Akciová spoločnosť

V príspevku sa zaoberáme otázkami v súvislosti s transakciami uskutočnenými akciovou spoločnosťou, s ohľadom na príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") a smernice Rady  2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH").

Na základe ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba "zákon o športe") sa zmluvou o sponzorstve v športe sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie (ďalej iba "sponzorské") športovcovi, športovému odborníkovi alebo športovej organizácii, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie (ďalej len "sponzorovaný"), a sponzorovaný sa zaväzuje využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Tiež platí, že ak sú sponzorovaným športovec alebo športový odborník, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie, cieľom sponzorského nesmie byť ich mzda alebo odmena za vykonávanie športu alebo inej športovej činnosti, ani úhrada nákladov na ich osobnú potrebu nesúvisiacich s vykonávaním ich športovej činnosti.

V minulej (prvej) časti voľnej série o novinkách v zdaňovaní vybraných investícií, sporení či správy aktív sme si prešli už schválené úľavy a oslobodenia pre niektoré obchody s virtuálnymi aktívami účinné od 1.1.2024. V čase uzávierky tohto čísla však vládny návrh pre daň z príjmov roka 2024 tieto, už schválené a účinné úľavy ruší, rovnako s plánovanou účinnosťou od roku 2024. Z tohto dôvodu si definitívne pravidlá pre virtuálne aktíva, ako aj akcie, zamestnanecké akcie či akcie subkontraktorov prejdeme v tretej časti článku. Témou tohto článku bude oslobodenie pri predaji podielov v obchodných spoločnostiach, ktoré vlastní iná obchodná spoločnosť, resp. právnická osoba (holdingová štruktúra). Sú účinné už od roku 2018 a aktuálne to vyzerá, že v platnosti ostanú.

V posledných rokoch vzbudil v členských štátoch Európskej únie pozornosť prípad luxemburskej daňovej správy, ktorý vzniesol otázky, či výkon činností osoby v postavení člena predstavenstva akciovej spoločnosti podlieha dani z pridanej hodnoty (DPH).

Dňa 18.7.2023 podpísala prezidentka nový zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý koncom júna schválil parlament. Predmetom jeho úpravy sú (cezhraničné) premeny, zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstiev, a s nimi súvisiace zmeny, vrátane zmien právnej formy spoločností.

Poprosila by som zodpovedať otázku. Trust (so sídlom v Lichtenštajnsku), ktorý vlastní akcie akciovej spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike, chce akcie predať na druhého akcionára (fyzická osoba, rezident SR). Akciovú spoločnosť v SK vlastní fyzická osoba (budúci kupca) a trust so sídlom v Lichtenštanjsku. Zakladateľom trustu, je osoba, ktorá bude od akciovej spoločnosti kupovať akcie. Je možné predať akcie za nominál medzi trustom (predávajúci) a kupujúcim - fyzická osoba, ktorá je už akcionárom? Aké povinnosti z tohto predaja vyplývajú pre trust? Zdaňuje predaj trust v Slovenskej republike?

Povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom účtovným jednotkám ukladá zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), alebo osobitné predpisy, podľa ktorých sú účtovné jednotky založené alebo zriadené, napr. neziskové organizácie.

Právna forma podnikania je spôsob, ktorým legislatíva upravuje formálne postavenie podnikateľa. Podnikateľ môže pôsobiť ako fyzická alebo ako právnická osoba, čo je rozhodujúce kritérium pre výber právnej formy. Právna forma môže mať podobu podniku jednotlivca (fyzickej osoby) alebo podobu obchodnej spoločnosti, družstva alebo štátneho podniku.  

Kapitálový fond z príspevkov je možnosťou, ako zadotovať vlastnú spoločnosť spoločníkom eseročky resp. akcionárom akciovej spoločnosti. O trochu jednoduchšie než vklad do zvýšeného základného imania, s rovnakými výhodami a hlavne možnosťou neskoršieho výberu tohto viac-menej príležitostného vkladu.

Dozorná rada je fakultatívnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným a jednoduchej spoločnosti na akcie, no obligatórnym orgánom u akciovej spoločnosti. Vo všetkých troch typoch obchodných spoločností je koncipovaná ako kontrolný a nezávislý orgán, ktorý má zo zákona dané reálne kompetencie vo vzťahu k iným orgánom spoločnosti. Dozorná rada by mala byť vnímaná ako rovnocenný bod triády orgánov popri valnom zhromaždení a štatutárnom orgáne. V tomto príspevku sa zameriame najmä na možnosť kontroly účtovníctva zo strany dozornej rady.

Dve a. s. matka a dcéra sa zlúčili do jednej, kde matka vlastnila 100 % podiel. ZI v matke sa nenavyšovalo, ostalo pôvodné. Ako zaúčtovať ZI zlúčenej spoločnosti (dcéry). Po zlúčení zanikol podiel akcií, ktoré boli v matke vedené na účte 061, tieto sme následne zúčtovali oproti účtu 568/061. Je tento postup správny a náklad v plnej výške daňovo uznaný?

