Web

Rýchlo sa rozvíjajúca oblasť elektronického obchodu je regulovaná právnymi predpismi Európskej únie a legislatívou jednotlivých členských štátov, vrátane Slovenska. Ak si teda chcete otvoriť e-shop, mali by ste si overiť vaše zákonné povinnosti a vyhnúť sa tak prípadným pokutám. Pozor, od 1. júla 2021 sú účinné nové pravidlá v zdaňovaní pre e-shopy.

Internetová resp. webová stránka je virtuálny priestor, ktorý sa používa v rámci celosvetovej siete Internet na reklamu a propagáciu účtovnej jednotky, jej činnosti, tovaru, služieb, prípadne na samotný predaj jej tovarov a služieb. Internetová stránka predstavuje priestor na pamäťovom úložisku vzdialeného počítača alebo servera, na ktorom je umiestnená.

Spoločnosť B si objedná zhotovenie internetovej stránky a e-shopu od spoločnosti A. Spoločnosť A (mikro účtovná jednotka) zabezpečuje registráciu domény a webhosting pre spoločnosť B prostredníctvom spoločnosti C. Na faktúre za registráciu od spoločnosti C je doména vymedzená na obdobie od 20. 4. 2016 – 19. 4. 2017 v sume 100 €. Následne spoločnosť A vystaví pre spoločnosť B faktúru za registráciu domény a webhosting od 20. 4. 2016 -  19. 4. 2017 v sume 120 € a ako ďalšiu položku samotné programovanie web stránky a e-shopu za 500 €. Otázky: 1. Ako sa bude postupovať v účtovníctve spoločnosti A v súvislosti s časovým rozlíšením pri došlej faktúre od spoločnosti C? Je potrebné účtovať na účtoch časového rozlíšenia? 2. Ako sa bude postupovať v účtovníctve spoločnosti A v súvislosti s časovým rozlíšením vystavenej faktúry pre spoločnosť B? Je potrebné účtovať na účtoch časového rozlíšenia? Aký by bol postup v prípade, že si spoločnosť B objedná dňa 20. 4. 2016 od spoločnosti A iba službu webhosting (ktorá realizuje registráciu domény a webhosting opäť prostredníctvom spoločnosti C) za obdobie  15. 10. 2015 – 14. 10. 2016? Technicky je to bežné, že sa spätne tieto veci bežne realizujú.

Som lekár a majiteľ webovej stránky, na ktorej, na základe zmluvy, poskytujem reklamné a marketingové služby aj na voľnopredajné prípravky (napr. výživové doplnky). Je farmaceutická firma, ktorá tieto produkty distribuuje, povinná zraziť z mojej faktúry zrážkovú daň? Ak áno, aké sú na to legislatívne dôvody?  Ak je jediným dôvodom to, že som lekár, uvažujem nad vytvorením novej s. r. o., ktorá mi zastreší takéto služby a dokonca aj poplatky pre moju lekársku s. r. o. Myslím si, že táto možnosť je úplne v súlade so zákonom, na druhej strane sa na tomto príklade v plnej nahote odhaľuje deravosť novely zákona o dani z príjmov a jej diskriminačný charakter pre pracovníkov v zdravotníctve.

Spoočnosť plánuje zakúpiť doménu (internetový portál) aj s jej obsahom. Obsahom su články, videá, majiteľom obsahu portálu je predávajúca spoločnosť. 1. Čo je v tomto prípade predmetom fakturácie? Čo má spoločnosť uviesť v texte faktúry, napr. prevod domény alebo prevod internetového portálu? 2. Ako ma predmetný prevod/nadobudnutie zaúčtovať v účtovníctve spoločnosti, ako kúpu nehmotného majetku? Koľko rokov treba portál odpisovat?

