Prepravné služby

Fyzická osoba vlastní oprávnenie vodiča vozidla taxislužby. Má v úmysle vykonávať taxislužbu pre zamestnávateľa, ktorý má koncesiu na prevádzkovanie taxislužby (flotila využívajúca aplikáciu Bolt). Kto má povinnosť zabezpečiť pokladnicu e-kasa klient na evidenciu prijatých tržieb vzťahujúcich sa na zamestnávateľa?

Spoločnosť A (SK firma, platiteľ v SK podľa § 4) dodal tovar spoločnosti B (SK firma, platiteľ v SK podľa § 4). Následne spoločnosť B dodal tento tovar spoločnosti C (HU firma, platiteľ v HU). Prepravu zabezpečoval spoločnosť A takým spôsobom, že tovar fyzicky šiel priamo do skladu spoločnosti C. Fakturácia prebiehala tak, že spoločnosť A fakturovala s 20 % SK DPH, čo aj zaplatila. Následne spoločnosť B nárokovala naspäť túto DPH. Následne spoločnosť B fakturovala tovar s oslobodením podľa § 43 spoločnosti C. Daňový úrad skontroloval tento model (kontrola za obdobie november 2020), a aj podľa nás, správne to vyhodnotil ako reťazový obchod, kde pohyblivá dodávka je medzi spoločnosťami A a B. Takže Preprava (pohyblivá dodávka) sa má priradiť medzi prvého dodávateľa a prvého odberateľa. SK A (prvý D) uplatní oslobodenie v súlade s princípmi Smernice pri splnení podmienok intrakomunitránej dodávky (§ 43). Prvý odberateľ B by sa musel registrovať (v IČS) z titulu nadobudnutia tovaru v HU a následne fakturovať HU firme C podľa platného HU zákona o DPH. Samozrejme firme B neuznali nadmerný odpočet z hore uvedených dôvodov. Súhlasíme s ich názorom. Otázkou je, že ako môžeme vyriešiť tento nepriaznivý stav? Spoločnosť B sa spätne registruje na DPH v Maďarsku. Spätná registrácia na DPH v Maďarsku je podľa miestnych zákonov plne platná aj na obdobie spred podania žiadosti o registráciu – žiadateľ v žiadosti určuje, od ktorého dňa je IČ DPH platné. Ak žiadateľ požiada miestnu finančnú správu aby IČ DPH bolo platné ešte pred obdobím november 2020, tak už za obdobie november 2020 je spoločnosť plnohodnotným platiteľom dane v Maďarsku. Pod týmto maďarským IČ DPH následne spoločnosť B požiada dodávateľa A o opravné faktúry vystavené z dôvodu subjektívnej chyby - zmena režimu DPH. Spoločnosť A vystaví opravné faktúry ku kontrolovaným dodaniam za obdobie november 2020. Spoločnosť A bude mať plné právo oslobodiť dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH, lebo nadobúdateľ je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte v čase dodania a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. Spoločnosť B by potom zdanila nadobudnutie tovaru v Maďarsku v období november 2020. Ďalej by potom spoločnosť fakturovala tovar podľa maďarského zákona o DPH. Je hore uvedený postup správny, môžu firmy A a B takto postupovať alebo napadá Vás iné riešenie? Ďakujeme.

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu zabezpečuje slovinská spoločnosť. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? V predchádzajúcej otázke je zadaná iná informácie o preprave.

Spoločnosť S1 sídliaca na území SR so slovenským IČ DPH nakupuje tovar od firmy F2 so sídlom v Poľsku s poľským IČ DPH. Na základe kúpno-predajnej zmluvy je konečná cena za tovar vrátane dopravy z Poľska na Slovensko. Firma F2 prepravuje tovar zo svojho skladu v Poľsku priamo na prevádzky spoločnosti S1 na Slovensko. Daný stav je dokladovaný vystavenými faktúrami a dokladmi CMR. Spoločnosť F2 vyžaduje od spoločnosti S1 potvrdenie – Vyhlásenie príjemcu tovaru v zmysle čl. 45a ods. 1 písm. b) bod 1. vykonávacieho nariadenia EÚ č. 282/2011. Je spoločnosť S1 povinná takéto vyhlásenie potvrdiť, aj keď tovar sama nedováža? Je nutné v tomto prípade potvrdiť prijatie tovaru iným dokladom, než potvrdením dodacieho listu a CMR a ako postupovať v prípade, že do obchodu nevstupuje tretia strana ako prepravca-dopravca v zmysle vykonávacieho nariadenia EÚ č. 282/2011?

