Základ dane

V tomto článku sa zameriame na problematiku zdaňovania príjmov z činnosti športovcov a športových odborníkov podľa platnej právnej úpravy od roku 2024. Rozoberieme aktuálne platnú legislatívu, najmä zákon č. 440/2015 Z. z. o športe v z. n. p. (ďalej len "zákon o športe") a jeho nadväznosť na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), a praktické aspekty ich aplikácie. Detailne sa pozrieme na rôzne formy príjmov športovcov, vrátane príjmov zo závislej činnosti, príjmov samostatne zárobkovo činných osôb, a zmluvných vzťahov medzi športovcami a športovými organizáciami.

V marci 2024 daňovník podal oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2023 do 30. 9. 2024 z dôvodu dosahovania príjmov zo zdrojov v zahraničí. Po získaní všetkých potrebných podkladov k vypracovaniu daňového priznania však daňovník zistil, že jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2023 nepresiahli sumu 2 461,41 €, a teda mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2023. Mal aj napriek tomu povinnosť podať daňové priznanie, keďže bolo podané oznámenie o predĺžení lehoty na jeho podanie?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa bezodplatného dodania tovaru (tepla) a určenia základu dane - C-207/23 - Finanzamt X.

Ak v súvislosti s poskytnutím služby vznikajú iné náklady, napr. amortizácia a podobne, zahŕňajú sa tieto náklady do jedného základu dane spolu s dodaním služby a podliehajú rovnakému daňovému režimu ako dodanie služby? Je toto tvrdenie správne?

Zaměstnavatel (1 zaměstnanec) tvoří sociální fond ve výši povinného přídělu 0,6% z hrubé mzdy každý měsíc. Zaměstnavatel poskytuje aktuálně zaměstnanci stravenky ve výši 8,3 € za den, 55 % 4,57 € si uplatňuje zaměstnavatel jako denní daňovou položku, 3,73 €/den odečítá z čisté mzdy zaměstnanci a účtuje interním dokladem 331/213. Dotaz je, zda by se uvedená denní částka stravenky, kterou odečítá firma zaměstnanci ve výši 45 % z hodnoty stravenky dala zúčtovat jako příspěvek ze sociálního fondu zaměstnanci? Konkrétně by to znamenalo, že by se hodnota 45 % ze stravenky již neodečítala zaměstnanci z čisté mzdy. Pouze by se interním dokladem zaúčtovala měsíční částka na účty 472/213. Zaměstnanec by si na stravné nic nepřispíval, vše by za něj platil až do vyčerpání fondu zaměstnavatel. Je takováto varianta možná? A ještě dotaz, pokud je to takto možné a v pořádku, jedná se o nezdanitelnou částku jak na straně zaměstnance, tak zaměstnavatele, je to tak správně? K žádnému navýšení o daň a sociální a zdravotní odvody pojistného zde nedojde?

FO nepodnikateľ nadobudla nehnuteľnosť v troch častiach: 60 % nehnuteľnosti dedením v marci roka 2018, 20 % nehnuteľnosti kúpou v júli roka 2020, 20 % nehnuteľnosti rozhodnutím súdu vo februári 2024. Fyzická osoba sa chystá v októbri roka 2024 túto nehnuteľnosť predať. V prvom prípade teda FO spĺňa podmienky pre oslobodenie od dane z príjmu a v prípadoch 2 a 3 nie, keďže neprešlo 5 rokov od týchto nadobudnutí. Je potrebné pri predaji nehnuteľnosti posudzovať možnosť oslobodenia od dane z príjmu za každý z predošlých troch bodov samostatne, a teda vyčísliť prípadný základ dane pre každý spôsob nadobudnutia samostatne? Alebo sa pri predaji bude nadobudnutie nehnuteľnosti posudzovať ako celok, napríklad dátumom poslednej časti nadobudnutia?

V príspevku sa zaoberáme otázkami v súvislosti s transakciami uskutočnenými akciovou spoločnosťou, s ohľadom na príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") a smernice Rady  2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH").

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C-241/23 "P." zaoberal otázkou určenia základu dane pri vklade nehnuteľností do základného imania obchodnej spoločnosti výmenou za akcie tejto spoločnosti - konkrétne, či sa základ dane má určiť na základe nominálnej hodnoty týchto akcií, ak sa zmluvné strany dohodli, že protihodnotou za vklad do základného imania bude emisná hodnota týchto akcií.

Sme slovenský platiteľ dane z pridanej hodnoty. Českým platiteľom DPH nám bola vyfakturovaná "cestovní služba podle § 89 zákona o dani z přidané hodnoty" za účasť na kongrese v Poľsku. Sadzba DPH uvedená na faktúre je 0 %, DPH je 0 Kč. Vniká nám daňová povinnosť k DPH z tejto služby na Slovensku alebo v Českej republike?

