Majetok

V prípade posúdenia zdanenia príjmov z predaja nehnuteľností, ale aj predaja hnuteľných vecí je potrebné rozlíšiť, či predávané nehnuteľnosti a hnuteľné veci sú v čase ich predaja zaradené v obchodnom majetku daňovníka fyzickej osoby, o ktorom by táto účtovala alebo viedla daňovú evidenciu pri dosahovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo je o nich účtované alebo vedená evidencia ako o obchodnom majetku pri príjmoch z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu resp. ich predáva až v čase ich vyradenia z tohto obchodného majetku resp. nikdy v jeho obchodnom majetku ani neboli zahrnuté.

Meníme pripojovací kábel na trafostanici, technické parametre sa oproti starému káblu nemenia, konzultované s technickým pracovníkom, ide len o výmenu časti privádzacieho kábla do trafostanice z olejového na plastový a jeho mierny posun. Podľa nás by sa malo o výmene kábla účtovať ako o oprave 511, lebo nový plastový kábel neprinesie žiadne nové vlastnosti (bude privádzať rovnaké množstvo energie a pod.). K tejto výmene kábla bolo potrebné vypracovať projektovú dokumentáciu, je potrebné vyjadrenie plynárov, telekomunikácii, či je prekládka možná, či novou trasou nebudú narušené ich siete a je potrebné stavebné povolenie a po ukončení výmeny kábla aj kolaudačné rozhodnutie, avšak aj napriek tomu, že je potrebné toto všetko ide len o výmenu kábla za kábel. Avšak prostriedky na projektovú dokumentáciu od nášho zriaďovateľa sme dostali ako kapitálové prostriedky. Môžeme teda účtovať o technickom z hodnotení len vo výške nákladov na projektovú dokumentáciu (účet 042), keďže zriaďovateľ označil tieto prostriedky ako kapitálové a všetky ostatné náklady, na vyjadrenia, povolenia a celkovú realizáciu výmeny kábla, ktoré pôjdu z našich zdrojov, účtovať ako bežné náklady (účet 511)? A ešte otázka, keď sa jedná o pripojovací kábel do trafostanice, išlo by o technické zhodnotenie Trafostanice, ktorú máme v minulosti zaradenú do 4 odpis skupiny, alebo by sa to bralo ako osobitný objekt prípojka a vytvorila by sa nová karta a zaradilo by sa to do 4 odpis. skupiny? Pretože, nenašli sme v majetku osobitnú kartu vybudovanie prípojky do trafostanice, takže nevieme ako bolo o starom pripojovacom kábli v minulosti účtované. Vopred ďakujem za Vašu pomoc a odborné stanovisko v danej problematike. 

Firma (platitľ  DPH) má vo svojom obchodnom majetku pozemok (momentálne vylúčený z odpisovania), na ktorom v budúcnosti niekoľkých rokov plánuje postaviť výrobno-administratívnu budovu. V danom roku mala firmy výdavky (náklady) vo výške ZD: 377,18 €, DPH: 75,44 €, spolu 453,62 € na materiál, ktorý použila na odvodnenie pozemku. Má firma nárok na odpočet DPH podľa § 49 zákona o DPH z nakúpeného materiálu a ako je to z výdavkami (náklady) na obstaranie majetku vylúčeného z odpisovania z hľadiska dane z príjmov s uznaním daňových výdavkov?

Súvaha je základným účtovným výkazom, v ktorom sa vykazuje prehľad majetku účtovnej jednotky a zdroje jeho krytia k určitému dňu. Súvaha je spolu s výkazom ziskov a strát súčasťou riadnej, mimoriadnej alebo priebežnej účtovnej závierky v sústave podvojného účtovníctva.

Spoločnosť XY s. r. o., malá jednoosobová účtovná jednotka s. r. o. uzavrela zmluvu na 10 rokov (cieľová suma 30 000 €) - Realizovateľné cenné papiere. Jej prvý účtovaný poplatok za prvé nadobudnutie cenných papierov bol vo výške 900 €. Je potrebné tento poplatok časovo rozlíšiť na 10 rokov alebo ho môže spoločnosť účtovať priamo do nákladov?

