termínovaný vklad

Naša mestská časť uzatvorila s bankou obchodnú transakciu o krátkodobom termínovanom vklade na obdobie od 9.10.2024 do 20.12.2024(konfirmácia). Máme výpis z bežného účtu, kde vidíme odvod finančných prostriedkov, ale nemáme výpis k termínovanému vkladu, len tzv. konfirmáciu s potvrdením o výške vkladu, hrubom výnose a zrážkovej dani, čistý výnos. Ako zaúčtovať krátkodobý termínový vklad?

Ovplyvňujú úroky z termínovaných vkladov (týždenné úložky prípadne aj na dlhšie obdobie) koeficient podľa ustanovenia § 50 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH").

S účinnosťou od 1.1.2024 potešia daňovníkov (najmä fyzické osoby nepodnikateľov) nové úľavy, oslobodenia a zvýhodnené režimy či sadzby, týkajúce sa investícií, sporení a správy aktív rôzneho druhu. Zvýhodnený bude predaj či iné obchody s virtuálnymi menami, rovnako sa však zatraktívni aj držanie a následný predaj akcií (samostatných či v ETF fondoch a portfóliách obchodníkov s cennými papiermi) či dokonca predaj podielov v "eseročkách", zamestnaneckých akcií alebo akcií nezávislých kontraktorov.

Účtovné jednotky sa dopúšťajú chýb už pri odosielaní účtovnej závierky do registra účtovných závierok. Na úvod uvádzame základné pravidlá, ktoré musia účtovné jednotky pri ukladaní účtovnej závierky do registra účtovných závierok dodržať.

Slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckého odberateľa služby stavebného charakteru na území Nemecka. Po dodaní služieb slovenská firma fakturuje dodanie nemeckej firme. Obchodná zmluva s nemeckým odberateľom je postavená tak, že pri každej fakturácii Nemci zadržiavajú takzvanú zábezpeku 10 % z fakturovanej sumy, a teda uhradia 90 % z faktúry. Zadržiavaných 10 % vyplatia až po 24 mesiacoch, pokiaľ sa zistí, že na stavbách nie sú žiadne závažné závady. Môže slovenská firma účtovať do daňových výnosov len 90 % z fakturácie a ostatných 10 % účtovať do výnosov až po úhrade, keďže podľa obchodnej zmluvy ide o zadržiavanú zábezpeku?

Materská spoločnosť ALFA s. r. o. zo Slovenska vlastní väčšinový podiel v slovenskej dcérskej spoločnosti BETA s. r. o. Dcérska spoločnosť BETA s. r. o. dosiahla za zdaňovacie obdobie 2021 zisk, ktorý sa rozhodla v nasledujúcom období vyplatiť vlastníkom. Materská spoločnosť v roku 2022 prijala dividendu z dcérskej spoločnosti za rok 2021 v sume 5 000 €. Materská spoločnosť mala za zdaňovacie obdobie 2022 finančné náklady v sume 1 000 € a výnosy z hospodárskej činnosti 10 000 €. Účtovník materskej spoločnosti zaúčtoval výnosy z hosp. činnosti 10 000 €, finančné výnosy z prijatých dividend 5 000 €, zaúčtoval finančné náklady v sume 1 000 €, z čoho vypočítal zisk pred zdanením 14 000 € (10 000 € + 5 000€ - 1 000 €), a vypočítal 15 % daň z prijímu 2 100 €. Bol takýto postup správny, resp. je správne zdaňovať príjem z vyplatenej dividendy?

Pôvodná zadanie otázky: Tri sro-čky vytvorili združenie PO. Firma A vedie účtovníctvo. Pre združenie vytvorila samostatný účet. Všetky 3 firmy vložili na tento účet po 2 000 €. Firma A naň prevádza prostriedky zo svojho účtu, realizuje výbery a vklady v hotovosti. Vklady spoločníkov sme zaúčtovali na analytické účty 221002/398002,398003, aby bolo zrejmé, kto koľko vložil.  Doplňujúca otázka: Združenie 3 právn. osôb - PÚ - platitelia DPH. Správca združenia spravil uzávierku k 31.12., rozúčtoval náklady a výnosy na členov. V majetku združenia je stroj na lízing. V hlavnej knihe združenia eviduje zostatky na účtoch 022, 082, 221, 343 a 474. Mali by sa aj tieto záväzky a pohľadávky nejako rozúčtovať ku koncu roka na jednotlivých členov?

