Príspevok vysvetľuje princípy prisudzovania ziskov stálej prevádzkarne v kontexte nového prístupu OECD k prisudzovaniu ziskov stálej prevádzkarne („Authorised OECD Approach“ AOA). V úvode je stručne definovaný legislatívny rámec, ktorý vymedzuje podmienky vzniku stálej prevádzkarne podľa Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku (ďalej len „Modelová zmluva OECD“) a podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).
Vznik a existencia stálej prevádzkarne podľa Modelovej zmluvy OECD
Podľa Článku 7 ods. 1 Modelovej zmluvy OECD zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť takýmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
Pri posudzovaní vzniku stálej prevádzkarne sa prioritne zisťuje vznik „klasickej“ stálej prevádzkarne podľa všeobecného pravidla vymedzeného v Článku 5 ods. 1 Modelovej zmluvy OECD. Ak nie sú splnené podmienky vzniku „klasickej“ stálej prevádzkarne, stála prevádzkareň môže vzniknúť tiež podľa legislatívneho rámca platného v Slovenskej republike v nadväznosti na ustanovenie § 16 ods. 2 ZDP podľa alternatívnych podmienok pre vznik tzv. „stavebnej“ stálej prevádzkarne (Článok 5 ods. 3 Modelovej zmluvy OECD), resp. „agentskej“ stálej prevádzkarne (Článok 5 ods. 5 a 6 Modelovej zmluvy OECD).
Ak rozdiely medzi znením Modelovej zmluvy OECD a znením príslušnej bilaterálnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „medzinárodná zmluva“) nie sú podstatné, pri interpretácii medzinárodnej zmluvy je možné použiť Komentár k Modelovej daňovej zmluve o príjmoch a o majetku OECD (ďalej len „Komentár“). Pri interpretácii je možné použiť aj ustanovenia, ktoré boli zmenené alebo doplnené do Komentára po podpise medzinárodnej zmluvy a boli zverejnené do, resp. počas obdobia realizácie transakcie.
Komentár je možné vo všeobecnosti použiť ako doplnkový prostriedok výkladu (v súlade s Článkom 32 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve č. 15/1