Pokiaľ dôjde k čiastkovej úhrade dane daňovým dlžníkom, môže tento požiadať správcu dane, aby mu napríklad znížil veľkosť zálohu. Prípadne, pokiaľ daňový dlžník uhradí celú výšku svojho daňového dlhu, tak môže správcu dane požiadať o zrušenie záložného práva. Pritom by daňový dlžník mal vedieť preukázať, že daňový nedoplatok správcovi dane už uhradil. O zrušení záložného práva na majetok daňového dlžníka vydáva správca dane rozhodnutie v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti dané právnou úpravou.

Spoločnosť obstarala rozostavanú nehnuteľnosť aj s pozemkom za účelom ďalšieho dosahovania zisku. Dodávateľským spôsobom sa nehnuteľnosť dokončila, zariadila sa vybavením na komplet k prevádzkovaniu, zaplatila poplatky za kolaudáciu, rôzne povolenia a iné drobnosti, ktoré boli potrebné k užívaniu. Spoločnosť sa rozhodla všetko účtovať ako DHIM, aj drobnosti do 1 700 € na účet 042.002. Nebude účtovať o zásobách do hodnoty 1 700 €. Po vydaní platného užívacieho povolenia to zaradí do majetku firmy a bude všetko odpisovať 40 rokov. Účtovné odpisy sa budú rovnať daňovým odpisom. Odpisový plán bude 40 rokov. Je to takto v poriadku?

Spoločnosť s ručením obmedzeným prijala účelový finančný dar na obnovu už existujúceho majetku. Prijatý dar bude nedaňovým príjmom? Výdavky, ktoré boli dosiahnuté na obnovu majetku a zaplatené z prijatého účelového finančného daru budú daňovými výdavkami alebo nedaňovými výdavkami.

V príspevku si priblížime účtovanie zásob v účtovníctve podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva podľa opatrenia MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ").

Vznik záložného práva správcu dane na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho vlastníckeho práva. Preto autoritatívne zriadiť záložné právo môže správca dane len rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie správcu dane pritom musí obsahovať jednotlivé obligatórne súčasti. Taktiež platí, že proti rozhodnutiu správcu dane možno podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka pritom má súvis aj s konaním o povolenie odkladu platby dane alebo jej úhrady v splátkach, ktoré sa začína na základe žiadosti daňového subjektu.

Inštitút mikrodaňovníka bol zavedený do zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") s účinnosťou od 1.1.2021 a platí pre fyzické aj právnické osoby. V úvodnej časti autorka uviedla podmienky, za akých sa môže daňovník stať mikrodaňovníkom, sú s tým spojené určité pravidlá, ktoré musí spĺňať fyzická aj právnická osoba. V pokračovaní článku sa o celej problematike dočítate ostatné podrobnosti.

Spoločnosť investovala - obstarala si novostavbu rekreačného domu (nehnuteľnosť) za účelom ďalších výnosov. Ako má spoločnosť správne postupovať a účtovať obstaranie tejto nehnuteľnosti v súvislosti s uvedenými postupmi? V roku 2023 spoločnosť obstarala stavebné práce, nábytok, rôzne elektro spotrebiče, vybavenie kuchyne ako hrnce, rôzne drobnosti, periny, matrace, obliečky, čistiace potreby, vysávač, mop, tiež v tomto odbobí vznikli rôzne poplatky - kolky, poistenie nehnuteľnosti a rôzne iné drobnosti. Kolaudácia bola v 2/2024. Používať nehnuteľnosť začne od 1. 6. 2024. V tom čase spoločnosť nehnuteľnosť aj zaradí do majetku amá začať odpisovať? Má všetko spomínané účtovať na účte 042.100, zaradiť do majetku a 40 rokov odpisovať? Alebo to treba rozdeliť a stavebné práce na nehnuteľnosti odpisovať osobitne, nábytok 6 rokov osobitne, elektro spotrebiče 4 roky osobitne, drobné vybavenie osobitne?