Právnická osoba účtujúca v podvojnom účtovníctve, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty dostala 7. januára 2023 vyúčtovaciu faktúru za dodanú elektrickú energiu – opravný doklad, s uvedeným preplatkom v celkovej sume 3 500 €. Vyúčtovanie sa vzťahuje na obdobie od januára 2022 do konca decembra 2022. Na vyúčtovaní je dátum vystavenia a zároveň aj dátum dodania dokladu dňa 7. januára 2023. Ako má právnická osoba správne zaúčtovať túto faktúru a do akého obdobia ju má zaradiť, keďže prišla v roku 2023, ale vzťahuje sa na rok 2022 a zároveň ide o opravný doklad? Z hľadiska zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) ju má právnická osoba zaradiť do roku 202 alebo do roku 2023?

Dotácie možno rozdeliť podľa účelu ich poskytnutia na dve základné skupiny, a to na investičné dotácie poskytované na obstaranie hmotného a nehmotného majetku a na neinvestičné dotácie na hospodársku činnosť poskytované na krytie bežných prevádzkových výdavkov (nákladov). Príspevok sa zaoberá dotáciami poskytnutými na obstaranie hmotného majetku u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a ich vplyvom na základ dane z príjmov právnickej osoby.

Pri vložení majetku do obchodného majetku sa tento musí najskôr na daňové účely oceniť, aby sa následne určila vstupná cena aj na účely odpisovania. Toto ocenenie je naviazané predovšetkým na spôsob nadobudnutia daného majetku. Napríklad v prípade, ak je majetok nadobudnutý kúpou, vstupnou cenou na daňové účely je jeho obstarávacia cena.

Základné princípy takejto transakcie a odvetvia, kde je populárna

Svet čoraz viac “znehmotnieva”. Podstatným je know-how a práca múdrych hláv. Keď sa povie “startup”, väčšinou je v spojení s “technologický”. Know-how, procesy, algoritmy… softvér. Dnes téma, o ktorej sa až tak veľmi podľa mňa nepíše – možno preto, že je to na prvý pohľad trochu sucharina, ale ak ju správne podchytíte, bude vaša firma vyzerať sexi a ušetrí veľa na daniach. Ako na aktivované náklady na vývoj vlastného softvéru v majetku firmy a následné oslobodenie od dane z príjmov z predaja (tzv. patent box)?

Slovenská spoločnosť uhradila v rokoch 2019-2020 za svojho obchodného partnera z tretej krajiny náklady na ubytovanie. V súčasnosti, po ukončení kontraktu prebieha rokovanie s agentom, ktorý obchod sprostredkoval. Prisľúbil, že sa bude podieľať 50 % na uvedených nákladoch, lebo neinformoval obchodného partnera, že v našej krajine nie je zvykom takéto náklady hradiť (čo v rokoch 2019-2020 odmietal). Náklady na ubytovanie v rokoch 2019 až 2020 boli zúčtované na pripočítateľnú položku, vrátane nenárokovanej DPH. Je možné výnos od agenta v roku 2021 nezdaniť a označiť ako odpočítateľnú položku? Alebo je výnos potrebné zdaniť bez ohľadu na minulosť (a zúčtovať na účet 648)? Ak by sa podobné náklady a výnosy účtovali v aktuálnom roku, výsledok by bol daňovo neutrálny. Je v tomto prípade podstatné, že ide o rôzne účtovné obdobia? Z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZDP") vyplýva, že pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia zisteného z riadne vedeného účtovníctva. Výsledok hospodárenia sa následne pre výpočet základu dane upravuje o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky v zmysle § 17 ods. 2 ZDP. Súčasné znenie zákona o dani z príjmov už nemá ustanovenie, že do základu dane sa nezahŕňa „príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňovník povinný účtovať“. Na základe uvedeného možno konštatovať, že jediná možnosť je podať v zmysle § 17 ods. 15 ZDP dodatočné daňové priznanie za roky 2019-2020, v ktorom slovenská spoločnosť zníži pôvodné pripočítateľné položky. Ak by išlo o pripočítateľné položky z roku 2021 a neskôr v tom istom roku sa dohodlo, že budú prefakturovné, zrejme by bolo správne zúčtovať zníženie nákladu a nie výnos, aby sme sa vyhli zdaneniu? Ak by sme podávali dodatočné daňové priznanie za r. 2019 a 2020, tiež by bolo potrebné neúčtovať o výnose ? Nemožno v danom prípade  využiť ust. § 17 ods. 3 písm. c zákona 595/2003 Z.z. podľa ktorého suma už zdanená u toho istého daňovníka sa nezahŕňa do základu dane, a súčasne využiť úpravy na opravy chýb minulých období?