Spoločnosť začala vyvíjať/vytvárať internetovú aplikáciu, ktorú plánuje po dokonční spustiť verejnosti a využívať za účelom dosiahnutia zisku. Zatiaľ má iba náklady spojené s vývojom ako napr. zakúpenie domény, návrh a výroba videí, prezentácia, marketingová štruktúra, preklady do AJ, sprostredkovanie kúpy domény, grafické práce, loga, 50 % zo sumy za výrobu portálu - zyvyšných 50 % bude dofakturovaných. Ako má spoločnosť postupovať pri zaúčtovaní dodávok, môže ich účtovať priamo do nákladov v čase, kedy sú dodané a riadne vyfakturované?

Zdaniteľná osoba - príjemca služby z USA má prístup na web ku rôznym školeniam a znalostným databázam. Za tento prístup mu spoločnosť z USA fakturuje za službu prístup, zároveň mu chodia aj faktúry za konzultácie súvisiace so školeniami, ktoré zamestnanec absolvoval. Má zdaniteľná osoba  tieto poskytnuté služby z tretej krajiny zdaniť v zmysle § 69 ods. 3 v nadväznosti na § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.?

Pracujem v zdravotníckom zariadení - doteraz bol pristup na internet. Často sa stáva, že si musim niektoré veci pozrieť na internete. Je to praktické , nemusím mať na ambulancii odbornú knihovňu , v prípade potreby si informáciu nájdem na ambulancii. Zamestnávateľ zablokoval internet a dal k dispozícii cca 15 stránok.  Može zamestnávateľ v dnešnej dobe takto obmedzovať pristup k informáciam? Neviem si predstaviť ambulovať bez pristupu na internet, pre mna to znamená nosiť si svoj počítač do práce a tam ho používať. Kedže mi zamestnávateľ zakázal, respektíve znemožnil pristup na internet a tým aj k pristupu k informáciam, ktoré potrebujem, može mať výhrady voči tomu , že budem používať vlastný počítač na vyhladávanie týchto informácii?

Podnikateľ prijal faktúru od neplatiteľa DPH so sídlom vo Švajčiarsku, za reklamné (elektronické) služby. Faktúra bola vystavená za dodanie webovej stránky, kde má firma podnikateľa prezentáciu svojich výrobkov. Dodávateľ udáva len, celú sumu v eurách a informáciu, že je neplatiteľ DPH. Iné údaje tam nie sú. Týka sa slovenského podnikateľa ako platiteľa DPH v tuzemsku samozdanenie tejto poskytnutej služby podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a následný nárok na odpočítanie DPH? Alebo sa táto služba, poskytnutá dodávateľom mimo EÚ do daňového priznania neuvádza? Ak áno, čo s DPH, bude pre podnikateľa daňovým výdavkom pri účtovaní?        

V  úvodnej časti článku sme rozoberali súvislosti s nakladaním s webovými stránkami z účtovného hľadiska. V druhej časti nadväzujeme na konkrétne príklady a pokračujeme ďalším príkladom.

Medzi webové stránky, o ktorých by účtovná jednotka mala účtovať ako o súčasti dlhodobého nehmotného majetku v položke softvér, okrem tých webových stránok, na ktoré nadobudla iba právo používať ich, môžeme okrem iných zaradiť aj internetový obchod, reklamný portál, katalóg firiem, aukčný portál, rezervačný portál, inzertné portály a iné.

V prvom článku v čísle 7-8/2012 sme si vysvetlili podstatu webovej stránky z pohľadu účtovníctva a práva. V zmysle našich predchádzajúcich úvah je možné konštatovať, že webové stránky sú čoraz dôležitejším nástrojom, ktorý firmy využívajú na vlastnú propagáciu, marketing a obchodovanie.

Ak zámerom pre vytvorenie webovej stránky nie je vlastná propagácia, ale predaj reklamného priestoru a webová stránka je schopná z tohto predaja generovať výnosy, ktoré prevýšia náklady na vytvorenie takejto webovej stránky, je možné takúto internetovú stránku vykázať ako nehmotný majetok.