Príspevok poskytuje výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania ziskov podnikov. Podniky, ktoré sú rezidentmi druhých zmluvných alebo nezmluvných štátov a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky, podliehajú špecifickým pravidlám. Okrem iného sa v článku dočítate, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a posudzuje vznik tzv. "klasickej stálej prevádzkarne" v súlade s aktualizáciou Modelovej zmluvy OECD o daniach z príjmov a z majetku.

Občania či podnikatelia sa môžu dostať do situácie, že nedokážu zaplatiť daň v lehote splatnosti a vznikne im daňový nedoplatok. V takomto prípade je dôležité komunikovať s daňovým úradom, pričom daňovníci môžu využiť viaceré zákonné možnosti, ako túto situáciu riešiť.

Spoločnosť s ručením obmedzeným považujeme za tzv. kapitálovú spoločnosť, nakoľko spoločnosť disponuje svojim majetkom. Tento majetok je oddelený od majetku jej spoločníkov, resp. zakladateľa, ak ide o spoločnosť, ktorú založila jedna osoba. Túto formu spoločnosti môže založiť jedna osoba, či už fyzická alebo právnická. Najviac môže mať spoločnosť 50 spoločníkov.

Slovenská firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) nakupuje hnuteľný majetok- staré lode aj od fyzických osôb (na základe kúpnej zmluvy -mimo DPH- nevstupuje do DPH priznania), aj z EU od iných firiem (vstupuje do DPH priznania § 69 ods. 6). Tieto lode sú fyzicky dovezené na územie SR. Následne po repasovaní sú lode (tovar) predané odberateľom. SR spoločnosť premiestní lode na územie Maďarska kde maďarská spoločnosť B (platiteľ v HU, dodávateľ) repasuje (oprava, údržba, natieračské práce, modernizácia) tieto lode. Následne sa loď vráti na územie SR. Takže podľa zákona o DPH v § 8 ods. 4 písm f platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze. Podľa nás sa jedná o základné pravidlo §15 zákona o DPH. HU spoločnosť B fakturuje firme A službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade maďarská spoločnosť potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. Môže nastať aj taká situácia, že maďarská spoločnosť poskytuje všetok materiálu/tovaru pre potreby repasovania a zmodernizuje aj loď (kamerový systém, GPS systém). Kde je tá pomyselná čiara/hranica, aby sa nejednalo o dodanie tovaru s montážou? Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne?

V priebehu roka 2023 boli vykonané zmeny zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), ktoré nadväzujú na úpravy iných právnych predpisov alebo boli predložené z iniciatívy poslancov Národnej rady SR.

Skôr, ako účtovná jednotka pristúpi k zostaveniu účtovnej závierky je dôležité skontrolovať, či v účtovníctve vedenom počas roka 2023, za ktorý sa účtovná závierka bude zostavovať, aplikovala zmeny v oblasti účtovníctva platné pre tento rok.

Pre veľkú väčšinu účtovných jednotiek predstavuje koniec kalendárneho roka zároveň aj koniec účtovného obdobia, ktorý je v kontexte ustanovení § 16 ods. 4 písm. b) a § 16 ods. 6 písm. a) zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba "zákon o účtovníctve") dňom, ku ktorému sa povinne uzatvárajú účtovné knihy. K tomuto dňu sa viaže aj problematika správneho oceňovania majetku a záväzkov účtovnej jednotky, a to podľa ustanovení § 24 ods.1 písm. b), § 26 a § 27 zákona o účtovníctve.

Blíži sa koniec účtovného obdobia, ktorým je kalendárny rok 2023 a s ním aj povinnosť zostaviť účtovnú závierku pre účtovné jednotky, ktorých účtovným obdobím je kalendárny rok. Pred uzavretím účtovných kníh a zostavením účtovnej závierky je potrebné skontrolovať účtovníctvo tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Ide o základnú povinnosť účtovnej jednotky vyplývajúcu z § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve").