Nepeňažné dodanie

Spoločnosť nakúpila pre svojich zamestnancov vianočné darčeky (salónky) zo sociálneho fondu. Akým spôsobom má spoločnosť tieto darčeky pre vlastných zamestnancov vysporiadať v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), ide v tomto prípade o oslobodené nepeňažné plnenie, keďže ide o sumu a jedného zamestnanca do 500 €? Má spoločnosť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty?

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku GE Aircraft Engine Services Ltd (C-607/20) zaoberal otázkou, či poskytovanie nákupných poukážok zamestnancom v rámci programu odmeňovania za ich mimoriadne výkony predstavuje dodanie služby za protihodnotu podliehajúce DPH.

V súčasnosti zamestnávatelia razia trend zaujať nových zamestnancov cez množstvo poskytovaných nepeňažných plnení – benefitov. Ide o prípady, keď zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť nejaké výhody zamestnancovi, t. j. neukladá mu to ako povinnosť žiadny osobitný predpis, ale on sa sám rozhodne takéto plnenia zamestnancovi poskytovať. Najčastejšími prípadmi sú rôzne dary vo forme napr. mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, zaplatenie nájmu za napr. za športoviská, rekreačné zariadenia, zaplatenie lekárskych preventívnych prehliadok nad rámec povinností zamestnávateľa, zabezpečenie ubytovania, dopravy na pracovisko alebo napr. aj zaplatenie parkovného.

Začiatok kalendárneho roka sa považuje v mzdovej učtárni sa jedno z najnáročnejších období. Predchádzajúce zdaňovacie obdobie je potrebné uzatvoriť a otvoriť nové obdobie so zohľadnením výstupov z predchádzajúceho kalendárneho roka. Pri uzatváraní kalendárneho roka v oblasti mzdového účtovníctva je zamestnávateľ povinný každoročne vykonať úkony smerujúce k príprave ročnej mzdovej uzávierky a k príprave ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a pripraviť sa na legislatívne zmeny, ktoré sú platné od 1. 1. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia.

Na podporu predaja vlastných výrobkov chce podnikateľ usporiadať súťaž. Výhrou bude balíček s jeho výrobkami, ktorých skladová cena je nižšia ako 17 €, ale balík už s výrobkami túto hodnotu prekračuje. Čo pre podnikateľa vyplýva zo zákona o dani z pridanej hodnoty a z akého základu má DPH odviesť? Zo skladovej ceny alebo ceny, za ktoré vyrábanú produkciu predáva na trhu?

Dlhoročný zamestnanec, bývalý riaditeľ spoločnosti, pri rozviazaní pracovného pomeru dostane od zamestnávateľa vecný dar. Môže zamestnávateľ takýto dar zaplatiť z prostriedkov zo sociálneho fondu? Prípadne, akým spôsobom môže zamestnávateľ poskytnúť vecný dar odchádzajúcemu zamestnancovi? Je takýto dar pre bývalého zamestnanca nepeňažný príjem na zdanenie?

Výrobná spoločnosť poskytuje niektorým svojím zamestnancom, ktorí majú bydlisko mimo sídla spoločnosti, byty na užívanie (môžme definovať ako benefit). Spoločnosť platí za dané byty nájomné. Predmetné nájomné je pre zamestnancov nepeňažný príjem a zdaňovaný a zaťažený odvodmi na sociálne a zdravotné poistenie. Je pre spoločnosť nájom bytov daňovo uznateľným výdavkom z pohľadu dane z príjmov? Môže si spoločnosť uplatniť z plateného nájomného DPH na vstupe?

Obchodná spoločnosť vykonáva pre svojich zákazníkov, ktorými sú farmaceutické spoločnosti, rôzne prieskumy týkajúce sa zhromažďovania medicínskych údajov do dokumentácie potrebnej pre registráciu liekov v SR. Údaje získava od lekárov, ktorí sú zamestnancami nemocníc alebo majú samostatnú zdravotnícku prax. S lekármi sú uzatvárané zmluvy o dielo. Je v tomto prípade spoločnosť s ručením obmedzeným držiteľom na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.?

Farmaceutická spoločnosť poskytla súkromnému lekárovi peňažný dar na nákup zdravotníckeho prístroja. Podlieha tento dar zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“)?

Farmaceutická spoločnosť organizovala vo februári 2016 odborný seminár, pričom účastníkom (lekárom) bolo poskytnuté bezplatné ubytovanie a stravovanie. Aké povinnosti má farmaceutická spoločnosť v súvislosti s poskytnutým nepeňažným plnením a aké povinnosti má lekár?

Klientovi bol bezodplatne poskytnutý reklamný priestor v printovom médiu - reklama na aktivity klienta v printovom médiu dodávateľa. Náklady na zabezpečenie reklamy na strane dodávateľa boli preukazne vynaložené za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov. Vzniká na strane klienta nepeňažný príjem v súvislosti s prijatím bezodplatne dodanej služby? Je táto bezodplatne poskytnutá služba predmetom dane z príjmov na strane klienta a dodávateľa?

Novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) publikovanou pod č. 253/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 1. 1. 2016 ku komplexnejšej úprave peňažných a nepeňažných plnení prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov. Úpravy tejto problematiky vyplynuli z praxe a riešia nejednoznačné, prípadne nedostatočne upravené situácie v tejto oblasti tak, aby zabezpečili právnu istotu pre dotknutých daňovníkov.

Firma má nárok za určité odobraté množstvo, vždy konkrétneho tovaru, na zľavu, a to takou formou, že nedostane zľavu z ceny, ale formou toho istého druhu tovaru v nulovej hodnote. Napr., tovar A nakupuje od dodávateľa za cenu 1,47 €/kg. Po splnení podmienok dostane zľavu takou formou, že pri nasledujúcej dodávke 2 000 kg tovaru A jej dodávateľ dodá 1 727 kg tovaru A za 1,47 €/kg t.j. za sumu 2 538,69 € a 273 kg tovaru A dostane za 0 €. Ako ho máme oceniť v účtovníctve? Podľa § 22 ods. 6 a § 74 ods. 2 Postupov účtovania v PÚ sa za zľavu z ceny zásob nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu tovaru ako je prijatý tovar, výrobok, služba napr. tovar zdarma, prezentačné akcie. Môžeme náš konkrétny prípad chápať ako zľavu z ceny, keďže ide o nepeňažné dodanie toho istého druhu tovaru ako prijatý tovar (alebo sa to myslí inak, ten istý druh tovaru) a prijať tovar na sklad v ocenení: 2 000 kg za 2 538,69 € (t.j. 1,27 €/kg - zohľadnili sme 273 kg ako cenovú zľavu) t. z. zaúčtujeme 2 000 kg na sklad 132/321 v ocenení 2 538,69 €. Alebo nepôjde o zľavu z ceny, ale o nepeňažný prijem tovaru zdarma a ocení sa reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve t. j. 1 727 kg zaúčtujeme: 132/321 suma 2 538,69 € 273kg zaúčtujeme: 132/648 suma 401,31 € (1,47 € na kg - predpokladajme, že je to trhová cena). Abstrahovala som kvôli zjednodušeniu od účtovania cez účet 131.