Autorka vo svojom príspevku analyzuje problematiku dohôd o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov plynúcich z týchto pracovnoprávnych vzťahov, pričom pozornosť venuje najmä zdaňovaniu príjmov v roku 2009.
Zamestnancov možno zamestnať nielen v pracovnom pomere, ale aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Sú to dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo ak ide o študentov, tak aj dohody o brigádnickej práci študentov (ďalej len „dohody“), uzatvorené v zmysle Zákonníka práce.
Ide o pomerne časté právne vzťahy, ktoré využívajú aj napr. dôchodcovia ako formu „brigád“ alebo evidovaní nezamestnaní, ktorí môžu mať za stanovených podmienok do určitej výšky príjem zo závislej činnosti [bližšie pozri § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.]
Pri uzatváraní niektorej z dohôd je potrebné vychádzať zo Zákonníka práce, najmä z ustanovení § 223 až § 228a. Zamestnávatelia často zabúdajú, že by mali na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb len výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami uvedené dohody, a to len vtedy, ak ide:
-
pri dohode o vykonaní práce o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (napr. zamestnávateľ potrebuje upratať pracovisko), t. j. nemala by mať všeobecný charakter a
-
pri dohode o brigádnickej práci študentov a dohode o pracovnej činnosti, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce.
Na tieto pracovnoprávne vzťahy sa vzťahujú všeobecné ustanovenia prvej časti Zákonníka práce (§ 1 až § 40). Stravovanie, vzdelávanie, mzdy atď. sú riešené v ďalších častiach Zákonníka práce a na dohody sa nevzťahujú.
Napríklad za prácu na dohodu sa nevypláca mzda, ale odmena. Výška minimálnej mzdy sa na dohody nevzťahuje, ako ani povinnosť prispievať týmto zamestnancom na stravovanie, netvorí sa na nich ani sociálny fond, atď.
Dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany autorského zákona. S mladistvými je možné uzatvárať ich len vtedy, ak sa tým neohrozí ich zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie.
Časové hľadisko
Práce na dohody o brigádnickej práci študentov nemožno vykonávať v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času.
Pracovnú činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.(Bližšie pozri § 227 a § 228a Zákonníka práce).
Pri uzatváraní dohody o vykonaní práce je potrebné dodržať podmienku, aby predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresiahol v kalendárnom roku 350 hodín. Do tohto rozsahu sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody (spočítajú sa).
Všetky tri dohody je potrebné uzavrieť písomne, inak sú neplatné.
Povinnosti zamestnávateľov, evidencia
Podľa § 224 ods. 2 Zákonníka práce vyplývajú pre zamestnávateľov v tejto súvislosti určité povinnosti.
Ide napr. o vedenie evidencie uzatvorených dohôd v poradí, v akom boli uzatvorené a u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohodu o pracovnej činnosti, aj evidenciu pracovného času.
Pritom musia zabezpečiť, aby nároky zamestnancov a iné plnenia v ich prospech neboli dohodnuté priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru.
Zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vyplývajú ďalšie povinnosti, napr. že aj na odmeny na dohody je potrebné, aby zamestnávateľ viedol zamestnancom mzdové listy a po skončení roka im uviedol aj tieto príjmy do potvrdení o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti podľa toho, akým spôsobom boli zdanené. Tieto odmeny sa započítavajú do zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti na účely daňového bonusu (v priebehu roka, pri dosiahnutí zdaniteľného príjmu mesačne aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy a po skončení roka pri dosiahnutí 6-násobku minimálnej mzdy).
Od 1. 1. 2009 možno v prípade príjmu, z ktorého sa zráža daň, viesť namiesto mzdového listu evidenciu (zoznam), obsahujúci údaje uvedené v § 39 ods. 4 ZDP. Pri preddavkovom zdanení je nutné naďalej viesť mzdový list.
Okrem toho má zamestnávateľ aj nahlasovaciu povinnosť na účely úrazového poistenia voči Sociálnej poisťovni (tejto problematike sa bližšie nevenujem).
Začiatok a skončenie dohôd
Písomná dohoda o vykonaní práce sa musí uzatvoriť najneskôr deň pred začatím výkonu práce.
Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas, pričom v nej možno dohodnúť aj spôsob jej zrušenia. Študent sa musí preukázať potvrdením o štatúte študenta, ktoré je súčasťou dohody.
Dohodu o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. Možno v nej dohodnúť spôsob skončenia. Okamžité skončenie dohody je možné v rovnakých prípadoch, ako pri okamžitom zrušení pracovného pomeru.
Ak dôvod skončenia z príslušnej dohody o pracovnej činnosti priamo nevyplýva, dá sa skončiť dohodou účastníkov (zamestnávateľa a zamestnanca) k dohodnutému dňu.
Jednostranne je to možné len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou. Táto doba začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila (pozri § 38 Zákonníka práce).
Zdanenie odmien
Často sa možno stretnúť s otázkami okolo zdanenia odmien plynúcich na základe dohôd a s problémom s tým súvisiacim – poistným. Pokiaľ ide o spôsob zdanenia a platenie poistného (do Sociálnej poisťovne a do príslušnej zdravotnej poisťovne), postup je u všetkých dohôd rovnaký.
Odmena za prácu vykonávanú na základe dohody je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Ďalej uvedieme spôsob zdanenia týchto príjmov z pohľadu povinností zamestnávateľa, pretože každý príjem zo závislej činnosti v čase výplaty musí zdaniť. Ak sa tak nestane, hrozí sankčný úrok za každý deň omeškania. Keďže tzv. povinné poistné je odpočítateľnou položkou na daňové účely, automaticky pôjde aj o problematiku tzv. poistného.
