Ak zámerom pre vytvorenie webovej stránky nie je vlastná propagácia, ale predaj reklamného priestoru a webová stránka je schopná z tohto predaja generovať výnosy, ktoré prevýšia náklady na vytvorenie takejto webovej stránky, je možné takúto internetovú stránku vykázať ako nehmotný majetok.
Web je názov pre sieť webových stránok – www (world wide web) – založenú na protokole http, ktorý prepája hypertextové dokumenty v rámci pripojených počítačov. Od 90. rokov minulého storočia až do súčasnosti rástol význam webu a nových technológií exponenciálnym tempom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na niektoré novovznikajúce predmety práv duševného vlastníctva, ako aj na novodobé možnosti porušovania práv k nim. Podľa M. Návrata ide predovšetkým o novovznikajúce imateriálne (nehmotné) predmety v oblasti informačných technológií, ako sú napr. rôzne počítačové programy, domény, databázy, či topografie polovodičových výrobkov. Nové predmety práv duševného vlastníctva zároveň so sebou prinášajú celý rad problémov, a to nielen právnych, ale aj účtovných a daňových. Z právnych problémov možno spomenúť najmä porušovanie práv duševného vlastníctva pomocou nových technických prostriedkov, ako sú reprografia, digitálne zariadenia a internet, ktoré umožňujú pirátske kopírovanie a rozširovanie predmetov výlučných práv duševného vlastníctva (pozri: Návrat M., zbierka monografií: Švidroň J., Právo duševného vlastníctva v informačnej spoločnosti a v systéme práva: Počítačový program, databáza a doménové meno v práve duševného vlastníctva, vydavateľstvo VEDA, Bratislava 2009, str. 288).
Spoločenská a ekonomická dôležitosť webu spočíva predovšetkým v jeho charaktere najprogresívnejšie a najrýchlejšie sa vyvíjajúceho komunikačného média na svete. V súčasnosti však web nepredstavuje len prostriedok komunikácie, ale aj prostriedok ekonomickej výmeny, presnejšie výmeny rôznych hmotných a nehmotných statkov. Čoraz častejšie je možné stretnúť sa s názorom, že v tomto ohľade prestáva byť web len prostriedkom, ale stáva sa relevantným predmetom ekonomických záujmov subjektov pôsobiacich na trhu. Z tohto pohľadu sa web stáva čoraz populárnejším nástrojom na dosahovanie zisku.
Skutočnosť, že na webe v dnešnej dobe prebieha čulá ekonomická výmena, je príčinou, že časť existujúcich právnych a ekonomických vzťahov medzi ekonomickými subjektmi prebieha virtuálne. Je teda možné povedať, že web dnes predstavuje skutočný a relevantný trh, ktorý je predmetom regulácie záväzných normatívnych systémov (práva a účtovnej legislatívy).
Špecifikom práv duševného vlastníctva (čiže nehmotného majetku), v porovnaní s akýmkoľvek hmotným majetkom, je tzv. ubiquita čo podľa J. Donáta znamená, že nehmotný majetok môže byť používaný bez ujmy na svojej podstate kedykoľvek a neobmedzeným počtom subjektov, čo v prípade hmotného majetku nie je možné (pozri: Donát, J., zbierka monografií: Maisner M. a kol., Základy softwarového práva: Ochrana software, vydavateľstvo Wolters Kluwer ČR, Praha 2011, str. 5).Oproti tradičným známym predmetom práva duševného vlastníctva má web ďalšie špecifikum, a to je najmä problém teritoriality.
V dôsledku špecifického charakteru webu, ktorým je predovšetkým jeho neuchopiteľnosť a technická zložitosť, problémom naďalej zostáva nejednotná regulácia webu z pohľadu účtovníctva a práva. Aj napriek vzniku nových oblastí práva, ako je napríklad právo informačných technológií, nemožno v najbližšej dobe očakávať jednotnú kódexovú úpravu tejto problematiky, teda takú, ktorá by zodpovedala jednotnej úprave civilných vzťahov v rámci Občianskeho zákonníka. V súčasnosti je možné hovoriť skôr o nekoncentrovanej úprave, ktorá je dôsledkom postupných reakcií zákonodarcu na tento nový spoločenský jav, pričom v mnohých prípadoch je nevyhnutné použiť interpretačné metódy analógie. Takáto aplikácia platného práva však môže spôsobiť, že v systéme práva nenájdeme pravidlo, ktoré by daný právny problém riešilo.
