Stála prevádzkareň

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa určenia miesta dodania služieb vo väzbe na existenciu dane z pridanej hodnoty (DPH) prevádzkarne schopnej prijímať a využívať poskytované služby - C-533/22 Adient.

Zahraničná právnická osoba s daňovým domicilom v krajine EÚ podniká v SR prostredníctvom: stálej prevádzkarne (SP). Na účel jej fungovania jej hlavná spoločnosť poskytla finančné prostriedky. Ako sa tieto prostriedky správajú z hľadiska účtovania a daní, ak:  tieto finančné prostriedky boli poskytnuté formou pôžičky za obvyklých podmienok - sú úroky z pôžičky daňovo uznané na strane SP a aplikuje sa ich daňová uznateľnosť splnením pravidla 25 % EBITDA? sú vyplácané svojej hlavnej spoločnosti uplatňujú sa články zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia? organizačnej zložky (OZ). - Ako sa správajú transakcie a) b) vyššie - môže vyplácať organizačná zložka podiel na zisku / dividendu?

Posledná časť príspevku sa venuje, okrem iného, posúdeniu či príklady stálych prevádzkarni, ktoré sú vymedzené v zmluve, sú považované za stálu prevádzkareň bez ohľadu na to, či sú splnené ďalšie podmienky ich vzniku alebo či sa tieto príklady posudzujú ako príklady vzniku stálej prevádzkarne, len ak sú splnené ďalšie podmienky vzniku stálej prevádzkarne.

Príspevok poskytuje výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania ziskov podnikov. Podniky, ktoré sú rezidentmi druhých zmluvných alebo nezmluvných štátov a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky, podliehajú špecifickým pravidlám. Okrem iného sa v článku dočítate, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a posudzuje vznik tzv. "klasickej stálej prevádzkarne" v súlade s aktualizáciou Modelovej zmluvy OECD o daniach z príjmov a z majetku.

Cieľom príspevku je poskytnúť výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania ziskov podnikov (rezidentov druhých zmluvných, resp. nezmluvných štátov), ktorí vykonávajú na území SR svoju činnosť, vysvetliť, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, posúdiť vznik tzv. "klasickej stálej prevádzkarne" na území SR v súlade s aktualizáciou Modelovej daňovej zmluvy OECD o daniach z príjmov a z majetku (ďalej len "Modelová zmluva OECD") v kontexte záverov správy k akcii 7 "Úmyselné vyhýbanie sa situáciám existencie stálej prevádzkarne" vypracovanej pracovnou skupinou č. 1 k daňovým zmluvám a súvisiacim otázkam v rámci projektu OECD BEPS (Base Erosion and Profit Shifting - projekt na zamedzenie erózii základu dane a presunu ziskov) a uvedenú problematiku ilustrovať na praktických príkladoch.

Slovenská spoločnosť pracuje na zákazkách v Nemecku pre nemecké spoločnosti. Konateľ spoločnosti a spoločník v jednej osobe cestuje väčšiu časť roka pracovne do Nemecka (kontrola, práca, podpisovanie kontraktov a pod.). Za tieto cesty si inkasuje cestovné náhrady. Cesty presahujú viac ako 183 dní. Má nárok na cestovné náhrady a sú daňovo uznané, ak väčšiu časť roka strávi konateľ spoločnosti a spoločník v zahraničí (v Nemecku)? Vzniká slovenskej spoločnosti stála prevádzkareň v Nemecku za týchto podmienok, resp. za akých podmienok vznikne?

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku C-232/22 „Cabot Plastics Belgium SA“ zaoberal interpretáciou konceptu prevádzkarne z hľadiska DPH v kontexte činností výhradného zmluvného výrobcu v rámci podnikovej skupiny.

Koncom júna 2023 Európsky súdny dvor (ďalej len „ESD“) rozhodol v prípade C-232/22 Cabot Plastics Belgium SA v. État belge, v ktorom sa zaoberal otázkou, či poskytovanie spracovateľských operácii pre výhradného zahraničného príjemcu týchto služieb právne nezávislým poskytovateľom služby zakladá prevádzkareň na účely DPH pre daného príjemcu služby v krajine poskytovateľa služby.

V predchádzajúcom príspevku boli rozobraté nielen všeobecné povinnosti pri dani vyberanej zrážkou, spôsob jej vybratia, sadzby dane, sťažnosť na nesprávne zrazenú daň, ale aj vzťah zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluvy o ZDZ“) na vybratie dane zrážkou a v tejto súvislosti aj koncept konečného príjemcu/skutočného vlastníka príjmu.

