JUDr. Filip Richter

V predošlých dvoch častiach článku sme predstavili, z kvantitatívneho hľadiska, najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša zákon č. 102/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH"), pričom všetky z nich nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025.

Po predstavení novozavádzaných osobitných úprav pre malé podniky domácich a zahraničných osôb v ustanoveniach § 68e až § 68g, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025, sa v poradí druhej časti článku k novele zákona o DPH zameriame práve na registračné ustanovenia. 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH") bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený až 12. januára 2024 a bolo mu pridelené číslo parlamentnej tlače 130, hoci Ministerstvo financií Slovenskej republiky začalo s prípravou predmetnej novely zákona o DPH ešte na začiatku roka 2023.

Rok 2004 predstavoval pre Slovenskú republiku, okrem iného, z hľadiska právnej úpravy dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") významný medzník, a to vďaka vstupu Slovenska do EÚ. Slovenská republika sa vstupom do EÚ zaviazala rešpektovať a podporovať hodnoty, na ktorých je EÚ založená, pričom sa zároveň rozšíril rámec právnych noriem, ktoré sa stali pre SR záväznými.

Daň z pridanej hodnoty je všeobecnou nepriamou daňou zo spotreby, ktorá je navyše na úrovni EÚ harmonizovaná, a teda jej právny základ vychádza z práva EÚ. Konkrétne ide o smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 347 11.12.2006, s. 1) v platnom znení (ďalej len „smernica o DPH“).

V nadväznosti na prvý článok, zverejnený v predošlom čísle 11/2022, ktorý bol venovaný zmenám v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) zameraným na registráciu pre daň, opravu základu dane a opravu odpočítanej dane, predmetom tohto článku budú všetky ostatné legislatívne zmeny, navrhované vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „novela zákona o DPH)“. Ešte než prejdeme k samotnej kategorizácii navrhovaných zmien, na úvod je nevyhnutné dodať, že návrh novely zákona o DPH sa v rámci legislatívneho procesu pomerne dlhú dobu nachádzal v štádiu druhého čítania v Národnej rade SR, a to z dôvodu, že zákonodarný orgán jeho prerokovanie viackrát presunul. Aj napriek politicky napätej situácii bola novela zákona o DPH dňa 6. decembra 2022 úspešne prerokovaná a zároveň aj schválená.

Dvadsiateho šiesteho augusta 2022 bol do Národnej rady SR doručený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len novela zákona o DPH). Novela zákona o DPH s číslom parlamentnej tlače 1122 bola ďalej prerokovaná v Národnej rade SR v prvom čítaní, pričom následne jej uznesením Výboru Národnej rady SR pre rozpočet a financie z 13. októbra 2022 a uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR z 13. októbra 2022 bol udelený súhlas a bola odporučená na schválenie spolu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Novelou zákona o DPH sa okrem legislatívno-technických úprav zavádzajú úplne nové mechanizmy a inštitúty, pričom zároveň dochádza k úprave doposiaľ platných a účinných ustanovení. Vzhľadom na širší rozsah novely zákona o DPH bude výklad k zavádzaným zmenám rozdelený do dvoch samostatných článkov.

Z ustanovenia čl. 11 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347 11. 12. 2006) v platnom znení (ďalej len „smernica o spoločnom systéme DPH“) pramení pre členské štáty možnosť, aby po porade s Výborom pre DPH považovali za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území toho istého členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami.

Inštitút podvodu na dani z pridanej hodnoty je predmetom rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ už po značne dlhú dobu, čo je bezpochyby jedným z dôvodov, prečo mu je už niekoľko rokov venovaná rozsiahla pozornosť zo strany justície, ale aj akademickej a odbornej verejnosti z domáceho i zahraničného prostredia. Dňa 14. apríla 2021 bolo vydané uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-108/20, HR proti Finanzamt Wilmersdorf, v ktorom sa Súdny dvor EÚ opäť zaoberal prípadom, ktorého skutkové okolnosti sa týkali podvodu na DPH. Predmetom tohto článku bude zosumarizovanie predmetného sporu spolu s vyslovenými závermi, ktoré Súdny dvor EÚ judikoval v uvedenom uznesení s odkazom na predošlú relevantnú judikatúru.

Dňa 12. novembra 2021 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásený zákon č. 408/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“). Ako už vyplýva z nadpisu, v tomto článku bude venovaná pozornosť zákonu č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ktorý bol na základe novely spolu s ďalšími právnymi predpismi predmetom zmien a doplnení.

Národná rada Slovenskej republiky na svojej 48. schôdzi dňa 27. októbra 2021 prerokovala a zároveň schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok), ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Súčasťou dotknutého novelizačného právneho predpisu je, okrem iného, aj článok V, obsahujúci návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).