Správa daní

Kontrolná akcia „Horúce leto 3“ je zameraná na evidenciu tržieb a používanie elektronickej registračnej pokladne. Primárnym cieľom finančnej správy nie je podnikateľov pokutovať, ale dbať na dodržiavanie zákona. Napriek tomu, že finančná správa (FS) o kontrolnej akcii intenzívne informuje, stále takmer polovica kontrolovaných podnikateľov zákon porušuje.

Pokiaľ dôjde k čiastkovej úhrade dane daňovým dlžníkom, môže tento požiadať správcu dane, aby mu napríklad znížil veľkosť zálohu. Prípadne, pokiaľ daňový dlžník uhradí celú výšku svojho daňového dlhu, tak môže správcu dane požiadať o zrušenie záložného práva. Pritom by daňový dlžník mal vedieť preukázať, že daňový nedoplatok správcovi dane už uhradil. O zrušení záložného práva na majetok daňového dlžníka vydáva správca dane rozhodnutie v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti dané právnou úpravou.

Správca dane musí v prvom rade posúdiť, či podané odvolanie obsahuje všetky obligatórne obsahové súčasti dané právnou úpravou. Pokiaľ áno, tak správca dane posúdi, či podané odvolanie nemožno zamietnuť. Pokiaľ podané odvolanie zamietne, upovedomí o tom daňový subjekt. Pokiaľ sa tak nestane, tak správca dane zváži, či o podanom odvolaní rozhodne v rámci autoremedúry. Predmetné rozhodnutie správcu dane vydané v rámci autoremedúry však musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, ktoré budú predmetom tohto článku.

Pokračovanie článku sa týka zákonnej povinnosti subjektov poskytovať správcovi dane potrebné údaje relevantné na účely správy daní v súlade s príslušnými daňovými predpismi. Článok podrobne rozoberá právny rámec, ktorý ukladá daňovým poplatníkom túto povinnosť, špecifikuje typy údajov, ktoré sú predmetom tejto povinnosti, a analyzuje dôsledky pre subjekty, ktoré by túto povinnosť nesplnili. Ďalej sú tu vysvetlené možné sankcie a postupy správnych orgánov pri zisťovaní nezrovnalostí, ako aj práva a povinnosti daňových subjektov v rámci poskytovania informácií. Text prináša ucelený pohľad na právnu reguláciu v oblasti správy daní a zdôrazňuje význam transparentnosti a spolupráce medzi daňovými poplatníkmi a správcom dane.

Vznik záložného práva správcu dane na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho vlastníckeho práva. Preto autoritatívne zriadiť záložné právo môže správca dane len rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie správcu dane pritom musí obsahovať jednotlivé obligatórne súčasti. Taktiež platí, že proti rozhodnutiu správcu dane možno podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka pritom má súvis aj s konaním o povolenie odkladu platby dane alebo jej úhrady v splátkach, ktoré sa začína na základe žiadosti daňového subjektu.

Problematiku úkonov správcu dane (daňový úrad, colný úrad, obec), ktorá súvisí so správou daní upravuje procesný zákon, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Správou daní sa podľa § 2 ods. 1 daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

Článok je zameraný na možnosti odpočítania, resp. umorovania daňovej straty dodatočne, a to podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, za ktoré si daňovník neodpočítal daňovú stratu v riadnom daňovom priznaní, v ktorom vykázal základ dane. Ide o základ dane, z ktorého si dovtedy neodpočítanú daňovú stratu alebo jej pomernú časť mohol odpočítať.

Správca dane je prvým subjektom, ktorý sa oboznamuje s podaným odvolaním daňového subjektu. Preto je jeho primárnou právnou povinnosťou posúdiť obsah podaného odvolania. Taktiež musí správca dane dôkladne zvážiť, či rozhodne o podanom odvolaní daňového subjektu v rámci autoremedúry v danom prípade. Pokiaľ sa tak však nestane, tak je správca dane povinný vyhotoviť predkladaciu správu. Predkladacia správa musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti a predkladá sa odvolaciemu orgánu oprávnenému rozhodovať o podanom odvolaní daňového subjektu.

