa i za preclenie tovaru a vysporiadanie DPH. Nepredložil však o tom žiadne doklady. Ako treba správne zdaniť z hľadiska DPH predmetný tovar? Z Hamburgu bol prevezený z časti do SR a z časti do Poľska. Aké doklady sú potrebné v uvedenom prípade doložiť k zaplateniu dane v Nemecku?

Účtujeme pre organizačnú zložku v Slovenskej republike (ďalej len „OZ“), ktorú zriadila zahraničná spoločnosť zo štátov EÚ. Táto spoločnosť má zriadenú OZ aj v Českej republike. Vedúci OZ na Slovensku je zamestnancom českej OZ. IČ DPH je pridelené na Slovensku aj v ČR a zriaďovateľ je taktiež platiteľom DPH v zahraničí. Koncom roka preúčtováva zriaďovateľ pre slovenskú OZ spoločné náklady vedenia spoločnosti, rozpočítané podľa obratov. Takisto aj česká OZ preúčtováva spoločné náklady za vedenie OZ na Slovensku za vedúceho OZ. Podliehajú prijaté faktúry (Proforma invoice) od zriaďovateľa aj od sesterskej OZ v Českej republike priznaniu k DPH a môže sa zároveň odpočítať DPH na Slovensku?

Podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je automobil považovaný za tovar. Dodaním tovaru, teda aj automobilu je podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, t. j. nadobudnutie dispozičného práva.

Nemecký platiteľ DPH na účely svojho podnikania, ktoré na Slovensku vykonáva prostredníctvom svojej organizačnej zložky, premiestni automobil na Slovensko. Akým spôsobom má byť vysporiadaná DPH? Ide o premiestnenie tovaru podľa § 8 ods. 4? Ak áno, akým spôsobom si zriaďovateľ, platiteľ DPH v Nemecku, bude nárokovať vrátenie DPH naspäť? Pre úplnosť dopĺňame: Hlavnou úlohou organizačnej zložky na Slovensku je podpora predaja tovarov zriaďovateľa. Slovenská organizačná zložka fakturuje iba svojmu zriaďovateľovi (podporu predaja), t. j. na Slovensku má iba tzv. pasívnu stálu prevádzkareň na účely DPH a z tohto dôvodu je registrovaná pre DPH iba podľa § 7a zákona o DPH.

Predmetom DPH v SR sú podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) zdaniteľné obchody, ktorými sú dodanie tovaru a služby za protihodnotu v SR zdaniteľnou osobou, nadobudnutie tovaru za protihodnotu v SR z iného členského štátu a dovoz tovaru do SR.

Spoločnosť, platiteľ DPH, je správcom bytového domu. Na základe mesačného predpisu nájomného, vystaveného vlastníkom bytov, účtuje: mesačný poplatok za odmenu za správu bytového domu, ktorý podlieha DPH, teda mesačne odvádza DPH z tohto poplatku, ostatné náklady, ako je napr. spotreba elektriny, tepelnej energie a iné, ktoré sa mesačne uhrádzajú ako záloha, pričom konečné vyúčtovanie skutočnej spotreby a nákladov v zmysle zmluvy s vlastníkmi bytov je vykonané až po skončení roka. Ako má postupovať v súvislosti s odvodom DPH zo zálohovo uhradených nákladov? Odvádza spoločnosť mesačne DPH z celkovej platby za predpis nájomného alebo len z poplatku za odmenu za správu bytového domu? Má spoločnosť nárok na odpočítanie DPH pri prijatých faktúrach za spotrebu elektriny, tepelnej energie a ďalších nákladov, ktoré sa ďalej účtujú vlastníkom bytov? Ako je to v prípade, keď je v súčasnosti predaná časť bytov, ostatné sú zatiaľ vo vlastníctve spoločnosti, kým sa nepredajú, faktúru napr. za spotrebu tepelnej energie je potrebné rozdeliť a uplatniť DPH len z tej časti, ktorá je fakturovaná spoločnosti za nepredané byty? Akým spôsobom môžeme faktúru rozdeliť?

Žalobca aj žalovaný sú platiteľmi DPH. Vo výpočte sa uvádza nájomné za užívanie zariadenia za určité obdobie, ktoré sa vymáha súdnou cestou. Treba uvádzať DPH pri sumách X a Y v texte žaloby? Znenie žaloby: Vec: Žaloba na vydanie sumy X eur z titulu úmyselne získaného neoprávneného majetkového prospechu – návrh na vydanie platobného príkazu vo výške X eur. ........., svoje nároky žalobca uplatňuje týmto podaním, žiada od .......... do ........ 2015 za používanie energetických zariadení sumu X eur/rok/ekvivalent X/12 eur/mesiac, čo je spolu od ......... do ....... 2015 spolu ........ rokov a .......... mesiacov, teda spolu suma X eur. Na základe uvedených skutočností preto navrhujeme, aby súd vydal rozhodnutie, platobný príkaz, ktorým zaviaže žalovaného, v prospech žalobcu k úhrade neoprávneného majetkového prospechu získaného bezprávne podloženým používaním energetického zariadenia na svoju podnikateľskú činnosť, a to za obdobie od .... do ... 2015, a to za užívanie sumu X eur + DPH 20 %, ako aj k úhrade súdneho poplatku a trov právneho zástupcu vo výške Y eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti platobného príkazu.

Slovenský daňový subjekt, platiteľ DPH, má jediného spoločníka, a to jednoosobovú spoločnosť. Je ňou občan Maďarskej republiky. Slovenský daňový subjekt vlastní technológiu a v období, keď nemá na území SR dostatok práce, majiteľ spoločnosti dotuje zo svojich súkromných peňazí svoju slovenskú spoločnosť, aby „prežila“. V roku 2015 by chcel majiteľ spoločnosti predať technológiu slovenského subjektu spoločnosti, ktorá je zaregistrovaná v Maďarsku. Ide o subjekt s právami a povinnosťami v Maďarsku, platiteľ DPH v Maďarsku, ktorej jediným spoločníkom je ten istý občan, ktorý vlastní aj slovenský subjekt. Technológia by však neopustila územie SR, ale by zostala v nájme slovenského subjektu, ktorý ju predtým vlastnil. Maďarský platiteľ DPH, vlastník technológie, by teda prenajal technológiu slovenskému subjektu. Ako má slovenský daňový subjekt postupovať pri vystavení faktúry, ak technológia neopustí SR? Má slovenský daňový subjekt, platiteľ DPH, vystaviť maďarskému daňovému subjektu, platiteľovi DPH, faktúru bez DPH a u maďarského daňového subjektu by potom nastalo samozdanenie, alebo treba faktúru vystaviť s DPH? Ako má postupovať maďarský daňový subjekt pri vystavovaní faktúry za prenájom technológie? Má byť faktúra vystavená bez DPH s tým, že slovenský daňový subjekt si uplatní samozdanenie?