Slovenská spoločnosť uhradila v rokoch 2019-2020 za svojho obchodného partnera z tretej krajiny náklady na ubytovanie. Bolo potrebné, aby sa jeho zástupcovia zúčastnili testov na výrobkoch, ktoré si objednal. V súčasnosti po ukončení kontraktu prebieha rokovanie s agentom, ktorý obchod sprostredkoval. Prisľúbil, že sa bude podieľať 50 % na uvedených nákladoch, lebo neinformoval obchodného partnera, že v našej krajine nie je zvykom takéto náklady hradiť (čo v rokoch 2019-2020 odmietal). Náklady na ubytovanie v rokoch 2019-2020 boli zúčtované na pripočítateľnú položku, vrátane nenárokovanej DPH. Je možné výnos od agenta v roku 2021 nezdaniť a označiť ako odpočítateľnú položku? Alebo je výnos potrebné zdaniť bez ohľadu na minulosť (a zúčtovať na účet 648)? Ak by sa podobné náklady a výnosy účtovali v aktuálnom roku, výsledok by bol daňovo neutrálny. Je v tomto prípade podstatné, že ide o rôzne účtovné obdobia?

Stav: Koproducent 1(ďalej ako K1) a koproducnet 2 (ďalej ako K2) uzavreli medzi sebou koprodukčnú zmluvu o vytvorení Audiovizuálneho diela /ďalej ako AVD). Zároveň K1 ako žiadateľ podpísal Zmluvu o poskytnutí dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu, na základe ktorej AVF refunduje 30 % vyúčtovaných oprávnených nákladov uznaných AVF. Vyúčtovanie predkladá žiadateľ v 3 častiach, t. j. K1 aj v mene K2 (auditované sú oprávnené náklady samostatne pre K1, samostatne auditované pre K2, predkladateľ žiadateľ). Vratky AVF posiela na účet žiadateľa, t. j. K1 jednou sumou A. Koprodukčné vklady: K1 finančná hotovosť. K2 finančná hotovosť Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – vlastný 1. Poskytnutá dotácia pre K1 a K2 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad B. Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – formou pôžičky od K1 2. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 ako splátku pôžičky , pre K1 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad 3. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 a použije ju na ďalšie financovanie AVD bez prísľubu vrátenia K2, ide o výnos, ktorý podlieha DPH (t.j. vystaví faktúru na vrátenú sumu y AVF + DPH) a podlieha dani z príjmu PO.

Od roku 2021 môže daňovník prvýkrát získať postavenie mikrodaňovníka. Aké daňové výhody pre daňovníka vyplývajú výlučne z tohto postavenia, uvádzame v nasledovnom príspevku.

S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa v § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) zaviedla znížená sadzba dane vo výške 15 % pre právnické osoby a fyzické osoby dosahujúce príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) po splnení zákonom určenej podmienky.

V rámci schvaľovania každoročných zmien v daňových zákonoch bola prijatá aj vládna novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ktorá bola publikované v Zbierke zákonov pod č. 416/2020 Z. z. a ktorá pre podnikateľskú verejnosť prináša s rôznou účinnosťou niekoľko dôležitých zmien.

Účtovné jednotky sú povinné účtovné prípady účtovať do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Na dodržanie tejto zásady slúžia účty časového rozlišovania nákladov a výnosov. Účtujú sa najmä pri zostavovaní účtovnej závierky.

Spoločnosť má zapísaný európsky dizajn, platnosť ktorého je do 04/2021. Žiadosť o predĺženie možno podať niekoľko mesiacov pred uplynutím platnosti. Ak Spoločnosť podá žiadosť, uhradí správny poplatok a náklady na právne zastúpenie už v roku 2020, do akého účtovného obdobia je správne tieto náklady zaúčtovať? Ako posúdiť vecné a časové hľadisko? Ide o náklady budúcich období alebo o náklad roku 2020? Platnosť dizajnu sa predlžuje o 5 rokov.