V tomto vydaní časopisu prinášame Rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý sa zaoberá otázkou práva odpočítať DPH z tovaru alebo zo služby.
§ 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
§ 2 ods. 1-8, § 44 ods. 1 a 6 písm. b) bod 1, § 48 ods. 5 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty
§ 247, § 250i ods. 1, § 250j a ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku
Pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, resp. dodávateľov, ale aby k uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj skutočne došlo od dodávateľov, ktorí sú ako dodávatelia uvedení na daňových dokladoch.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžf 2/2013.
Skutkový stav:
Krajský súd v K. (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 5. decembra 2011, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní a poplatkov“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu K. I z 12. augusta 2011, ktorým bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2009 vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov vo výške 234 184,70 €. Zároveň žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia posudzoval v intenciách ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) a § 15 ods. 6 a 10, § 29 ods. 8 a § 44 ods. 1 a 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov.
Krajský súd dospel k záveru, že všetky žalobné námietky žalobcu neboli dôvodné. Poukázal na skutočnosť, keď správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, ktorými mohol čo najúplnejšie zistiť s