Web a jeho základný stavebný prvok – webová stránka
Webová (internetová) stránka alebo tiež webová prezentácia je virtuálny priestor, ktorý firmy využívajú na propagáciu, rozširovanie zákazníckej základne a zhodnocovanie vlastného kapitálu v rámci celosvetovej siete Internet. Virtuálnosť webovej stránky spočíva v tom, že jej existenciu v podstate nie je možné uchopiť inak ako len jej vnímaním alebo priamou interakciou so serverom, na ktorom je táto webová stránka uložená. Webová stránka v podstate predstavuje záznam na pamäťovom úložisku počítača alebo servera, na ktorom webová stránka pracuje. Jednotlivé technologické elementy webovej stránky však môžu byť uložené na rôznych počítačoch, ktoré sa nachádzajú na rôznych miestach vo svete. Napríklad prevádzkovateľ webovej stránky má všetky obrázky, ktoré sa na nej nachádzajú, uložené na serveri poskytovateľa úložného priestoru (databázy obrázkov a fotografií) a tento server sa nachádza na inom kontinente ako server prevádzkovateľa webovej stránky. Rovnako tak rôzne časti zdrojového kódu webovej stránky sa môžu nachádzať a spúšťať na rôznych miestach planéty a pritom zdanlivo tvoria jednotný celok.
Slovenský právny poriadok pojem webová alebo internetová stránka nedefinuje. Tento pojem sa však vyskytuje v mnohých zákonných a podzákonných predpisoch a ako pojem má svoje miesto v predpisoch súkromného, ako aj verejného práva. V slovenskej legislatíve prevažuje právna regulácia webových stránok prostredníctvom kogentných noriem, menej sa problematika webových stránok vyskytuje v oblasti záväzkových vzťahov. Legislatíva SR sa v oblasti webových stránok zameriava najmä na povinnosti ukladané subjektom práva v súvislosti s existujúcou webovou stránkou a zároveň upravuje plnenie niektorých povinností prostredníctvom webovej stránky pre subjekty práva a štátne orgány.
V tejto súvislosti upozorňujeme na povinnosť podnikateľa podľa ustanovenia § 3a ods. 3 Obchodného zákonníka na svojej internetovej stránke uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby, identifikačné číslo a označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu (ak ide o podnikateľa zapísaného v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov). Významnou je v tejto súvislosti novinka v oblasti informačnej povinnosti predstavenstva akciovej spoločnosti vychádzajúc z ustanovenia § 180 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého môže predstavenstvo akciovej spoločnosti, pri poskytovaní informácií a vysvetlení súvisiacich s predmetom rokovania valného zhromaždenia, odkázať akcionára vo svojej písomnej informácii alebo v odpovedi priamo na rokovaní valného zhromaždenia na internetovú stránku spoločnosti, ak ju má zriadenú, ako aj povinnosť akciovej spoločnosti na svojich internetových stránkach zverejňovať niektoré údaje a pozvánku na valné zhromaždenie spoločnosti, a to najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia (§184a ods. 2 Obchodného zákonníka). Akciová spoločnosť zároveň uverejní výsledky hlasovania na valnom zhromaždení na svojej internetovej stránke, ak ju má zriadenú (§ 188 ods. 5 Obchodného zákonníka).
Čo sa týka úpravy plnenia niektorých povinností prostredníctvom webovej stránky pre subjekty práva a štátne orgány, v tejto súvislosti je potrebné spomenúť možnosť podávania elektronických návrhov na Obchodný register, podávania žalôb, ako aj možnosť podávania elektronických daňových priznaní. V zmysle § 38 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“) je elektronické podanie daňového priznania rovnocenné s daňovým priznaním podaným v papierovej forme len vtedy, ak je daňové priznanie podané elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Webová stránka v legislatíve SR
Dosiaľ slovenský zákonodarca nepristúpil k definícii pojmu webová stránka a vychádza z jeho všeobecného chápania. Webové stránky nie sú osobitne vymedzené ani v účtovnej, prípadne daňovej legislatíve SR. Z pohľadu práva je teda nutné k webovej stránke pristupovať predovšetkým ako k iným predmetom právnych vzťahov. V zmysle ustanovenia § 1 Občianskeho zákonníka upravuje Občiansky zákonník majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Občiansky zákonník upravuje aj právne vzťahy z duševného vlastníctva, ak tieto vzťahy neupravujú iné zákony (napr. zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v z. n. p., ďalej len „autorský zákon“).
