Najaktuálnejšími zmenami zákona o DPH v praxi zdaniteľných osôb po 1. januári 2010 budú zmeny pravidiel určenia miesta dodania služieb, na ktoré ďalej nadväzujú ďalšie zmeny, a to najmä nová registračná povinnosť, zmena vzniku daňovej povinnosti pri službách a zmena podávania súhrnného výkazu. Autorka sa v článku venuje zmenám súvisiacim s novelou uvedeného zákona.
V súvislosti s novými pravidlami týkajúcimi sa určenia miesta dodania služieb a vrátenia dane zahraničným podnikateľom, ktoré platia v Európskej únii od 1. januára 2010, nadobúda týmto dňom účinnosť zákon č. 471//2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p (ďalej len „zákon o DPH“). Novelou zákona o DPH sa preberajú do slovenskej právnej úpravy smernica Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112//ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, a smernica Rady 2008/117/ES zo 16. decembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva.
Najaktuálnejšími zmenami zákona o DPH v praxi zdaniteľných osôb po 1. januári 2010 sú zmeny pravidiel určenia miesta dodania služieb, na ktoré ďalej nadväzujú ďalšie zmeny, a to najmä nová registračná povinnosť, zmena vzniku daňovej povinnosti pri službách a zmena podávania súhrnného výkazu, v ktorom sa od 1. januára 2010 uvádzajú aj služby poskytnuté zdaniteľnej osobe do iného členského štátu EÚ, ak ide o služby, pre ktoré platí nové všeobecné pravidlo určenia miesta dodania služieb a platiť daň je povinný príjemca služby. Všetky tieto zmeny navzájom úzko súvisia.
Miesto dodania služieb – dve všeobecné pravidlá a osobitné pravidlá
Miestom zdaňovania služieb by malo byť v zásade miesto, kde dochádza k ich skutočnej spotrebe. Podľa § 15 zákona o DPH sa od 1. januára 2010:
- služby poskytnuté zdaniteľným osobám zdaňujú v štáte, v ktorom je usadený príjemca služby (§ 15 ods. 1 zákona o DPH),
- služby poskytnuté nezdaniteľným osobám zdaňujú v štáte, kde je usadený poskytovateľ služby (§ 15 ods. 2 zákona o DPH).
V určitých prípadoch sa tieto všeobecné pravidlá neuplatnia a namiesto nich sa uplatnia osobitné pravidlá uvedené v § 16 zákona o DPH, ktoré odrážajú zásadu zdaňovania v mieste spotreby.
Zdaniteľná osoba je „usadená“ tam, kde má sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby alebo z prevádzkarne zdaniteľnej osoby, je zdaniteľná osoba „usadená“ tam, kde má prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, je usadená tam, kde je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
V § 15 zákona o DPH sú uvedené dve všeobecné pravidlá miesta dodania služieb za miesto dodania služby poskytnutej:
- Zdaniteľnej osobe sa považuje miesto, kde je usadený príjemca služby (princíp miesta spotreby služby). Tento princíp platí aj v prípade poskytnutia služieb zdaniteľnej osobe na činnosti, ktoré z jej pohľadu nie sú zdaniteľné (§ 15 ods. 4 zákona o DPH). Ak sú poskytovateľ a príjemca služby usadení v rozdielnych členských štátoch, uplatní sa mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na príjemcu služby (§ 69 ods. 3 zákona o DPH).
- Nezdaniteľnej osobe sa považuje miesto, kde je usadený poskytovateľ služby (princíp miesta poskytnutia služby).
Pri určení miesta dodania služby by poskytovateľ služby mal v prvom rade zistiť, či pre danú službu neplatí niektoré z pravidiel uvedených v § 16 zákona o DPH, ktoré sú osobitnými pravidlami vo vzťahu k dvom všeobecným pravidlám uvedeným v § 15 zákona o DPH. Ak pre danú službu neplatí osobitné pravidlo podľa § 16 zákona o DPH, uplatní sa pri určení miesta dodania služby jedno z dvoch všeobecných pravidiel podľa § 15 zákona o DPH, a to v závislosti od toho, či príjemca služby je zdaniteľnou osobou alebo nezdaniteľnou osobou.
Všeobecné pravidlo o mieste dodania služby pre zdaniteľnú osobu
Od 1. januára 2010 sa všeobecné pravidlo pre určenie miesta dodania služieb zdaniteľným osobám uplatňuje pri väčšine služieb dodaných zdaniteľným osobám. Pri mnohých z týchto služieb sa aj doteraz určovalo miesto dodania podľa toho, kde je zdaniteľná osoba, príjemca služby, usadená.
Všeobecné pravidlo pre miesto dodania služieb poskytnutých zdaniteľným osobám zahŕňa napr.:
- sprostredkovateľské služby,
- prepravu tovaru vrátane intrakomunitárnej prepravy tovaru,
- doplnkové služby pri preprave tovaru (nakladanie, vykladanie, manipulácia, atď.),
- ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku,
- dlhodobý prenájom dopravných prostriedkov (viac ako 30 dní pre všetky dopravné prostriedky okrem plavidiel – viac ako 90 dní),
- elektronicky dodávané služby dodávateľom z tretích štátov pre zdaniteľné osoby z EÚ,
- nehmotné služby uvedené v § 15 ods. 8 zákona o DPH v znení platnom do 31. decembra 2009.
Všeobecné pravidlo pre miesto dodania služieb poskytnutých zdaniteľným osobám nezahŕňa napr.:
- služby vzťahujúce sa na nehnuteľný majetok,
- osobnú dopravu,
- krátkodobý prenájom dopravných prostriedkov,
- kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a