Daň z príjmov Blíži sa povinnosť každého podnikateľa, podanie daňového priznania. Aké zmeny nastali oproti minulému roku? Čítajte v článku Najvýznamnejšie zmeny v tlačivách daňových priznaní FO za zdaňovacie obdobie roka...

Vyvstala u nás otázka ohľadom premlčania daňových nedoplatkov k poplatku za komunálny odpad – zo starej exekúcie. Ide o konkrétny prípad: daňový nedoplatok FO z roku 2005 bol vymáhaný v exekučnom konaní v roku 2016, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23. 6. 2017 dňa 12. 9. 2022 bolo exekučné konanie ukončené z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Výzva na zaplatenie nedoplatku z roku 2005 bola naposledy zaslaná a doručená daňovníkovi v roku 2014. Kedy sa premlčí uvedený daňový nedoplatok z roku 2005? (počas daňového exekučného konania 6-ročná premlčacia lehota neplynie - § 85 ods. 1, 2 daňového poriadku).

Podľa ustanovenia § 15 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej "len ZDP") alebo ten, koho správca dane na to vyzve. ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Ministerstvo financií SR v spolupráci s FR SR pripravilo v priebehu roka 2023 niekoľko návrhov noviel zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), avšak k schváleniu v NR ani jednej z nich do 31.12.2023 nedošlo.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden z úkonov správcu dane, ktorý sa uplatňuje v záujme riadneho platenia daní daňovým subjektom. Pritom predbežné opatrenie môže správca dane uplatniť výlučne rozhodnutím.

MF SR predkladá návrh zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.  

Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") pojem podania špecificky nedefinuje. Podania ale úzko súvisia s právami a tiež povinnosťami daňových subjektov a správou daní. Cieľom článku je čo najvýstižnejšie čitateľov informovať o podaniach a s tým súvisiacich situáciách.

Problematika postupu a spôsobu podania v súvislosti so správou daní je upravená v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Daňový poriadok neupravuje osobitne definíciu "podania". Inštitút podania úzko súvisí s právom a povinnosťami daňového subjektu v súvislosti so správou daní.

Určenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu je obsiahnuté v rámci ustanovenia § 79 ods. 1 resp. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Pokiaľ daňový subjekt potrebuje odložiť úhradu dane, môže požiadať príslušnú obec, ktorá je správcom dane, o odklad jej platenia. Rámcovou právnou úpravou, ktorá upravuje proces odkladu platenia dane je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe dani (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorú je potrebné obligatórne rešpektovať. Taktiež je potrebné zohľadňovať aj podmienky pre povolenie odkladu dane alebo platenie dane v splátkach, ktoré vydalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. O povolení odkladu platenia dane vydáva správca dane rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie musí byť riadne doručené daňovému subjektu a obsahovať jednotlivé obsahové súčasti.

Určovanie dane podľa pomôcok predstavuje špecifické daňové konanie, ktorého cieľom je zabezpečiť podklady potrebné pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.

Spoločnosť, platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH), je správcom bytového domu. Na základe mesačného predpisu nájomného vystaveného vlastníkom bytov účtuje: mesačný poplatok za odmenu za správu bytového domu, ktorý podlieha DPH, teda mesačne odvádza DPH z tohto poplatku, ostatné náklady, ako je napr. spotreba elektriny, tepelnej energie a iné, ktoré sa mesačne uhrádzajú ako preddavok, pričom konečné vyúčtovanie skutočnej spotreby a nákladov podľa zmluvy s vlastníkmi bytov je vykonané až po skončení roka. Odvádza spoločnosť mesačne DPH z celkovej platby za predpis nájomného alebo len z poplatku za odmenu za správu bytového domu? Má spoločnosť nárok na odpočet DPH pri prijatých faktúrach za spotrebu elektriny, tepelnej energie a ďalších nákladov, ktoré sa ďalej účtujú vlastníkom bytov? Ako je to v prípade, keď je v súčasnosti predaná časť bytov, ostatné sú zatiaľ vo vlastníctve spoločnosti, kým sa nepredajú, faktúru napr. za spotrebu tepelnej energie je potrebné rozdeliť a uplatniť DPH len z tej časti, ktorá je fakturovaná spoločnosti za nepredané byty? Akým spôsobom môže faktúru rozdeliť?