Inštitút podvodu na dani z pridanej hodnoty je predmetom rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ už po značne dlhú dobu, čo je bezpochyby jedným z dôvodov, prečo mu je už niekoľko rokov venovaná rozsiahla pozornosť zo strany justície, ale aj akademickej a odbornej verejnosti z domáceho i zahraničného prostredia. Dňa 14. apríla 2021 bolo vydané uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-108/20, HR proti Finanzamt Wilmersdorf, v ktorom sa Súdny dvor EÚ opäť zaoberal prípadom, ktorého skutkové okolnosti sa týkali podvodu na DPH. Predmetom tohto článku bude zosumarizovanie predmetného sporu spolu s vyslovenými závermi, ktoré Súdny dvor EÚ judikoval v uvedenom uznesení s odkazom na predošlú relevantnú judikatúru.
Súdny dvor EÚ v sporoch v rámci prejudiciálneho konania štandardne rozhoduje rozsudkom, no nie je vylúčená ani forma odôvodneného uznesenia, ktorá bola evidentne zvolená aj v tomto prípade. Súdny dvor EÚ podľa čl. 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora (Ú.v. EÚ L 265, 29.09.2012, s. 1 - 42) rozhoduje odôvodneným uznesením v zásade vtedy, ak položená prejudiciálna otázka je rovnaká ako otázka, o ktorej Súdny dvor EÚ už v minulosti rozhodol, prípadne vtedy, ak odpoveď na položenú otázku nevyvoláva žiadne rozumné pochybnosti alebo ak môže byť odpoveď na túto otázku jasne vyvodená z judikatúry Súdneho dvora EÚ.
Ako sme už zvýraznili hneď v úvode článku, podvod na DPH nepredstavuje nový inštitút, a teda je zrejmé, že k nemu existuje niekoľkopočetná judikatúra Súdneho dvora EÚ, z ktorej vyplývajú mnohé relevantné závery. V tejto súvislosti bolo možné očakávať, že Súdny dvor EÚ začne s vydávaním odôvodnených uznesení, keďže sa predmetnou problematikou už v minulosti zaoberal vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-108/20 HR proti Finanzamt Wilmersdorf ale nie je prvým uznesením, ktoré sa zameriava na problematiku podvodu v oblasti DPH, keďže ešte v priebehu roka 2020 bolo vydané významné uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19, Vikingo Fővállalkozó Kft. proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága.
Predmet sporu
Pani HR v spolupráci so svojím manželom v priebehu rokov 2009 a 2010 prevádzkovala veľkoobchod s nápojmi. V daňových priznaniach k DPH si za tieto roky uplatnila odpočítanie dane z DPH zaplatenej na vstupe na základe faktúr, ktoré pre pani HR vystavila obchodná spoločnosť P GmbH vo výške 993 164 € za rok 2009 a vo výške 108 417,87 € za rok 2010 za dodávky nápojov, ktoré sa aj reálne uskutočnili. Obchodná spoločnosť P GmbH teda skutočne dodala pani HR nápoje uvedené