Stanovenie plánovanej hladiny významnosti a tolerovateľnej chyby sa vykonáva v etape predbežných plánovacích postupov, ešte pred vykonaním samotných audítorských testov. Audítor určí audítorskú významnosť po poznaní podnikania klienta a tiež používateľov účtovnej závierky, tak aby vyjadril kritický komponent finančných výkazov – základ pre výpočet významnosti.
Významnosť znamená „hranicu, alebo hraničný bod“
Postupy auditu predstavujú konkrétne metódy práce audítora pri overovaní účtovnej závierky podniku. Tieto postupy audítor vyberá a usporadúva tak, aby dosiahol základný cieľ auditu a ten je vydanie kompetentnej audítorskej správy. Princíp významnosti (materiality, angl.) má dôležitú úlohu v práci audítora a uplatňuje sa počas celého procesu auditu, a to od plánovania auditu až po predloženie správy audítora. Závery a názor v správe audítora sú vypracované s prihliadnutím na stanovenú významnosť, potenciálnu nesprávnosť v účtovnej závierke a možné ovplyvnenie rozhodnutí používateľov účtovnej závierky.
V audítorskom štandarde ISA 200 „Cieľ a všeobecné princípy platné pre audit finančných výkazov“ sa uvádza, že cieľom auditu finančných výkazov je umožniť audítorovi vyjadriť názor, či sú finančné výkazy vo všetkých významných súvislostiach zostavené v súlade s aplikovateľným rámcom finančného vykazovania. V štandarde sa ďalej uvádza, že audítor vykonávajúci audit v súlade s ISA sa primerane uistí, že finančné výkazy ako celok neobsahujú významné nesprávnosti, či už v dôsledku podvodu alebo chyby. Primerané uistenie je výraz týkajúci sa zhromažďovania audítorských dôkazov, ktoré audítor potrebuje, aby dospel k záveru, že finančné výkazy ako celok neobsahujú významné nesprávnosti. Primerané uistenie sa vzťahuje na celý proces auditu. V praxi to znamená, že audítor počas auditu získava dôkazy s cieľom, aby sa uistil, že účtovná závierka vyjadruje objektívne vo všetkých významných súvislostiach finančnú situáciu a výsledky hospodárenia účtovnej jednotky.
Medzinárodný účtovný štandard IAS 1 „Prezentácia účtovnej závierky“ definuje významnosť v tom zmysle, že „informácia sa stáva významnou vtedy, ak by jej vynechanie alebo nesprávne vykázanie mohlo ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov finančných výkazov. Významnosť závisí od veľkosti položky alebo chyby posudzovanej v konkrétnych súvislostiach jej vynechania alebo nesprávneho vykázania. Rozhodujúcim faktorom môže byť veľkosť alebo charakter položky alebo ich kombinácia. Významnosť tak predstavuje skôr hranicu alebo hraničný bod než základnú kvalitatívnu charakteristiku, ktorú daná informácia musí mať, aby sa mohla považovať za užitočnú“.
Účelom audítorského štandardu ISA 320 „Audítorská významnosť“ je poskytnúť audítorovi návod na koncepciu významnosti a jej vzťah k riziku auditu. Pri zostavovaní plánu auditu audítor určuje prijateľnú úroveň významnosti tak, aby sa odhalili kvantitatívne významné nesprávnosti. Zvažovať však musí tak sumu (kvantitu), ako aj podstatu (kvalitatívnu stránku) nesprávnosti. Audítor musí posudzovať aj možnosť nesprávností pri relatívne nízkych sumách, ktoré by však v súhrne mohli mať významný vplyv na finančné výkazy. Významnosť nie je daná všeobecnou matematickou definíciou, keďže má dva aspekty - kvantitatívny aj kvalitatívny.
Vzťah medzi významnosťou a názorom audítora zobrazuje nasledujúca tabuľka: