V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či poskytovanie zariadení na nabíjanie elektrických vozidiel, elektriny, technickej podpory a IT služieb predstavuje dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb – C‑282/22 Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej.
Predmet sporu
Spoločnosť P. mala v úmysle vykonávať činnosť spočívajúcu v inštalácii a prevádzke verejne prístupných nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá. Tieto stanice mali byť vybavené tzv. „multištandardnými“ nabíjacími zariadeniami s konektormi jednosmerného prúdu na rýchle nabíjanie, ako aj striedavého prúdu na pomalé nabíjanie. Štandardná doba nabíjania elektrického vozidla na 80% kapacity batérie pomocou konektorov rýchleho nabíjania mala byť približne 20 až 30 minút a pomocou konektorov pomalého nabíjania 4 až 6 hodín.
Cena účtovaná používateľom mala závisieť najmä od času nabíjania vyjadreného buď v hodinách pri konektoroch pomalého nabíjania, alebo v minútach pri konektoroch rýchleho nabíjania, ako aj od modelu konektora zvoleného používateľom. Platby sa mohli uskutočňovať po každom nabíjaní alebo na konci dohodnutého fakturačného obdobia, pričom nemala byť vylúčená ani možnosť zaviesť systém umožňujúci nákup kreditov ukladaných do elektronickej peňaženky pre následné použitie na nabíjanie príslušného elektrického vozidla.
Plnenie poskytované pri každom nabíjaní malo v závislosti od potrieb daného používateľa v zásade zahŕňať činnosti spočívajúce:
-
v sprístupnení nabíjacích zariadení vrátane prepojenia nabíjačky s operačným systémom vozidla,
-
v zabezpečení prívodu elektriny s vhodne nastavenými parametrami do batérií tohto vozidla,
-