V obchodnej praxi sú bežným javom tzv. reťazové obchody s tovarom. Reťazovým obchodom je taký typ obchodu s tovarom, na ktorom je zúčastnený reťazec dodávateľov a odberateľov (traja a viac), pričom tovar je fyzicky dodaný priamo prvým dodávateľom poslednému odberateľovi v reťazci. S účinnosťou od 1. januára 2020 bolo do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) doplnené nové ustanovenie § 13a v súlade s novými pravidlami zavedenými smernicou Rady (EÚ) 2018/1910, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi (ďalej len „smernica 2018/1910“).

Softvér (počítačový program) predstavuje podľa § 87 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v z. n. p. (ďalej len „Autorský zákon“) súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo podobnom technickom zariadení. Softvér sa môže prenášať prostredníctvom rôznych médií, môže byť štandardizovaný so širokou škálou aplikácií alebo môže byť vytvorený pre individuálnych zákazníkov. Môže sa prenášať ako zabudovaná nedeliteľná časť počítačového príslušenstva alebo v oddelenej nezávislej forme vhodnej pre použitie na rôznych druhoch hardvéru. Softvér môže byť bezplatný alebo platený. Bezplatný softvér je voľne šíriteľný, platený softvér môžu podnikateľské subjekty používať iba vtedy, ak zaplatia za jeho licenciu a nebudú ju porušovať.

Podnik zaslal na opravu svoj majetok do ČŠ EU. Za doručenie zásielky zaplatil cenu (ZD +daň). Po čase zistil, že zásielka nebola doručená adresátovi a predmet dodania sa stratil. Podnik sa dohodol s prepravnou spoločnosťou, že nám uhradí škodu, ktorá nám nedoručením vznikla. Škoda je vypočítaná vo výške cena obstarania majetku bez DPH a prepravné náklady. Pôvodne preprava bola fakturovaná a zaplatená vrátane DPH. Podnik si DPH vypýtal späť prostredníctvom daňového priznania. Má byť výška škody za prepravu vedená bez DPH alebo s DPH? Bolo správne odpočítať si DPH za prepravu, keď v skutočnosti nebola preprava vykonaná? Podnik sa o nedodaní prepravy dozvedel až po 6 mesiacoch, nakoľko sa domnieval, že majetok sa opravuje u dodávateľa, ku ktorému však nikdy nedorazil.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) služby vrátane prepravných služieb, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s dovozom tovaru pod colným opatrením, sú oslobodené od DPH.

Obchodná firma, mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty v roku 2007 obstarala pec a zaradila ju do svojho majetku. Pri nákupe pece obchodná firma uplatnila „reverse charge“ – pec bola obstaraná z Rakúska. Z dôvodu jej neefektívneho využitia sa spoločnosť rozhodla pec predať v zostatkovej cene, firme (platiteľovi DPH) do Švajčiarska. Má obchodná firma v tomto prípade uvedenú faktúru za predaj uviesť do súhrnného výkazu? Ide o § 47 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.? Ak áno, je firma povinná preukázať odoslanie tovaru colným vyhlásením?

Dodanie tovaru za protihodnotu s miestom dodania v SR uskutočnené platiteľom je predmetom DPH, teda pri dodaní tovaru vzniká daňová povinnosť okrem výnimiek, kedy je dodanie tovaru oslobodené od dane. Takouto výnimkou je aj dodanie tovaru do iného členského štátu, tzv. intrakomunitárne dodanie. Dodanie tovaru pri intrakomunitárnom dodaní tovaru zo SR do iného členského štátu je oslobodené od DPH v prípade, ak sú splnené podmienky podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Riešime účtovanie dopravy vo fa za služby. Napr. pri oprave máme vyfakturované okrem materiálu aj prepravné, resp. dopravu. Patrí táto doprava do ceny opravy alebo ju máme účtovať osobitne? Doteraz sme to neriešili a cena dopravy pri službe (ak doprava nebola samostatne fakturovanou službou) bola účtovaná spolu so službou, ale nová audítorka nám to vytkla ako chybu.

Živnostník, platiteľ DPH, vykonáva dopravu. Od medzinárodnej firmy, platiteľa DPH, mu prišla tzv. faktúra označená ako self billing za prepravu bez DPH. Je to vlastne faktúra urobená za toho živnostníka, on si ju zaeviduje do svojich vydaných faktúr. Má uvedenú faktúru uviesť do daňového priznania alebo len súhrnného výkazu, nakoľko dodal službu do zahraničia? Na faktúre je uvedené from Senica to Epone a from Vernon to Senec.

Zdaniteľná osoba z Bruselu si objedná u slovenskej zdaniteľnej osoby dodanie stavebného stroja v hodnote 22 000 eur. Slovenská zdaniteľná osoba nemá objednaný stroj na sklade, preto ho objedná od výrobcu zo Španielska, ktorý slovenskej zdaniteľnej osobe účtuje cenu za dodanie stroja vo výške 20 000 eur. Všetky zúčastnené osoby vystupujú pod IČ DPH svojich príslušných krajín. Slovenská spoločnosť prepraví stavebný stroj vlastným nákladným vozidlom do Bruselu, kde ho odovzdá objednávateľovi. Aké povinnosti má slovenská spoločnosť v súvislosti s DPH? Zdaniteľná osoba v Bruseli zadá špeditérovi objednávku, aby vyzdvihol stavebný stroj u výrobcu v Španielsku, ktorý ho prepraví do Belgicka. Ako bude slovenská spoločnosť postupovať v tomto prípade?

V tomto čísle časopisu prinášame pokračovanie témy o zdaňovaní prepravných služieb tovaru. V praxi prepravu tovaru často vykonávajú špecializované zasielateľské firmy. V príspevku uvádzame na príkladoch, akým spôsobom má byť určené miesto dodania služby u zasielateľa, u platiteľa, ktorý sprostredkováva vykonanie prepravy, a pri doplnkových službách súvisiacich s prepravou tovaru.

Slovenská spoločnosť, platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) nakúpi tovar v USA, tovar príde do Bratislavy, do skladu DHL na letisko v tranzitnom režime. Ďalej je tovar predaný do tretej krajiny. Tovar prepraví DHL ďalej do Frankfurtu autom a odtiaľ sa prepravuje letecky do tretej krajiny. DPH na vstupe nebola vymeraná. Od DHL spoločnosť dostane faktúru o preprave, Air Waybill o leteckej preprave a deklaráciu T1 (Tranzit-sprievodný doklad), kde je uvedené, že ide o oslobodenie od dane. Táto deklarácia je súčasne zaslaná aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, colný odbor. Na tomto tranzitnom doklade je uvedený ako odosielateľ DHL Bratislava a ako príjemca sklad vo Frankfurte (nakoľko DHL tvrdí, že on zodpovedá za prepravu tovaru v tranzitnom režime, tak tam nemôžu uviesť spoločnosť). Je to z hľadiska DPH všetko v poriadku? Stačia spoločnosti tieto doklady na preukázanie vývozu?

Služby prepravy tovaru sú nevyhnutnou súčasťou tovarových obchodov, ktoré čoraz v širšej miere prekračujú hranice SR. Ich poskytovaním sa zaoberajú dopravcovia a zasielatelia, ktorí majú poskytovanie alebo obstaranie prepravy v hlavnom predmete svojej činnosti, prípadne prepravu vykoná samotný predávajúci alebo kupujúci.

Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, nakúpi tovar v USA. Tovar príde do Bratislavy do skladu DHL na letisko v tranzitnom režime. Následne je tovar predaný do tretej krajiny. Tovar prepraví DHL do Frankfurtu autom a z Frankfurtu sa prepravuje letecky do tretej krajiny. DPH na vstupe nebola vymeraná. Od DHL dostane slovenská spoločnosť faktúru o preprave, Air Waybill o leteckej preprave a deklaráciu T1 (Tranzit – sprievodný doklad), kde je uvedené, že ide o oslobodenie. Táto deklarácia je súčasne zaslaná aj na colný odbor Finančného riaditeľstva SR. Na tranzitnom doklade je uvedený ako odosielateľ DHL Bratislava a ako príjemca sklad vo Frankfurte (nakoľko DHL tvrdí, že zodpovedá za prepravu tovaru v tranzitnom režime, preto nemôže uviesť slovenskú spoločnosť). Je z hľadiska DPH všetko v poriadku? Stačia slovenskej spoločnosti tieto doklady na preukázanie vývozu?

Ak hovoríme o vzniku daňovej povinnosti vo všeobecnosti platí, že daňová povinnosť vzniká po splnení zákonom stanovených podmienok, a to napríklad dňom dodania tovaru pri dani z pridanej hodnoty. Vznik daňovej povinnosti v režime pozastavenia dane predstavuje osobitný spôsob zdanenia tovaru podliehajúceho spotrebnej dani. V záujme lepšieho pochopenia vzájomných súvislostí, s dôrazom na problematiku, ktorou sa v ďalšom texte zaoberáme je nutné a nevyhnutné, stručne charakterizovať jednotlivé základné pojmy.

Slovenský platiteľ DPH (A) odoslal tovar do Rakúska pre nemeckého platiteľa DPH (B). Prepravu vykonal iný slovenský platiteľ DPH (C). Tovar bol nemeckým platiteľom DPH (B) z Rakúska vrátený slovenskému platiteľovi DPH (A) kvôli nevyhovujúcej kvalite. Prepravu vykonal znovu slovenský platiteľ DPH (C). Nemecký platiteľ DPH (B) fakturuje slovenskému platiteľovi DPH (A) za dopravu tovaru zo Slovenska do Rakúska a naspäť na Slovensko. Kde vzniká daňová povinnosť DPH?

V tomto čísle časopisu pokračujeme v seriáli zameranom na oslobodenie od dane. V článku sa venujeme problematike oslobodenia prepravných služieb od DPH.