Zahraničná súkromná vysoká škola bude zaisťovať akreditované vzdelávanie na Slovensku. Akreditáciu už získala. Výučba bude prebiehať dennou formou štúdia v Bratislave (teda existuje konkrétne miesto na poskytnutie služby), ako aj online formou. Zatiaľ všetky úlohy s prevádzkovaním vykonávala zahraničná spoločnosť, ktorá hradila aj všetky náklady. Otázkou je, že zahraničnej vysokej škole vzniká na území stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 ZDP, alebo je povinná zriadiť na území SR organizačnú zložku?

Celý článok sme na portáli už uverejnili, prečítať si ho môžete TU    ...

Problematika prevádzkarne je riešená vo viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie. V príspevku sa zaoberáme prípadom, keď boli služby poskytnuté skupinou na účely dane z pridanej hodnoty pre pobočku člena skupiny, ktorá sa nachádzala v inom členskom štáte.

Prevádzkareň sa na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) musí vyznačovať určitou stálosťou a existenciou personálneho a materiálneho vybavenia potrebného na vykonávanie ekonomickej činnosti z miesta prevádzkarne. Štruktúra z hľadiska ľudských a technických prostriedkov, má prevádzkarni umožňovať prijímať poskytované služby a využívať ich na účely svojej ekonomickej činnosti.

Pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty pri službách je potrebné určiť miesto ich dodania. Slovenskou daňou z pridanej hodnoty sa zdaňujú iba tie zdaniteľné obchody, ktoré majú miesto dodania na území SR. Pri určení miesta dodania služby platí, že ak sa na službu nevzťahuje niektoré z osobitných pravidiel určenia miesta dodania služby podľa § 16 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), uplatňuje sa jedno z dvoch základných pravidiel podľa § 15 zákona o DPH v závislosti od postavenia príjemcu služby, t. j. či je služba dodaná zdaniteľnej osobe (§ 15 ods. 1 zákona o DPH) alebo osobe inej ako zdaniteľnej (§ 15 ods. ods. 2 zákona o DPH).

Cieľom príspevku je vysvetliť aktuálne posudzovanie možnosti vzniku stálej prevádzkarne v prípade výkonu činnosti fyzickej osoby (zamestnanca, resp. inej osoby) v mieste bydliska (Home office) pred, počas a po pandémii COVID-19 s ohľadom na aplikáciu bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „medzinárodná zmluva“), odporúčaní sekretariátu Pracovnej skupiny č. 1 Výboru pre fiškálne záležitosti OECD k zmluvám o zamedzení dvojitého zdanenia a s tým súvisiacich záležitostí (Working party No. 1 on Tax Conventions and Related Issues) a aktuálneho znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku Berlin Chemie A. Menarini SRL (C-333/20) zaoberal otázkou, či spoločnosť so sídlom v jednom členskom štáte má prevádzkareň v inom členskom štáte z dôvodu, že v ňom má dcérsku spoločnosť, ktorá jej poskytuje ľudské zdroje a technické prostriedky na základe zmlúv o poskytovaní služieb okrem iného. v oblasti marketingu, reklamy a legislatívnej regulácie, ktoré môžu mať priamy vplyv na objem jej predaja.

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá vypláca fyzickej osobe príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), sa na účely tohto zákona považuje za zamestnávateľa. Osoba poberajúca príjmy zo závislej činnosti sa na účely ZDP považuje za zamestnanca. Za právnickú osobu sa na účely osobitných predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) považuje aj organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene (napr. § 11a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení zákona č. 346/2018 Z. z.).  

Rozsudok Európskeho súdneho dvora (ESD) z 11. marca 2021 vo veci C-812/19 (prípad Danske Bank) objasnil ako je potrebné z hľadiska DPH vnímať poskytovanie cezhraničných služieb v rámci toho istého právneho subjektu. Prípad sa týka hlavnej prevádzkarne spoločnosti Danske Bank, ktorá sa nachádza v Dánsku a je členom skupiny na účely DPH v tomto štáte, pričom jej pobočka zriadená vo Švédsku, ktorá je príjemcom cezhraničných služieb poskytovaných hlavnou prevádzkarňou nie je členom dánskej skupiny na účely DPH a ani žiadnej inej v štáte jej zriadenia.

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnený na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003 Z. z.) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. Ako sa stanovia daňové výdavky v tomto prípade? Aplikujú sa § 19 ods. 3b a § 25 ods. 3, t. j. daňová zostatková cena?

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. V registračnom formulári sa má označiť daň z príjmov a rubrika iné? (prevod nehnuteľnosti umiestnenej na území SR)? Sú hore uvedené úvahy ohľadom zdanenia nehnuteľnosti správne?