Vstupom našej republiky do Európskej únie sa prehĺbil proces prispôsobovania sa našej legislatívy európskej. Táto harmonizácia slovenskej legislatívy prebieha aj v právnej úprave audítorstva ako špecializovanej odbornej činnosti, ktorú možno chápať dvojako, ako profesiu a ako vysoko odbornú činnosť.
Vstupom našej republiky do Európskej únie sa prehĺbil proces prispôsobovania sa našej legislatívy európskej. Táto harmonizácia slovenskej legislatívy prebieha aj v právnej úprave audítorstva ako špecializovanej odbornej činnosti, ktorú možno chápať dvojako, ako profesiu a ako vysoko odbornú činnosť.
Audit sa zaoberá pozorovaním a poznávaním určitých skutočností, zhromažďovaním relevantných údajov o tejto realite, ich vyhodnocovaním a vypracovaním záverov o kvalite, podmienkach, či stave skúmanej skutočnosti a ich oznámením tretím stranám (zainteresovaným záujemcom). Potreba auditu vyplýva z neistoty týchto záujemcov o stave vecí, skutočností, ktoré sú predmetom ich záujmu a z nemožnosti tieto pochybnosti odstrániť vlastnými silami. Zameranie auditu môže byť teda orientované na rôzne oblasti ľudskej činnosti. (Pozn.: Audit účtovnej závierky, audit akosti, ekologický audit, personálny audit, počítačový audit, interný audit, externý audit, dodržiavací audit, prevádzkový a i.)
V príspevku sa sústredíme na otázky činnosti audítora pri overovaní účtovnej závierky – finančných výkazov (pozn.: v medzinárodnej terminológii sa výraz finančné výkazy používa namiesto u nás zaužívaného pojmu účtovná závierka) – výkonu auditu ako výrazne normalizovanej (štandardizovanej) činnosti účtovných odborníkov, ktorá je vymedzená jednak predmetom auditu, ale i metódami, postupmi a technikami práce audítora (audítorskými procedúrami).
Podstata auditu účtovnej závierky
Audit vznikol z objektívnej potreby odstrániť alebo aspoň znížiť informačnú asymetriu vyvolanú oddelením vlastníckych práv a výkonu bežného riadenia obchodných spoločností. Tak vznikla potreba tretej osoby nezávislej od podniku – pre účely uskutočňovania nezávislého overovania. Jeho základnou úlohou a poslaním je zvyšovať vierohodnosť účtovných a ekonomických informácií o finančnej situácii daného subjektu (účtovná závierka, výročná správa), podľa ktorých sa rozhodujú ich používatelia (vlastníci, veritelia, obchodní partneri, zamestnanci, štátna správa aj verejnosť).
Audit je systematický proces objektívneho získavania a vyhodnocovania dôkazov, týkajúcich sa informácií o ekonomických činnostiach a udalostiach, s cieľom zistiť mieru súladu medzi týmito informáciami a stanovenými kritériami a oznámiť výsledky zainteresovaným stranám.
Audit účtovnej závierky (niekedy nazývaný ako externý alebo štatutárny audit) predstavuje jej overenie (preskúmanie) nezávislým odborníkom – audítorom. Výsledkom tohto skúmania je vyjadrenie názoru (tzv. výrok audítora, ktorý je súčasťou správy vypracúvanej audítorom pre potenciálnych používateľov), či účtovná závierka podáva verný a pravdivý obraz o finančnej situácii, o výsledkoch jej hospodárenia a o peňažných tokoch účtovnej jednotky za účtovné obdobie. Súčasťou audítorskej správy je tiež výrok, ktorým audítor overuje súlad výročnej správy s overovanou účtovnou závierkou.
Overená účtovná závierka by mala byť spoľahlivým zdrojom informácií pre rozhodovanie všetkých používateľov účtovných informácií (súčasní i potenciálni investori, banky, obchodní partneri, vláda a i.).
Vzťah medzi auditom a účtovníctvom je obojstranný – účtovníctvo je zdrojom informácií pre audit účtovnej závierky a výročnej správy. Vykonanie auditu je prevenciou pre účtovníctvo (účtovanie účtovných prípadov a vykazovanie skutočností o nich) z pohľadu objektívnosti, pravdivosti a vernosti zobrazených informácií.
Audit účtovnej závierky býva často nesprávne považovaný za súčasť účtovníctva, z dôvodu, že tieto disciplíny spolu úzko súvisia.
Požiadavka vysokej odbornosti audítorov je zabezpečená niekoľkými podmienkami, ktoré musí každý audítor spĺňať. V prvom rade je to podmienka dosiahnutia vysokoškolského vzdelania [pozn.: ide o slovenský prístup k danej otázke; podľa európskej legislatívy môže byť fyzická osoba schválená na vykonávanie štatutárneho auditu, iba ak dosiahla úroveň vzdelania potrebnú na prijatie na vysokú školu alebo rovnocennú úroveň, potom absolvovala program teoretického vzdelávania a odbornej praxe a úspešne zložila skúšku odbornej spôsobilosti na úrovni záverečnej skúšky na vysokej škole alebo rovnocennej úrovni, organizovanú alebo uznávanú dotknutým členským štátom (čl. 6 smernice EP a Rady 2006/43/ES. Európska legislatíva umožňuje substituovať podmienku vzdelania preukázaním primeranej odbornej praxe], zloženia audítorskej skúšky, povinnosť udržiavať kvalifikáciu formou neustáleho vzdelávania a samoštúdia. Súčasne s teoretickou prípravou sa kladie dôraz i na praktické audítorské skúsenosti a zručnosti, ktoré musí každý adept na výkon auditu pred udelením osvedčenia na výkon auditu preukázať (za týmto účelom absolvuje riadenú odbornú prax u skúseného audítora po dobu troch rokov – tzv. inštitút asistenta audítora).