V dôsledku absentujúcej právnej úpravy nie je možné webovú stránku jednoznačne definovať z pohľadu webovej stránky ako predmetu právnych vzťahov. Z tohto dôvodu je potrebné použiť definíciu predmetu občianskoprávnych vzťahov tak, ako ho definuje Občiansky zákonník. Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú predmetom občianskoprávnych vzťahov veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
Pokiaľ ide o pojem vec Občiansky zákonník pojem vec ďalej nedefinuje. Pri chápaní pojmu vec však teória práva vychádza z dvoch základných pojmových znakov veci, ktorými sú jej ovládateľnosť a zároveň použiteľnosť pre potreby ľudí. Je nesporné, že webovú stránku je možné ovládať (prostredníctvom príkazov v počítačovom programe) a taktiež je nesporné, že ide o vec použiteľnú pre potreby ľudí. Na druhej strane však Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 119 ods. 1 pojem veci bližšie definuje ako veci hnuteľné alebo nehnuteľné, pričom nehnuteľnými vecami sa rozumejú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Zdalo by sa preto, že aj webová stránka, ktorá v podstate fyzicky existuje, pretože je ju možné fyzicky zaznamenať prostredníctvom binárneho kódu ako sériu elektromagnetických záznamov, napĺňa znaky pojmu hnuteľná vec v právnom zmysle (pozri bližšie: David Sehnálek: Doménové jméno – věc?: http://www.itpravo.cz/index.shtml?x=132115). Pokiaľ ide napríklad o domény, Svetová organizácia duševného vlastníctva, práve naopak, nezdieľa názor, že ide o hnuteľnú vec. V zmysle uvedeného preto zastávame názor, že webová stránka nespĺňa definičné znaky veci tak, ako to predpokladá právna teória. Rovnako tak sme toho názoru, že webovú stránku, na rozdiel od domén, nie je možné označiť za subjektívne právo, nakoľko nenapĺňa definíciu subjektívneho práva (nároku), ale sama webová stránka je predmetom právnych a ekonomických vzťahov (práv a nárokov) medzi subjektmi práva.O subjektívnych právach je však možné hovoriť vo vzťahu k jednotlivým elementom webovej stránky – k doméne, na ktorej je webová stránka umiestnená, k autorským dielam nachádzajúcim sa na webovej stránke, ako sú napríklad texty, obrázky, fotografie a databázy, ďalej k právam duševného vlastníctva – obchodným menám, ochranným známkam, označeniam a dizajnom a pod.
Z vyššie uvedených predpokladov zastávame názor, že webovú stránku je možné označiť skôr za inú majetkovú hodnotu, aj keď aj v tomto ohľade, vzhľadom na jej špecifickú technologickú povahu, pripúšťame odbornú diskusiu. Pokiaľ ide o iné majetkové hodnoty, sú nimi predovšetkým všetky hodnoty, ktoré sú oceniteľné peniazmi a ktoré zároveň nie sú vecami alebo právami (pozri bližšie: Švestka J., Občanský zákonník I. § 1 až 459, Komentár, Nakladateľstvo C.H.BECK: Praha, 2. vydanie 2009, str. 642). Je síce nesporné, že webové stránky majú pre svojich majiteľov ekonomickú hodnotu, no prikláňame sa k názoru, že nejde o veci, ani práva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 118 Občianskeho zákonníka.
Autorskoprávne aspekty webových stránok
Podľa ust. § 7 ods. 1 autorského zákona je predmetom autorského práva literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Zákon následne stanovuje demonštratívny výpočet typov a druhov diel, ktoré sú predmetom regulácie autorského zákona, a ktorým sa poskytuje ochrana v zmysle autorského práva. Predmetom autorského práva je aj súborné dielo, najmä zborník, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava alebo iná databáza, ak je súborom nezávislých diel alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora.Autorský zákon poskytuje ochranu tej skupine občianskoprávnych vzťahov, ktoré súhrnne nazývame nehmotnými statkami a ktoré právo ozna