V príspevku sa autorky zamerali na bližšie vysvetlenie zmien niektorých ustanovení zákona o dani z príjmov, ktoré nastali po uvedení do platnosti novely spomínaného zákona.
Hlavným zmenám, ktoré vyplynuli z novely zákona č. 504/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa venujeme v nasledovnom texte.
I. Fyzické osoby
Zamestnanecká opcia a akcia [ust. § 5 ods. 3 písm. b) a § 52h ods. 1 ZDP]
Zamestnávateľ môže poskytnúť svojim zamestnancom zamestnanecké opcie, ktorými garantuje cenu zamestnaneckých akcií. Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) je zamestnaneckou opciou opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou, ktorú nemožno scudziť. ZDP už neustanovuje „deň realizovateľnosti opcie“, t. j. deň, keď možno po prvýkrát zamestnaneckú opciu realizovať („vymeniť“) za zamestnaneckú akciu, ale ustanovuje termín zdanenia príjmu až v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie. Tento postup sa podľa prechodného ustanovenia §52 h ods. 1 ZDP prvýkrát použije na zamestnaneckú opciu poskytnutú zamestnávateľom zamestnancovi po 31. decembri 2009 na nákup zamestnaneckej akcie.
Príspevok na stravovanie [ust. § 5 ods. 7 písm. b) ZDP]
Podľa § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ však podľa cit. ustanovenia Zákonníka práce poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v zákonom ustanovenej sume v prípade, ak jeho povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak nemôže zabezpečiť stravovanie alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
Do nadobudnutia účinnosti novely ZDP bola od dane oslobodená len hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov. S účinnosťou od 1. 1. 2010 bude od dane oslobodený aj príspevok na stravovanie poskytovaný podľa Zákonníka práce ale len v prípade, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si, že je potrebné mať na účely oslobodeného príspevku na stravovanie potvrdenie od lekára-špecialistu.
Zahraničné povinné poistné platené zamestnávateľom
V súčasnosti je pre zamestnanca od dane oslobodené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu (ďalej len „poistné a príspevky“), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca. Z dôvodu právnej istoty sa spresnilo ustanovenie § 5 ods. 7 písm. e) ZDP tak, aby bolo jasné, že oslobodené od dane sú pre zamestnanca aj sumy poistného a príspevkov na zahraničné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca.
Náhrada za stratu na zárobku
Pôvodné znenie písmena j) v § 5 ods. 7 ZDP sa zmenilo z dôvodu úpravy vykonanej v zdaňovaní zamestnaneckej akcie [§ 5 ods. 3 písm. b) ZDP] a nahrádza sa novým znením, ktoré oslobodzuje od dane náhradu za stratu na zárobku vyplatenú zamestnancovi podľa osobitného predpisu, ak sa táto náhrada vypočíta a vyplatí z priemerného mesačného čistého zárobku tohto zamestnanca. Ak sa táto náhrada za stratu na zárobku vypočíta a vyplatí z priemerného mesačného hrubého zárobku zamestnanca, potom sa takáto náhrada u zamestnanca zdaní podľa § 43 ods. 3 písm. m) ZDP daňou vyberanou zrážkou a podľa § 43 ods. 6 ZDP bude takto vybraná daň považovaná za vysporiadanú. Ide o náhradu za stratu na zárobku (tzv. svedočné), ktorá je vyplácaná podľa § 72 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v z. n. p. Podľa vyhlášky č. 450/2009 Z. z., ktorou sa vyššie uvedená vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR upravuje, s účinnosťou od 1. 1. 2010 stratu na zárobku osoby zúčastnenej na konaní, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, vypočíta súd z priemerného čistého zárobku zisteného podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákonník práce. Výšku priemerného čistého hodinového zárobku preukazuje osoba zúčastnená na konaní potvrdením svojho zamestnávateľa. Z uvedeného vyplýva, že nadobudnutím účinnosti vyhlášky č. 450/2009 Z. z. sa ustanovenie § 43 ods. 3 písm. m) ZDP stane obsolentným (nepotrebným, nepoužívaným, zbytočným).
Podanie daňového priznania po skončení podnikania (ust. § 32 ods. 12 ZDP)
Navrhovanou úpravou má daňovník možnosť vysporiadania daňovej povinnosti podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 6 ZDP). Ide o situáciu, ak tento daňovník až po skončení podnikania dodatočne prijal zdaniteľné príjmy súvisiace s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou alebo zaplatil výdavky, súvisiace s touto činnosťou, ktoré by boli uznané za daňové výdavky. O tieto prijaté alebo zaplatené sumy, v dodatočnom daňovom priznaní zvýši zdaniteľné príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Postup vyplývajúci z tohto ustanovenia sa môže uplatniť aj pri iných príjmoch fyzickej osoby, okrem príjmov podľa § 5 ZDP. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, správca dane neuplatní sankčný postih podľa zákona č. 511/2001 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p.(ďalej len „zákon o správe daní“) (Pozn.: Takto je možné postupovať aj v prípade, ak daňovník príjmy, ktoré zahrnul do základu dane, vráti.)
Minimálna mzda
Úprava ust. § 33 ods. 1 a 8, § 35 ods. 5, § 37 ods. 2 písm. c) ZDP znamená len technickú úpravu (spresnenie) dikcie ZDP. Nadobudnutím účinnosti nového zákona o minimálnej mzde (zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p.) sa minimálna mzda určuje na obdobie od 1. januára do 31. decembra vo výške nezohľadňujúcej zdravotný stav alebo vek zamestnanca. Z uvedeného dôvodu