Príjem zo závislej činnosti sa mesačne zdaňuje v zmysle § 35, § 43 a ďalších ustanovení ZDP. Výška daňovej povinnosti (v čase výplaty je to mesačný preddavok na daň alebo daň vykoná zrážkou) závisí od úhrnnej výšky mesačného zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti a od toho, či si zamestnanec u zamestnávateľa uplatňuje nárok na nezdaniteľnú sumu základu dane (t. č. 335,47 € mesačne), prípadne na mesačný daňový bonus na každé vyživované dieťa za stanovených podmienok, alebo nie. Predmetné nároky sa uplatňujú podpísaním vyhlásenia na zdanenie príjmov zo závislej činnosti u jedného zamestnávateľa v rovnakom čase (vzor tlačiva pozri Finančný spravodajca č. 12/2008).
Vyhlásenia na zdanenie príjmov
Predmetné vyhlásenie môže zamestnanec podpísať nielen u zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, ale aj u toho, u ktorého pracuje na dohodu (nie však súčasneu oboch). Podstatný nie je druh právneho vzťahu, ale to, že ide o príjem zo závislej činnosti a skutočnosť, aby v príslušnom mesiaci bolo podpísané len u jedného zamestnávateľa.
V praxi má často zamestnanec vyhlásenie podpísané u „hlavného“ zamestnávateľa (u ktorého pracuje napr. na základe pracovného pomeru)a ak má príjem na dohodu u ďalšieho zamestnávateľa, tak ho podpísané u neho mať už nemôže. Ak však má príjem len na dohodu, tak vyhlásenie u tohto zamestnávateľa môže podpísať.
Ak ide o dôchodcu, ktorý poberá napr. starobný dôchodok a už nevyživuje nezaopatrené deti, tento predmetné vyhlásenie už automaticky nepodpisuje, pretože je pre neho bezpredmetné. Ak však len začal poberať dôchodok v priebehu roka a nebol mu priznaný spätne k 1. januáru, tak stále, až do konca roka, vyhlásenie môže mať naposledy podpísané a uplatňovať si nárok na nezdaniteľnú sumu základu dane (aj pri dohode). Na daňový bonus má nárok aj dôchodca bez ohľadu na to, či poberá dôchodok alebo nie. Vyhlásenie vtedy podpíše len na tento účel.
Študenti majú pri uvedených dohodách takisto nárok na podpísanie vyhlásenia, s cieľom uplatniť si nezdaniteľnú sumu v čase výplaty (avšak v príslušnom mesiaci len u jedného zamestnávateľa) a prípadne aj daňový bonus.
Príjem z dohôd sazdaňuje podľa rovnakých princípov, ako napr. príjem na základe pracovného pomeru alebo iný druh príjmu zo závislej činnosti. Rozdiel oproti inému druhu príjmu zo závislej činnosti, napr. na základe pracovného pomeru alebo pri zdanení odmeny za prácu spoločníka s. r. o. bude len v platení poistného.
Poistné
Pri dohodách nemá v súčasnej dobe zamestnávateľ povinnosť zrážať zamestnancom poistné do Sociálnej poisťovne ani do príslušnej zdravotnej poisťovne.Má len oznamovaciu povinnosť voči tejto inštitúcii.
Ako zamestnávateľ (platiteľ) však má povinnosť platiť poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % a garančné poistenie vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu (odmeny). Platenie poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie daňovú povinnosť zamestnancov neovplyvňuje. Ide o daňovo uznateľné výdavky zamestnávateľa. Nezáleží na tom, či ide o študenta, dôchodcu alebo zamestnanca, ktorý má súčasne aj príjem na základe pracovného pomeru u iného zamestnávateľa alebo je samostatne zárobkovo činnou osobou.
Spôsoby zdanenia (kedy preddavok na daň a kedy daň)
Pri konkrétnom zdanení odmeny na základe dohody je dôležité, že všetky príjmy zo závislej činnosti je potrebné na daňové účely v kalendárnom mesiaci spočítať a zdaniť spolu (napr. príjem na základe pracovného pomeru a dohody).
Pozn.: Nie je možné postupovať tak, že zamestnávateľ zamestnancovi príjem z pracovného pomeru zdaní preddavkom na daň a v tom istom mesiaci príjem na dohodu tomu istému zamestnancovi zdaní daňou alebo preddavkom na daň osobitne. Musí ich zdaniť spolu.
Ďalej budem vychádzať z predpokladu, že zamestnanec má príjem len na základe dohody. Pri zdanení postupujeme podľa nasledovných schém.
Schéma zdanenia mesačnej odmeny z dohody je nasledovná:
V prípade nepodpísaného vyhlásenia k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti je dôležitá úhrnná výška príjmu (pri dvoch dohodách v mesiaci ide o úhrnnú sumu):
Hrubé mesačné zdaniteľné príjmy do 165,97 € = Základ dane (zaokrúhlený na eurocenty nadol).
Daň (19%, zaokrúhlená na eurocenty nadol, odvod dane do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po výplate).
Postupuje sa podľa § 43 ods. 3 písm. j) a ods. 5 písm. b) ZDP.
Daň (19%, zaokrúhlená na eurocenty nadol, odvod dane do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po výplate).
Postupuje sa podľa § 43 ods. 3 písm. j) a ods. 5 písm. b) ZDP.
Hrubé mesačné zdaniteľné príjmy nad 165,97 € = Čiastkový základ dane = Zdaniteľná mzda (zaokrúhlená na eurocenty nadol).