Problematiku odpočítavania daňovej straty upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) v ustanoveniach § 4 ods. 2 (len pre fyzické osoby podnikateľov), v § 30, § 52 ods. 8, § 52h ods. 9 a § 52o ods. 3 (spoločné ustanovenia pre podnikateľské subjekty – právnické aj fyzické osoby). Odpočítavanie daňovej straty nie je pre daňovníka povinnosť, ZDP mu len umožňuje uplatniť tento odpočet. Ak daňovník vykáže dostatočný základ dane a nechce si uplatniť odpočítanie straty v tomto zdaňovacom období (aj keby mu to vykázaný základ dane umožnil), môže si uplatniť odpočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa podmienok stanovených ZDP. ZDP umožňuje odpočet daňovej straty pre všetkých daňovníkov, vrátane tzv. neziskových organizácií.
Pojem „daňová strata“ je definovaný v § 2 písm. k) ZDP ako rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Uvedená definícia je spoločná pre daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, ako aj pre daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Uvedený pojem daňovej straty teda nie je totožný s pojmom „účtovná strata“. Každá účtovná jednotka najskôr zisťuje výsledok hospodárenia pred zdanením (zisk, alebo účtovnú stratu), resp. rozdiel medzi príjmami a výdavkami (rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami vypočíta aj daňovník, ktorý vedie evidencie podľa § 6 ods. 11 alebo 14 ZDP) a zistený výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami potom v súlade s § 17 (až § 29) ZDP pretransformuje na základ dane, resp. daňovú stratu. Z ustanovenia § 30 ods. 5 ZDP vyplýva, že na zistenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať, platia ustanovenia § 17 až § 29 ZDP, teda rovnaké, ako sa používajú pri výpočte základu dane.
Fyzická osoba podnikateľ môže vykázať daňovú stratu iba za predpokladu, že pri vyčíslení základu dane, resp. čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP uplatňuje daňové výdavky, t. j. výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom, súvisiace s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 14 (do 31. 12. 2011 aj § 6 ods. 11) ZDP.
Daňovými výdavkami nie sú percentuálne výdavky a daňovú stratu preto nemôže vykázať daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP, len z dôvodu uplatnenia sumy poistného a príspevkov, ktoré sa pri percentuálnych výdavkoch uplatňujú nad stanovené percento výdavkov.
♦ Príklad č. 1:
Daňovník podniká na základe živnostenského oprávnenia a pri vyčíslení základu dane uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP. Za zdaňovacie obdobie roku 2013 dosiahne zdaniteľné príjmy vo výške 5 000 €. Výdavky vo výške 40 % z predmetných príjmov predstavujú sumu 2 000 €. Preukázateľne zaplatil poistné odvody, vrátane nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie vo výške 3 200 €. Akým spôsobom vykáže vzniknutú stratu?
V daňovom priznaní fyzickej osoby platnom pre rok 2013 uvedie daňovník v tabuľke č. 1 príjmy v sume 5 000 € a výdavky tiež v sume 5 000 € napriek tomu, že preukázateľne vynaložil výdavky na poistné odvody vrátane nedoplatku zdravotného poistenie v sume, ktorá spolu s percentuálnymi výda