Miesto dodania služby

Pojmom "samozdanenie" sa v podnikateľskej praxi označuje v rámci problematiky dane z pridanej hodnoty prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa. V princípe to znamená, že v prípade, ak dodávateľ prenesie svoju daňovú povinnosť na odberateľa (t.j. vyfakturuje dodaný tovar alebo službu bez DPH), odberateľ je povinný hodnotu nakúpených tovarov alebo služieb zdaniť tuzemskou DPH. Za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") sa samozdanenie uplatňuje aj pri prijatí služby zo zahraničia.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa určenia miesta dodania služieb vo väzbe na existenciu dane z pridanej hodnoty (DPH) prevádzkarne schopnej prijímať a využívať poskytované služby - C-533/22 Adient.

Slovenská firma - platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") chce na základe zmluvy fakturovať klasické poradenské služby maďarskej firme - presnejšie ide o maďarskú organizačnú zložku (pobočku) tureckej firmy, ktorá má podľa VIES platné HU IČ DPH. Otázkou je, či môže slovenská firma fakturovať podľa § 15 zákona o DPH s prenesením daňovej povinnosti na HU príjemcu? (Napr., na Slovensku by nebolo jedno, že zahraničná osoba je registrovaná podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH).

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku C-532/22 vo veci SC Westside Unicat SRL zaoberal miestom dodania služieb poskytovaných štúdiom nahrávajúcim video chaty prevádzkovateľovi platformy internetového vysielania. Ide o služby spočívajúce vo vytváraní digitálneho obsahu vo forme interaktívnych erotických videohovorov, ktoré takéto štúdio filmuje s cieľom dať ich k dispozícii tomuto prevádzkovateľovi, aby ich šíril na uvedenej platforme.

Súdny dvor EÚ vydal v 1. polroku 2023 nasledujúce rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH:

Slovenská právnická osoba a platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) na Slovensku vykonala elektroinštalačné práce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú spoločnosť, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty (nie je platiteľ ani v Slovenskej republike ani v Nemecku). Faktúra bola vystavená bez slovenskej DPH (aj bez prenesenia daňovej povinnosti), keďže nehnuteľnosť sa nenachádza v tuzemsku. Je takto zvolený postup správny?

Slovenská spoločnosť s r. o. poskytuje služby, konkrétne práce vo výškach. Práce vykonáva priemyselný horolezca – priemyselný alpinista). Ide o rôzne práce vo výškach, napr. náter a oprava vysokých budov, orezávanie stromov či umývanie okien vo výške. Práce vo výškach sa týkajú všetkých činností na lešení, komínoch, plošinách či rôznych stavebných konštrukciách. Momentánne napríklad pracovníci opravujú vrtule veterných generátorov vo výške skleným vláknom. Tieto služby poskytujú pre českú spoločnosť na konštrukciách, ktoré sú umiestnené v Českej republike.

Slovenský platiteľ DPH poskytuje službu pre štátnu príspevkovú organizáciu so sídlom v Českej republike. Uvedená organizácia má pridelené identifikačné číslo pre DPH v Českej republike, ale ako prehlásila, ich hlavná činnosť nie je podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) podnikaním a z tohto dôvodu nie je zdaniteľnou osobou. Prechádza daňová povinnosť na príjemcu služby v Českej republike aj keď je príspevkovou organizáciou? Ak áno, bol by takýto prístup v súlade so všeobecným pravidlom podľa § 15 a v súlade so špecifickým pravidlom podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, ak sa nehnuteľnosť nachádza v ČR?

Právne vzťahy uzatvorené prostredníctvom nájomnej zmluvy sú upravené v rámci § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi za odplatu, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo bral z nej aj úžitky.

Spoločnosť, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty na Slovensku predáva nový vežový žeriav českej spoločnosti, ktorá je tiež platiteľ dane z pridanej hodnoty. Na tomto obchode sa zúčastňujú tri osoby (všetky sú identifikované pre daň z pridanej hodnoty v troch členských štátoch). Z Nemecka je tovar priamo prepravený do Českej republiky, nemecká firma vystavuje faktúru slovenskej spoločnosti, ide tu teda o trojstranný obchod. Ak ale tento vežový žeriav bude namontovaný na stavbe v Českej republike inou českou firmou a suma za montáž bude prefakturovaná na slovenskú spoločnosť, ide o tovar s montážou a bude sa teda uvádzať do daňového priznania, kontrolného výkazu a súhrnného výkazu?

Celý článok sme na portáli už uverejnili, prečítať si ho môžete TU    ...

V súčasnej dobe je možné automobil opodstatnene považovať za neodmysliteľný článok podnikateľskej činnosti. Predstavuje totiž činiteľ, ktorý podnikateľom umožňuje efektívnejšie využívať čas, sprostredkovane môže predstavovať jeden z faktorov vyššej konkurencieschopnosti, čím logicky zvyšuje účinnosť podnikania. V súvislosti s používaním automobilu v podnikateľskej praxi neodlúčiteľne patrí aj návšteva autoservisu, či už vynútená (v dôsledku poruchy, nehody a pod.) alebo plánovaná (servisné prehliadky).

Pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty pri službách je potrebné určiť miesto ich dodania. Slovenskou daňou z pridanej hodnoty sa zdaňujú iba tie zdaniteľné obchody, ktoré majú miesto dodania na území SR. Pri určení miesta dodania služby platí, že ak sa na službu nevzťahuje niektoré z osobitných pravidiel určenia miesta dodania služby podľa § 16 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), uplatňuje sa jedno z dvoch základných pravidiel podľa § 15 zákona o DPH v závislosti od postavenia príjemcu služby, t. j. či je služba dodaná zdaniteľnej osobe (§ 15 ods. 1 zákona o DPH) alebo osobe inej ako zdaniteľnej (§ 15 ods. ods. 2 zákona o DPH).

Slovenská spoločnosť si objednala tovar od českého dodávateľa (spoločnosť A). Objednaný tovar nebol dovezený z Českej republiky na Slovensko, ale slovenská spoločnosť (spoločnosť B) dala príkaz na prevoz tovaru v rámci Českej republiky druhému odberateľovi (spoločnosti C), to znamená, že tovar z Českej republiky nebol vôbec vyvezený. Prepravu zabezpečil prvý dodávateľ (spoločnosť A). Prvý dodávateľ (spoločnosť A) vyfakturoval tovar prvému odberateľovi slovenskej spoločnosti B sumu bez DPH, následne slovenská spoločnosť B vyfakturovala tovar späť do Českej republiky odberateľovi C (bez DPH), prvý dodávateľ (spoločnosť A) zaslal pre slovenskú spoločnosť (spoločnosť B) opravnú faktúru za tovar s českou sadzbou DPH. Bol tento postup správny, ide o reťazový obchod, kde preprava tovaru bola medzi prvým dodávateľom (spoločnosťou A) a druhým odberateľom (spoločnosťou C) dodanie v reťazci medzi slovenskou spoločnosťou B a druhým odberateľom v ČR (spoločnosťou C) nie sú spojené s prepravou tovaru a označujú sa ako nepohyblivé dodávky. Chcem sa spýtať, či česká spoločnosť (spoločnosť A) fakturovala správne pre slovenskú spoločnosť B s českou DPH a či slovenská spoločnosť B vystavila správne faktúru bez DPH pre českú spoločnosť C?

Slovenská spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH), poskytuje služby merania hluku v obci v Českej republike pre príspevkovú organizáciu obce (ide o verejnú zákazku), na základe meraní návrh protihlukových opatrení – výmena okien na rodinných domoch, protihluková stena..., ak hluk bude nad toleranciu. Aké sú postupy z hľadiska uplatňovania DPH? Ako sa má slovenská spoločnosť utvrdiť o tom, či odberateľ je, resp. nie je zdaniteľnou osobou, keďže ide o odberateľa z Českej republiky a je príspevkovou organizáciou obce. Môže slovenský dodávateľ žiadať potvrdenie o postavení príspevkovej organizácie od jej správcu dane?

Pre stanovenie daňového režimu pri službách, ktoré sa vzťahujú k nehnuteľnosti je nevyhnutné určiť, kde sa nachádza miesto dodania služby. Určenie miesta poskytovania služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom je v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) upravené v ustanovení § 16 ods. 1 zákona o DPH. Do uvedeného ustanovenia bol premietnutý článok 47 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej „smernica o DPH“).

Uplatňovanie dane z pridanej hodnoty pri tzv. reťazových obchodoch v rámci EÚ, ak prepravu alebo odoslanie tovaru zabezpečuje prostredná osoba alebo iná (tretia) osoba na jej účet upravuje § 13a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Reťazový obchod sa skladá z viacerých po sebe idúcich dodaní toho istého tovaru medzi najmenej tromi zdaniteľnými osobami, pričom odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutočňuje z jedného členského štátu do iného členského štátu, a to priamo od prvého dodávateľa v reťazci k poslednému odberateľovi v reťazci. Pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je potrebné určiť, ktorému dodaniu v reťazci sa priradí preprava tovaru (pohyblivá dodávka). Ostatné dodania v reťazci nie sú spojené s prepravou tovaru a označujú sa ako nepohyblivé dodávky.

Definovanie miesta zdaniteľného obchodu je dôležité pri cezhraničných transakciách realizovaných medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev ale aj mimo nich. Prostredníctvom miesta zdaniteľného obchodu sa určuje krajina, v ktorej je daň z pridanej hodnoty splatná. V závislosti od určenia miesta dodania zdaniteľného obchodu majú zahraničné osoby, ktoré nemajú v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ktoré podnikajú v zahraničí, v zákonom vymedzených prípadoch registračnú povinnosť z dôvodu, že začínajú vykonávať v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane.

Platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) na Slovensku chce poskytnúť búracie služby v ČR. Faktúru bude vystavovať slovenskej spoločnosti, ktorá je platiteľom DPH na Slovensku. Je správne vystaviť faktúru s prenosom DPH, alebo sa treba registrovať ako platiteľ DPH v ČR? 

Zahraničná osoba registrovaná pre daň podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") fakturuje zahraničnej osobe...