Pre správne uplatňovanie dane z pridanej hodnoty je nevyhnutné určiť nielen miesto dodania tovaru alebo poskytnutia služby, t. j. v ktorom štáte je DPH splatná, ale aj, kto je povinný platiť daň resp., komu vzniká daňová povinnosť. V určitých prípadoch je osobou povinnou platiť daň iná osoba ako dodávateľ.
Osoby povinné platiť DPH v Slovenskej republike upravuje § 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Podľa všeobecného pravidla uvedeného v § 69 ods. 1 zákona o DPH je pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku povinný platiť daň dodávateľ. V určitých zákonom stanovených prípadoch (výnimky zo všeobecného pravidla) môžu daň štátu odvádzať aj príjemcovia plnenia (odberatelia). K prenosu daňovej povinnosti z dodávateľa tovaru alebo služby na odberateľa (príjemcu plnenia) môže dôjsť:
- v prípade tuzemských dodávok tovarov a služieb medzi dvoma platiteľmi dane v SR (ide o tzv. tuzemský prenos daňovej povinnosti, resp. tuzemské sektorové samozdanenie) podľa § 69 ods. 10 až 12 zákona o DPH,
- alebo v prípade cezhraničných dodávok tovarov a služieb medzi zahraničnou zdaniteľnou osobou (dodávateľom) a tuzemskou zdaniteľnou osobou (tzv. zahraničný prenos daňovej povinnosti) podľa § 69 ods. 2 a 3, 7 a 9 zákona o DPH.
Poznámka: Prenos daňovej povinnosti pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty znamená, že daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby v tuzemsku je prenesená z dodávateľa plnenia na odberateľa (príjemcu) plnenia. Dodávateľ vystaví faktúru v cene bez DPH a odberateľ uplatní tzv. samozdanenie, t. j. k cene dodaného tovaru alebo služby uplatní DPH, ktorú uvedie do daňového priznania a odvedie do štátneho rozpočtu SR. V prípadoch prenosu daňovej povinnosti (tzv. samozdanenia) podľa § 69 ods. 2 a 3, 7, 9 až 12 zákona o DPH má odberateľ (platiteľ dane) právo po splnení podmienok ním uplatnenú daň odpočítať podľa § 49 až 51 zákona o DPH. Platiteľ dane si môže uplatniť právo na odpočítanie dane, ak ním uplatnenú daň uviedol do záznamov na účely DPH. Odpočítanie dane v režime prenosu daňovej povinnosti nie je podmienené držbou faktúry od dodávateľa.
Tuzemský prenos daňovej povinnosti (tzv. tuzemské sektorové samozdanenie)
Tuzemské sektorové samozdanenie bolo zavedené s cieľom eliminácie daňových podvodov pri obchodoch s vybranými komoditami podľa § 69 ods. 10 až 12 zákona o DPH (bližšie tab. č. 1). Zavedením tuzemského prenosu daňovej povinnosti sa osobou povinnou platiť daň namiesto dodávateľa (osoby uvedenej v § 69 ods. 1 zákona o DPH) stáva odberateľ, t. j. osoba uvedená v § 69 ods. 10 až 12 zákona o DPH.
Tuzemský prenos daňovej povinnosti sa týka iba vybraných tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku, ak dodávateľ aj odberateľ tovaru alebo služby sú registrovanými platiteľmi dane v tuzemsku podľa § 4, § 4b, § 5 a § 6 zákona o DPH.
Poznámka: Tuzemský prenos daňovej povinnosti nie je možné uplatniť v tom prípade, ak príjemcom plnenia je zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane v tuzemsku, resp. ak príjemcom plnenia je nezdaniteľná osoba (napr. občan).
Tab. č. 1: Tuzemský prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia
|
Typ tovaru/služby |
Podmienka/obmedzenie |
|---|---|
|
− dodanie zlata vo forme suroviny alebo polotovaru (o rýdzosti 325 tisícin a vyššej), investičného zlata (vo forme prútu alebo tehly a zlatých mincí), ktoré sa platiteľ rozhodol zdaniť a ich sprostredkovanie − kovový odpad a kovový šrot [§ 69 ods. 12 písm. a)] |
− od 1. 4. 2009 − bez ohľadu na hodnotu transakcie |
|
− prevod emisných kvót skleníkových plynov [§ 69 ods. 12 písm. b)] |
− od 1. 1. 2011 − časové obmedzenie − bez ohľadu na hodnotu transakcie |