Hlavné mesto vyrubuje komunálny odpad rozhodnutím podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) komunálny odpad ďalej refakturuje nájomníkom. Má tento platiteľ DPH uvádzať na faktúre pre nájomníkov sumu s DPH alebo bez DPH?

Nezdaniteľné časti základu dane ovplyvňujú výpočet daňovej povinnosti každej fyzickej osoby (FO), pričom pri ich uplatňovaní sa berie do úvahy, aké príjmy daňovník (FO) dosahuje. Vo všeobecnosti platí, že nezdaniteľné časti základu dane (ďalej iba "NČZD") podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") si môže uplatniť iba daňovník (FO), ktorý dosahuje aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. V prípade ich kombinácie sa NČZD prednostne odpočítavajú od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP.

Základom dane na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželského partnera je upravená je § 11 ods. 3 až 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku alebo na manžela možno uplatniť až po uplynutí zdaňovacieho obdobia a v prípade, že podmienky na jej uplatnenie neboli splnené na začiatku každého kalendárneho mesiaca daného roka, daňovníkovi vznikne nárok len na pomernú časť, a to vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené všetky podmienky na jej uplatnenie.

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku okrem prípadu uvedeného v § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve"). Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, vedie účtovníctvo počas doby, keď podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. V príspevku sa venujeme právnickým osobám.

Možnosť uplatniť odpočet nákladov alebo výdavkov na výskum a vývoj je predovšetkým podmienená posúdením, či v danom prípade skutočne ide o výskumno-vývojové činnosti. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") definíciu pojmov výskum a vývoj neobsahuje. Vymedzenie týchto pojmov možno nájsť v zákone č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 172/2005 Z.z.").

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"), platný v Slovenskej republike, aktuálne upravuje základnú sadzbu DPH na tovary a služby vo výške 20 % zo základu dane. Ďalej upravuje, že na týmto zákonom taxatívne vymedzené tovary a služby, sa uplatňuje znížená sadzba dane. Zákon o DPH aktuálne definuje dve znížené sadzby dane, a to 5 % a 10 % zo základu dane.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C-606/22 "B. sp. z o.o." zaoberal otázkou možnosti opravy nesprávnej (vyššej) sadzby DPH a vrátenia daňového preplatku v situácii, keď dodávateľ nevyhotovil opravnú faktúru z dôvodu, že pri dodaní tovaru alebo služby nevyhotovil faktúru, ale zákazníkovi vydal pokladničný doklad z elektronickej registračnej pokladnice podľa vnútroštátneho predpisu.

Sociálny fond je nástrojom realizácie sociálnej politiky zamestnávateľa a jedným zo zdrojov jej financovania. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde v z. n. p. (ďalej len "zákon o SF"). Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo upraví vo vnútornom predpise, ak u neho nepôsobí odborová organizácia. Tvorbu sociálneho fondu a predovšetkým poskytovanie príspevkov zo sociálneho fondu je nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP").

Na základe ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba "zákon o športe") sa zmluvou o sponzorstve v športe sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie (ďalej iba "sponzorské") športovcovi, športovému odborníkovi alebo športovej organizácii, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie (ďalej len "sponzorovaný"), a sponzorovaný sa zaväzuje využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Tiež platí, že ak sú sponzorovaným športovec alebo športový odborník, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie, cieľom sponzorského nesmie byť ich mzda alebo odmena za vykonávanie športu alebo inej športovej činnosti, ani úhrada nákladov na ich osobnú potrebu nesúvisiacich s vykonávaním ich športovej činnosti.

Matka dvoch detí je zamestnaná a poberá daňový bonus. Požiadala svojho zamestnávateľa o zúčtovanie dane, ktoré zamestnávateľ už vykonal. Z Potvrdenia, ktoré dostala však zistila, že jej príjem nepostačuje na uplatnenie maximálneho daňového bonusu na deti. Preto si chce podať daňové priznanie typu A, aby mohla uplatniť aj manželov základ dane podľa § 33 odst. 8. Manžel je SZČO a oznámil správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania do 30. 6. 2024. Manželka do konca marca teda nebude poznať manželov základ dane. Ako má postupovať, keď nemá všetky údaje na podanie opravného priznania? Môže aj ona oznámiť správcovi dane predĺženie lehoty na podanie priznania, hoci už jej zúčtovanie dane vykonal zamestnávateľ? Alebo má podať dodatočné priznanie vtedy, keď bude poznať manželov základ dane? Hrozí jej za dodatočné priznanie sankcia?