Právny úkon dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe upravuje v § 58 Zákonník práce a nadväzne na to zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov upravuje problematiku poskytovania cestovných náhrad zamestnancovi počas dočasného pridelenia na výkon práce k inej FO alebo PO.
Právny úkon dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k inej fyzickej osobe (FO) alebo právnickej osobe (PO) upravuje v § 58 Zákonník práce a nadväzne na to zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) upravuje problematiku poskytovania cestovných náhrad zamestnancovi počas dočasného pridelenia na výkon práce k inej FO alebo PO.
Právna úprava
Dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k inej FO alebo PO patrí k atypických formám zamestnania a spolu napr. s pracovným pomerom na dobu určitú, ako aj pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa považuje za dočasné zamestnanie. Nepatrí teda k štandardným formám zamestnania.
Problém dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce k inej FO alebo PO, t. j. k užívateľskému zamestnávateľovi nadobudol v pracovnom práve kvalitatívne nové právne rozmery v roku 2004 v súvislosti s prijatím zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“). Zákon o službách zamestnanosti novelizoval § 58 Zákonníka práce, čím vo významnej miere zasiahol do vecnej stránky dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi (užívateľský zamestnávateľ) a súčasne rozšíril rozsah subjektov oprávnených uskutočňovať dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.
Novým subjektom, ktorý je oprávnený dočasne prideliť zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi, v zmysle ust. § 58 Zákonníka práce okrem štandardného zamestnávateľa, je aj agentúra dočasného zamestnávateľa podľa § 29 zákona o službách zamestnanosti. Agentúra dočasného zamestnávania má na účely zákona o službách zamestnanosti právny status zamestnávateľa, ale z hľadiska Zákonníka práce nemá ten istý rozsah práv a povinností, aký má štandardný zamestnávateľ. Dôvodom je to, že agentúra dočasného zamestnávania zamestnáva FO v pracovnom pomere na úèely dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi a označuje sa preto aj za neštandardného (nepravého) zamestnávateľa v porovnaní so štandardným (pravým) zamestnávateľom zamestnávajúcim FO v pracovnom pomere, v rámci ktorého zamestnanci pracujú pre neho, a nie pre inú FO alebo PO. Agentúra doèasného zamestnávania je vlastne sprostredkovateľom zamestnania medzi dočasným zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom. Na rozdiel od štandardného zamestnávateľa agentúra dočasného zamestnávania vo vzťahu k dočasnému zamestnancovi nesmie vykonávať zrážky zo mzdy, s výnimkou zrážok na účely dane z príjmov.
Bez ohľadu na to, či dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi realizuje štandardný zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania, môže sa uskutočniť len na základe dohody so súhlasom zamestnanca, pretože dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi predstavuje závažný zásah do jeho pracovných podmienok. V pracovnoprávnom vzťahu dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa okrem účastníkov pracovného pomeru, t. j. štandardného zamestná