Akciová spoločnosť (s akciami, ktorej sa verejne neobchoduje) vykúpila v roku 2017, 2018 od niektorých akcionárov akcie s nominálnou hodnotou 332 € za cenu 3 300 €, čím získala vlastné akcie. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia akcionárov v roku 2018 tieto akcie odpredala existujúcim aj novým akcionárom za ich nominálnu hodnotu, pričom rozdiel medzi nominálnou a obstarávacou (výkupnou) hodnotou vo výške 2 968 € na 1 akciu zaúčtovala z účtu 428-Nerozdelený zisk. Aký je daňový aspekt uvedenej operácie? Je potrebné rozdiel v cene nejakým spôsobom zdaniť daňou z príjmu a ak áno, komu táto povinnosť vyplýva – firme, čo predávala alebo akcionárom, čo kupovali?

Národná rada SR schválila 12. októbra 2017 zákon č. 264/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a súčasne sa novelizoval aj zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.

Povinnosťou každej účtovnej jednotky je doručiť účtovnú závierku do registra účtovných závierok. Často sa ale stáva, že účtovná jednotka po odoslaní účtovnej závierky do registra účtovných závierok zistí, že v nej urobila chybu a chce ju opraviť. Môže účtovná jednotka podať opravnú účtovnú závierku? Odpoveď na túto otázku sa dočítate v nasledujúcom príspevku.

Sme akciová spoločnosť so sídlom v SR, platiteľ DPH. V majetku máme auto, ktoré sme zaradili do žzívania v roku 2007 a doteraz ho aj používame. Chceme ho predať právnickej osobe do Moldavska, teda mimo EÚ, ktorá nie je platiteľom DPH. Aky daňový režim máme uplatniť a podľa ktorého ustanovenia zákona o DPH postupovať? 

Prevádzkovateľ polikliniky chce prevádzkovať ambulanciu praktického lekára tak, že iné neštátne zdravotnícke zariadenie poskytne praktického lekára a toto zariadenie si bude od polikliniky účtovať určitú čiastku ako službu. Poliklinika, a. s. je držiteľom povolenia, v ktorom má aj uvedené prevádzkovanie ambulancie všeobecného lekárstva. Bez ambulancie všeobecného lekárstva by nespĺňali určujúce znaky zdravotníckeho zariadenia - polikliniky. Poliklinika musí mať personálne zabezpečenú aj na túto ambulanciu podľa § 8 zákona č. 578/2004 Z. z.. Máme taký názor - že poskytnutie zdravotníckeho pracovníka od iného poskytovateľa - bez právneho vzťahu so zamestnancom – všeobecným lekárom s tým, že by poliklinika uhrádzala náklady za zamestnanca inej spoločnosti, by bolo, podľa nášho názoru, nesprávne. Poliklinika by nevedela preukázateľne zabezpečiť ambulanciu, lekár by prácu všeobecného lekára vykonával v poliklinike, ale nebol by jej zamestnancom, bol by zamestnancom inej spoločnosti... Ako by sa napr. riešila pracovno - právna zodpovednosť? § 2 zákona č. 576/2004 Z. z. (o zdravotnej starostlivosti) hovorí o zdravotníckom pracovníkovi, ktorého určuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a tým je poliklinika. V prípade, že by lekára oficiálne nezamestnávali, ale prácu by vykonával (mohlo by ísť aj o nelegálnu prácu (zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). Z tohto dôvodu sme zaradili otázku do 2 kategórií- pracovné právo a zdravotníctvo.

Akciová spoločnosť v Slovenskej republike, v čase prijatia služby neplatiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH), obdržala výkaz – Faktúru od rakúskej spoločnosti na sumu 600 € (platiteľ DPH v Rakúsku) za poskytnuté právne služby, na faktúre bol uvedený údaj, že transakcia podlieha Reverse charge systému a uvedená suma je samozrejme bez rakúskej DPH. Aké povinnosti má slovenská spoločnosť voči štátnemu rozpočtu na Slovensku? Je povinná v účtovníctve účtovať o Reverse charge, pričom na vstup DPH nebude mať nárok (v čase uskutočnenia služby nebola platiteľom DPH, medzitým sa už stala) ale výstup musí účtovať a odviesť do štátneho rozpočtu? Ak áno, musí sa registrovať, alebo len vystavuje výkaz a zasiela na príslušný daňový úrad a daň odvedie v stanovenom termíne (akom?).

Je povinná akciová spoločnosť, ktorá nemá povinnosť auditu v zmysle § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“)  zverejniť účtovnú závierku v Obchodnom vestníku? Zo zákona o účtovníctve jej táto povinnosť nevyplýva.

Akciová spoločnosť bude vyplácať v roku 2012 členom predstavenstva a dozornej rady tantiémy, zo zisku, vyprodukovaného v roku 2011. Aké daňové a odvodové povinnosti z takého príjmu vyplývajú (pravidlá, tlačivá a pod.) pre členov, ktorí majú podiel na základnom imaní a zároveň pre členov, ktorí podiel nemajú.

Aké zákonné povinnosti podnikateľskému subjektu vyplývajú pri zmene právnej formy?